Slovníček fráz

sk Ročné obdobia a počasie   »   zh 四季和天气

16 [šestnásť]

Ročné obdobia a počasie

Ročné obdobia a počasie

16[十六]

16 [Shíliù]

四季和天气

[sìjì hé tiānqì]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina čínština (zjednodušená) Prehrať Viac
To sú ročné obdobia: 这- 一年中- -季 : 这_ 一___ 四_ : 这- 一-中- 四- : ------------ 这是 一年中的 四季 : 0
z-- sh- yī-n--n-----g -e sìjì: z__ s__ y_ n___ z____ d_ s____ z-è s-ì y- n-á- z-ō-g d- s-j-: ------------------------------ zhè shì yī nián zhōng de sìjì:
Jar, leto, 春天,-夏天 春__ 夏_ 春-, 夏- ------ 春天, 夏天 0
C------n--xià--ān C________ x______ C-ū-t-ā-, x-à-i-n ----------------- Chūntiān, xiàtiān
jeseň a zima. 秋天-和 -天 秋_ 和 冬_ 秋- 和 冬- ------- 秋天 和 冬天 0
q--tiān -é -ō--tiān q______ h_ d_______ q-ū-i-n h- d-n-t-ā- ------------------- qiūtiān hé dōngtiān
Leto je horúce. 夏天-很---。 夏_ 很 热 。 夏- 很 热 。 -------- 夏天 很 热 。 0
xiàt-ān--ě----. x______ h__ r__ x-à-i-n h-n r-. --------------- xiàtiān hěn rè.
V lete svieti slnko. 夏---是-出-- 。 夏_ 总_ 出__ 。 夏- 总- 出-阳 。 ----------- 夏天 总是 出太阳 。 0
X---iān-zǒng-s-ì ch- -ài----. X______ z___ s__ c__ t_______ X-à-i-n z-n- s-ì c-ū t-i-á-g- ----------------------------- Xiàtiān zǒng shì chū tàiyáng.
V lete sa radi chodíme prechádzať. 夏- 我们 ------步 。 夏_ 我_ 喜_ 去 散_ 。 夏- 我- 喜- 去 散- 。 --------------- 夏天 我们 喜欢 去 散步 。 0
Xi-t--n w---n-x-h-ān -ù --n--. X______ w____ x_____ q_ s_____ X-à-i-n w-m-n x-h-ā- q- s-n-ù- ------------------------------ Xiàtiān wǒmen xǐhuān qù sànbù.
Zima je chladná. 冬天-- - 。 冬_ 很 冷 。 冬- 很 冷 。 -------- 冬天 很 冷 。 0
Dōng--ān-hěn--ěn-. D_______ h__ l____ D-n-t-ā- h-n l-n-. ------------------ Dōngtiān hěn lěng.
V zime sneží alebo prší. 冬---- - 下雨-。 冬_ 下_ 或 下_ 。 冬- 下- 或 下- 。 ------------ 冬天 下雪 或 下雨 。 0
Dōngt-----i- -u---uò-x-----. D_______ x__ x__ h__ x__ y__ D-n-t-ā- x-à x-ě h-ò x-à y-. ---------------------------- Dōngtiān xià xuě huò xià yǔ.
V zime radi zostávame doma. 冬--我---欢----家里-。 冬_ 我_ 喜_ 呆_ 家_ 。 冬- 我- 喜- 呆- 家- 。 ---------------- 冬天 我们 喜欢 呆在 家里 。 0
D-----ā- wǒ-e----hu-n --i---i -iā--. D_______ w____ x_____ d__ z__ j_____ D-n-t-ā- w-m-n x-h-ā- d-i z-i j-ā-ǐ- ------------------------------------ Dōngtiān wǒmen xǐhuān dāi zài jiālǐ.
Je chladno. 天气-很-冷 天_ 很 冷 天- 很 冷 ------ 天气 很 冷 0
T--nqì -ěn -ě-g T_____ h__ l___ T-ā-q- h-n l-n- --------------- Tiānqì hěn lěng
Prší. 天 - -雨 天 在 下_ 天 在 下- ------ 天 在 下雨 0
t-ā- z--x----ǔ t___ z_____ y_ t-ā- z-i-i- y- -------------- tiān zàixià yǔ
Fúka vietor. 有 - 。 有 风 。 有 风 。 ----- 有 风 。 0
y---fē--. y__ f____ y-u f-n-. --------- yǒu fēng.
Je teplo. 天 ---。 天 暖_ 。 天 暖- 。 ------ 天 暖和 。 0
T--n---ǎn--o. T___ n_______ T-ā- n-ǎ-h-o- ------------- Tiān nuǎnhuo.
Je slnečno. 阳---烂- 天气 。 阳_ 灿__ 天_ 。 阳- 灿-的 天- 。 ----------- 阳光 灿烂的 天气 。 0
Yánggu--g-cà--à- -e-t-ā-q-. Y________ c_____ d_ t______ Y-n-g-ā-g c-n-à- d- t-ā-q-. --------------------------- Yángguāng cànlàn de tiānqì.
Je jasno. 天气-晴朗-。 天_ 晴_ 。 天- 晴- 。 ------- 天气 晴朗 。 0
T-ā--ì qín-lǎng. T_____ q________ T-ā-q- q-n-l-n-. ---------------- Tiānqì qínglǎng.
Aké je dnes počasie? 今- ---怎么样-? 今_ 天_ 怎__ ? 今- 天- 怎-样 ? ----------- 今天 天气 怎么样 ? 0
J-----n ----q- z---e--àn-? J______ t_____ z____ y____ J-n-i-n t-ā-q- z-n-e y-n-? -------------------------- Jīntiān tiānqì zěnme yàng?
Dnes je chladno. 今- 天- -- 。 今_ 天_ 很_ 。 今- 天- 很- 。 ---------- 今天 天气 很冷 。 0
Jī----- -iā--- hěn l-n-. J______ t_____ h__ l____ J-n-i-n t-ā-q- h-n l-n-. ------------------------ Jīntiān tiānqì hěn lěng.
Dnes je teplo. 今--天气 -- 。 今_ 天_ 暖_ 。 今- 天- 暖- 。 ---------- 今天 天气 暖和 。 0
Jīn-i-n --ā--ì-nu-nhuo. J______ t_____ n_______ J-n-i-n t-ā-q- n-ǎ-h-o- ----------------------- Jīntiān tiānqì nuǎnhuo.

