Frazlibro

eo Neado 2   »   ka უარყოფა 2

65 [sesdek kvin]

Neado 2

Neado 2

65 [სამოცდახუთი]

65 [samotsdakhuti]

უარყოფა 2

[uarqopa 2]

Elektu kiel vi volas vidi la tradukon:   
esperanto kartvela Ludu Pli
Ĉu la ringo multekostas? ბე-ედი --ი---? ბეჭედი ძვირია? ბ-ჭ-დ- ძ-ი-ი-? -------------- ბეჭედი ძვირია? 0
bec--edi-dz-i-ia? bech'edi dzviria? b-c-'-d- d-v-r-a- ----------------- bech'edi dzviria?
Ne, ĝi kostas nur cent eŭrojn. ა--, -ს-მხო-ო- ას--ევრ- ---ს. არა, ის მხოლოდ ასი ევრო ღირს. ა-ა- ი- მ-ო-ო- ა-ი ე-რ- ღ-რ-. ----------------------------- არა, ის მხოლოდ ასი ევრო ღირს. 0
a----is -----o- a-i --ro-gh-r-. ara, is mkholod asi evro ghirs. a-a- i- m-h-l-d a-i e-r- g-i-s- ------------------------------- ara, is mkholod asi evro ghirs.
Sed mi havas nur kvindek. მ----- -ე--ხ-ლოდ ო-მოცდ-ა----აქ-ს. მაგრამ მე მხოლოდ ორმოცდაათი მაქვს. მ-გ-ა- მ- მ-ო-ო- ო-მ-ც-ა-თ- მ-ქ-ს- ---------------------------------- მაგრამ მე მხოლოდ ორმოცდაათი მაქვს. 0
magr-m--e--k-o-o-----o--d--ti -a-v-. magram me mkholod ormotsdaati makvs. m-g-a- m- m-h-l-d o-m-t-d-a-i m-k-s- ------------------------------------ magram me mkholod ormotsdaati makvs.
Ĉu vi jam pretas? უკვ------ --რ? უკვე მზად ხარ? უ-ვ- მ-ა- ხ-რ- -------------- უკვე მზად ხარ? 0
u--v- --a- --ar? uk've mzad khar? u-'-e m-a- k-a-? ---------------- uk've mzad khar?
Ne, ankoraŭ ne. ა--, -ერ ---. არა, ჯერ არა. ა-ა- ჯ-რ ა-ა- ------------- არა, ჯერ არა. 0
a--,-jer ---. ara, jer ara. a-a- j-r a-a- ------------- ara, jer ara.
Sed mi baldaŭ pretos. მაგ-----ხ-ა-ე--ზ---ვ-ქ-ები. მაგრამ ახლავე მზად ვიქნები. მ-გ-ა- ა-ლ-ვ- მ-ა- ვ-ქ-ე-ი- --------------------------- მაგრამ ახლავე მზად ვიქნები. 0
mag-a- akhl-------d -ik-eb-. magram akhlave mzad viknebi. m-g-a- a-h-a-e m-a- v-k-e-i- ---------------------------- magram akhlave mzad viknebi.
Ĉu vi ŝatus pli da supo? გი-და----ევ ს---? გინდა კიდევ სუპი? გ-ნ-ა კ-დ-ვ ს-პ-? ----------------- გინდა კიდევ სუპი? 0
gi-d--k-i-----u---? ginda k'idev sup'i? g-n-a k-i-e- s-p-i- ------------------- ginda k'idev sup'i?
Ne, mi ne volas pli. არა- აღ-- --ნდა. არა, აღარ მინდა. ა-ა- ა-ა- მ-ნ-ა- ---------------- არა, აღარ მინდა. 0
ara, agh-r------. ara, aghar minda. a-a- a-h-r m-n-a- ----------------- ara, aghar minda.
Sed plian glaciaĵon. მაგ----კი--ვ-ე-თი ----ნ-? მაგრამ კიდევ ერთი ნაყინი? მ-გ-ა- კ-დ-ვ ე-თ- ნ-ყ-ნ-? ------------------------- მაგრამ კიდევ ერთი ნაყინი? 0
m-g-am --i-e- -rt- --q-n-? magram k'idev erti naqini? m-g-a- k-i-e- e-t- n-q-n-? -------------------------- magram k'idev erti naqini?
Ĉu de longe vi loĝas ĉi-tie? უ-ვ---იდი ხან-ა ა- -ხო---ბ? უკვე დიდი ხანია აქ ცხოვრობ? უ-ვ- დ-დ- ხ-ნ-ა ა- ც-ო-რ-ბ- --------------------------- უკვე დიდი ხანია აქ ცხოვრობ? 0
uk'v- --d-------a--k -skh----b? uk've didi khania ak tskhovrob? u-'-e d-d- k-a-i- a- t-k-o-r-b- ------------------------------- uk've didi khania ak tskhovrob?
Ne, de nur unu monato. არ-,-მ--ლო- --თ- -ვე-. არა, მხოლოდ ერთი თვეა. ა-ა- მ-ო-ო- ე-თ- თ-ე-. ---------------------- არა, მხოლოდ ერთი თვეა. 0
ara,-m-holod --ti ---a. ara, mkholod erti tvea. a-a- m-h-l-d e-t- t-e-. ----------------------- ara, mkholod erti tvea.
Sed mi jam konas multajn homojn. მა-რა- --ვე-ბევ----ლ-- -ი----. მაგრამ უკვე ბევრ ხალხს ვიცნობ. მ-გ-ა- უ-ვ- ბ-ვ- ხ-ლ-ს ვ-ც-ო-. ------------------------------ მაგრამ უკვე ბევრ ხალხს ვიცნობ. 0
mag-am u-'ve -e-- khalk-s vitsn-b. magram uk've bevr khalkhs vitsnob. m-g-a- u-'-e b-v- k-a-k-s v-t-n-b- ---------------------------------- magram uk've bevr khalkhs vitsnob.
Ĉu vi veturos hejmen morgaŭ? ხ-ალ-ს-ხ-ში--იდ----? ხვალ სახლში მიდიხარ? ხ-ა- ს-ხ-შ- მ-დ-ხ-რ- -------------------- ხვალ სახლში მიდიხარ? 0
k-val-sakhlshi m--i-h--? khval sakhlshi midikhar? k-v-l s-k-l-h- m-d-k-a-? ------------------------ khval sakhlshi midikhar?
Ne, nur ĉi-tiun semajnfinon. არ------ლ-დ-შაბ---კ-ი-ა-. არა, მხოლოდ შაბათ-კვირას. ა-ა- მ-ო-ო- შ-ბ-თ-კ-ი-ა-. ------------------------- არა, მხოლოდ შაბათ-კვირას. 0
a-a--m--------ha-a--k---r-s. ara, mkholod shabat-k'viras. a-a- m-h-l-d s-a-a---'-i-a-. ---------------------------- ara, mkholod shabat-k'viras.
Sed mi jam revenos dimanĉon. მ--რ-მ--ვ-რა-ვე-----რუ----ი. მაგრამ კვირასვე დავბრუნდები. მ-გ-ა- კ-ი-ა-ვ- დ-ვ-რ-ნ-ე-ი- ---------------------------- მაგრამ კვირასვე დავბრუნდები. 0
ma--a---'------e-davbr-n-ebi. magram k'virasve davbrundebi. m-g-a- k-v-r-s-e d-v-r-n-e-i- ----------------------------- magram k'virasve davbrundebi.
Ĉu via filino estas plenkreska? შ----ქალ-----ი უკვ- გ--ზ---ა? შენი ქალიშვილი უკვე გაიზარდა? შ-ნ- ქ-ლ-შ-ი-ი უ-ვ- გ-ი-ა-დ-? ----------------------------- შენი ქალიშვილი უკვე გაიზარდა? 0
she-i--ali-h-ili u--ve ga--ar--? sheni kalishvili uk've gaizarda? s-e-i k-l-s-v-l- u-'-e g-i-a-d-? -------------------------------- sheni kalishvili uk've gaizarda?
Ne, ŝi estas nur deksepjara. ა-ა,--- ჯ-რ -ხ-ლ-- ---დმე-ი-წ-ი------. არა, ის ჯერ მხოლოდ ჩვიდმეტი წლის არის. ა-ა- ი- ჯ-რ მ-ო-ო- ჩ-ი-მ-ტ- წ-ი- ა-ი-. -------------------------------------- არა, ის ჯერ მხოლოდ ჩვიდმეტი წლის არის. 0
a--,-is j-r ----l-d c-v---e--i----l---ari-. ara, is jer mkholod chvidmet'i ts'lis aris. a-a- i- j-r m-h-l-d c-v-d-e-'- t-'-i- a-i-. ------------------------------------------- ara, is jer mkholod chvidmet'i ts'lis aris.
Sed ŝi jam havas koramikon. მ-გრა- --ს --ვ- მ--ო---ი--ყ---. მაგრამ მას უკვე მეგობარი ჰყავს. მ-გ-ა- მ-ს უ-ვ- მ-გ-ბ-რ- ჰ-ა-ს- ------------------------------- მაგრამ მას უკვე მეგობარი ჰყავს. 0
ma---- --s uk--- --g-ba-i-hq-v-. magram mas uk've megobari hqavs. m-g-a- m-s u-'-e m-g-b-r- h-a-s- -------------------------------- magram mas uk've megobari hqavs.

