ა--, -ს-მხო-ო- ას--ევრ- ---ს.
არა, ის მხოლოდ ასი ევრო ღირს.
ა-ა- ი- მ-ო-ო- ა-ი ე-რ- ღ-რ-.
-----------------------------
არა, ის მხოლოდ ასი ევრო ღირს. 0 a----is -----o- a-i --ro-gh-r-.ara, is mkholod asi evro ghirs.a-a- i- m-h-l-d a-i e-r- g-i-s--------------------------------ara, is mkholod asi evro ghirs.
მ----- -ე--ხ-ლოდ ო-მოცდ-ა----აქ-ს.
მაგრამ მე მხოლოდ ორმოცდაათი მაქვს.
მ-გ-ა- მ- მ-ო-ო- ო-მ-ც-ა-თ- მ-ქ-ს-
----------------------------------
მაგრამ მე მხოლოდ ორმოცდაათი მაქვს. 0 magr-m--e--k-o-o-----o--d--ti -a-v-.magram me mkholod ormotsdaati makvs.m-g-a- m- m-h-l-d o-m-t-d-a-i m-k-s-------------------------------------magram me mkholod ormotsdaati makvs.
მაგ----კი--ვ-ე-თი ----ნ-?
მაგრამ კიდევ ერთი ნაყინი?
მ-გ-ა- კ-დ-ვ ე-თ- ნ-ყ-ნ-?
-------------------------
მაგრამ კიდევ ერთი ნაყინი? 0 m-g-am --i-e- -rt- --q-n-?magram k'idev erti naqini?m-g-a- k-i-e- e-t- n-q-n-?--------------------------magram k'idev erti naqini?
უ-ვ---იდი ხან-ა ა- -ხო---ბ?
უკვე დიდი ხანია აქ ცხოვრობ?
უ-ვ- დ-დ- ხ-ნ-ა ა- ც-ო-რ-ბ-
---------------------------
უკვე დიდი ხანია აქ ცხოვრობ? 0 uk'v- --d-------a--k -skh----b?uk've didi khania ak tskhovrob?u-'-e d-d- k-a-i- a- t-k-o-r-b--------------------------------uk've didi khania ak tskhovrob?
არ-,-მ--ლო- --თ- -ვე-.
არა, მხოლოდ ერთი თვეა.
ა-ა- მ-ო-ო- ე-თ- თ-ე-.
----------------------
არა, მხოლოდ ერთი თვეა. 0 ara,-m-holod --ti ---a.ara, mkholod erti tvea.a-a- m-h-l-d e-t- t-e-.-----------------------ara, mkholod erti tvea.
მა-რა- --ვე-ბევ----ლ-- -ი----.
მაგრამ უკვე ბევრ ხალხს ვიცნობ.
მ-გ-ა- უ-ვ- ბ-ვ- ხ-ლ-ს ვ-ც-ო-.
------------------------------
მაგრამ უკვე ბევრ ხალხს ვიცნობ. 0 mag-am u-'ve -e-- khalk-s vitsn-b.magram uk've bevr khalkhs vitsnob.m-g-a- u-'-e b-v- k-a-k-s v-t-n-b-----------------------------------magram uk've bevr khalkhs vitsnob.
არ------ლ-დ-შაბ---კ-ი-ა-.
არა, მხოლოდ შაბათ-კვირას.
ა-ა- მ-ო-ო- შ-ბ-თ-კ-ი-ა-.
-------------------------
არა, მხოლოდ შაბათ-კვირას. 0 a-a--m--------ha-a--k---r-s.ara, mkholod shabat-k'viras.a-a- m-h-l-d s-a-a---'-i-a-.----------------------------ara, mkholod shabat-k'viras.
შ----ქალ-----ი უკვ- გ--ზ---ა?
შენი ქალიშვილი უკვე გაიზარდა?
შ-ნ- ქ-ლ-შ-ი-ი უ-ვ- გ-ი-ა-დ-?
-----------------------------
შენი ქალიშვილი უკვე გაიზარდა? 0 she-i--ali-h-ili u--ve ga--ar--?sheni kalishvili uk've gaizarda?s-e-i k-l-s-v-l- u-'-e g-i-a-d-?--------------------------------sheni kalishvili uk've gaizarda?
ა-ა,--- ჯ-რ -ხ-ლ-- ---დმე-ი-წ-ი------.
არა, ის ჯერ მხოლოდ ჩვიდმეტი წლის არის.
ა-ა- ი- ჯ-რ მ-ო-ო- ჩ-ი-მ-ტ- წ-ი- ა-ი-.
--------------------------------------
არა, ის ჯერ მხოლოდ ჩვიდმეტი წლის არის. 0 a--,-is j-r ----l-d c-v---e--i----l---ari-.ara, is jer mkholod chvidmet'i ts'lis aris.a-a- i- j-r m-h-l-d c-v-d-e-'- t-'-i- a-i-.-------------------------------------------ara, is jer mkholod chvidmet'i ts'lis aris.
მ-გრა- --ს --ვ- მ--ო---ი--ყ---.
მაგრამ მას უკვე მეგობარი ჰყავს.
მ-გ-ა- მ-ს უ-ვ- მ-გ-ბ-რ- ჰ-ა-ს-
-------------------------------
მაგრამ მას უკვე მეგობარი ჰყავს. 0 ma---- --s uk--- --g-ba-i-hq-v-.magram mas uk've megobari hqavs.m-g-a- m-s u-'-e m-g-b-r- h-a-s---------------------------------magram mas uk've megobari hqavs.
En la mondo estas milionoj da libroj.
Kiom ĝis hodiaŭ skribitis ne sciatas.
Multege da scio konservitas en tiuj libroj.
Se oni povus legi ĉiujn, oni scius multon pri la vivo.
Ĉar la libroj montras al ni kiel modifiĝas nia mondo.
Ĉiu epoko havas siajn proprajn librojn.
En ili oni povas identigi tion, kio gravas por la homoj.
Bedaŭrinde neniu povas legi ĉiujn librojn.
Sed la moderna teknologio povas helpi nin analizi la librojn.
Per la ciferecigo eblas konservi librojn kiel donitaĵojn.
Ilia enhavo poste analizeblas.
La lingvistoj tiel vidas kiel nia lingvo modifiĝas.
Sed ankoraŭ pli interese estas kalkuli la oftecon de la vortoj.
Tio ebligas dedukti la gravecon de difinitaj aferoj.
La sciencistoj analizis pli ol 5 milionojn da libroj.
Temis pri libroj el la pasintaj kvin jarcentoj.
Oni entute analizis ĉirkaŭ 500 miliardojn da vortoj.
La ofteco de la vortoj montras kiel la homoj vivis antaŭe kaj hodiaŭ.
En la lingvo speguliĝas la ideoj kaj la tendencoj.
Ekzemple, la graveco de la vorto
viroj
malkreskis.
Ĝi hodiaŭ malpli ofte uziĝas ol antaŭe.
La ofteco de la vorto
virinoj
male konsiderinde kreskis.
Per la vortoj oni povas vidi ankaŭ tion, kion ni ŝatas manĝi.
En la 50aj jaroj tre gravis la vorto
glacikremo
.
Poste furoris la vortoj
pico
kaj
nudeloj
.
De kelkaj jaroj dominas la termino
suŝio
.
Estas bona novaĵo por ĉiuj lingvemuloj…
En nian lingvon ĉiujare eniĝas pliaj vortoj!