Učenie a emócie

Keď vieme komunikovať v cudzom jazyku, sme šťastní. Sme hrdí na seba i na svoje pokroky. Keď nám to nejde, sme nahnevaní alebo sklamaní. S učením sú teda spojené rôzne pocity. Nové štúdie však došli k ďalším zaujímavým záverom. Ukazujú, že pocity môžu zohrať dôležitú úlohu už pri učení. Naše emócie ovplyvňujú náš úspech pri učení. Pre náš mozog predstavuje učenie vždy určitú úlohu. A túto úlohu musí vyriešiť. To, či sa mu to podarí, záleží na našich pocitoch. Ak veríme, že úlohu vyriešime, sme sebavedomí. Táto emocionálna stabilita nám pri učení pomáha. Pozitívne myslenie tak podporuje naše intelektuálne schopnosti. Učenie a stres naproti tomu fungujú oveľa horšie. Pochybnosti alebo starosti bránia dobrému výkonu. Obzvlášť zle sa učíme, keď máme strach. Náš mozog potom nie je schopný nové informácie dobre ukladať. Dôležité preto je, aby sme mali pri učení vždy motiváciu. Pocity teda ovplyvňujú učenie. Ale učenie tiež ovplyvňuje naše pocity! Štruktúry mozgu, ktoré spracovávajú fakty, spracovávajú aj pocity. Takže učenie nás môže tešiť a kto je šťastný, ten sa lepšie učí. Samozrejme nie vždy nám učenie robí radosť, môže byť tiež namáhavé. Preto by sme si mali vždy klásť malé ciele. Nepreťažujte toľko mozog. To vám môže zaručiť, že sa vaše očakávania splnia. Váš úspech vám bude odmenou, a to vás bude znovu a znovu motivovať. Učte sa teda a usmievajte sa pri tom!