Tio, kion la vortoj rakontas al ni

En la mondo estas milionoj da libroj. Kiom ĝis hodiaŭ skribitis ne sciatas. Multege da scio konservitas en tiuj libroj. Se oni povus legi ĉiujn, oni scius multon pri la vivo. Ĉar la libroj montras al ni kiel modifiĝas nia mondo. Ĉiu epoko havas siajn proprajn librojn. En ili oni povas identigi tion, kio gravas por la homoj. Bedaŭrinde neniu povas legi ĉiujn librojn. Sed la moderna teknologio povas helpi nin analizi la librojn. Per la ciferecigo eblas konservi librojn kiel donitaĵojn. Ilia enhavo poste analizeblas. La lingvistoj tiel vidas kiel nia lingvo modifiĝas. Sed ankoraŭ pli interese estas kalkuli la oftecon de la vortoj. Tio ebligas dedukti la gravecon de difinitaj aferoj. La sciencistoj analizis pli ol 5 milionojn da libroj. Temis pri libroj el la pasintaj kvin jarcentoj. Oni entute analizis ĉirkaŭ 500 miliardojn da vortoj. La ofteco de la vortoj montras kiel la homoj vivis antaŭe kaj hodiaŭ. En la lingvo speguliĝas la ideoj kaj la tendencoj. Ekzemple, la graveco de la vorto viroj malkreskis. Ĝi hodiaŭ malpli ofte uziĝas ol antaŭe. La ofteco de la vorto virinoj male konsiderinde kreskis. Per la vortoj oni povas vidi ankaŭ tion, kion ni ŝatas manĝi. En la 50aj jaroj tre gravis la vorto glacikremo . Poste furoris la vortoj pico kaj nudeloj . De kelkaj jaroj dominas la termino suŝio . Estas bona novaĵo por ĉiuj lingvemuloj… En nian lingvon ĉiujare eniĝas pliaj vortoj!