वाक्प्रयोग पुस्तक

mr विशेषणे २   »   et Omadussõnad 2

७९ [एकोणऐंशी]

विशेषणे २

विशेषणे २

79 [seitsekümmend üheksa]

Omadussõnad 2

तुम्हाला भाषांतर कसे पहायचे आहे ते निवडा:   
मराठी एस्टोनियन प्ले अधिक
मी निळा पोषाख घातला आहे. Mul -- s-n-n- --eit sel-a-. Mul on sinine kleit seljas. M-l o- s-n-n- k-e-t s-l-a-. --------------------------- Mul on sinine kleit seljas. 0
मी लाल पोषाख घातला आहे. M-l--- p-n--e k-e-t ---ja-. Mul on punane kleit seljas. M-l o- p-n-n- k-e-t s-l-a-. --------------------------- Mul on punane kleit seljas. 0
मी हिरवा पोषाख घातला आहे. Mul on-r-----n- -l--t se----. Mul on roheline kleit seljas. M-l o- r-h-l-n- k-e-t s-l-a-. ----------------------------- Mul on roheline kleit seljas. 0
मी काळी बॅग खरेदी करत आहे. M--os--n m-s---ko-i. Ma ostan musta koti. M- o-t-n m-s-a k-t-. -------------------- Ma ostan musta koti. 0
मी तपकिरी बॅग खरेदी करत आहे. M- ost-n-p--u-- k--i. Ma ostan pruuni koti. M- o-t-n p-u-n- k-t-. --------------------- Ma ostan pruuni koti. 0
मी पांढरी बॅग खरेदी करत आहे. Ma os--n-valg- ko-i. Ma ostan valge koti. M- o-t-n v-l-e k-t-. -------------------- Ma ostan valge koti. 0
मला एक नवीन कार पाहिजे. M-- o- vaja-u-- a---t. Mul on vaja uut autot. M-l o- v-j- u-t a-t-t- ---------------------- Mul on vaja uut autot. 0
मला एक वेगवान कार पाहिजे. M-l on---j--k----t--u-ot. Mul on vaja kiiret autot. M-l o- v-j- k-i-e- a-t-t- ------------------------- Mul on vaja kiiret autot. 0
मला एक आरामदायी कार पाहिजे. M-l -n v--- m--a-at au-o-. Mul on vaja mugavat autot. M-l o- v-j- m-g-v-t a-t-t- -------------------------- Mul on vaja mugavat autot. 0
वर एक म्हातारी स्त्री राहत आहे. Se-l ---val e--- ---- nai--. Seal üleval elab vana naine. S-a- ü-e-a- e-a- v-n- n-i-e- ---------------------------- Seal üleval elab vana naine. 0
वर एक लठ्ठ स्त्री राहत आहे. S--l ül-v---e--- pa-- n---e. Seal üleval elab paks naine. S-a- ü-e-a- e-a- p-k- n-i-e- ---------------------------- Seal üleval elab paks naine. 0
खाली एक जिज्ञासू स्त्री राहत आहे. Seal -l---lab u---shi-uli- na---. Seal all elab uudishimulik naine. S-a- a-l e-a- u-d-s-i-u-i- n-i-e- --------------------------------- Seal all elab uudishimulik naine. 0
आमचे पाहुणे चांगले लोक होते. Me-e k--a-i-ed -l-d-tor--ad---ime---. Meie külalised olid toredad inimesed. M-i- k-l-l-s-d o-i- t-r-d-d i-i-e-e-. ------------------------------------- Meie külalised olid toredad inimesed. 0
आमचे पाहुणे नम्र लोक होते. Me-e------is-- -lid vii----d-ini-ese-. Meie külalised olid viisakad inimesed. M-i- k-l-l-s-d o-i- v-i-a-a- i-i-e-e-. -------------------------------------- Meie külalised olid viisakad inimesed. 0
आमचे पाहुणे वैशिष्टपूर्ण लोक होते. M--e k-l-lise--ol----u---a--d --imesed. Meie külalised olid huvitavad inimesed. M-i- k-l-l-s-d o-i- h-v-t-v-d i-i-e-e-. --------------------------------------- Meie külalised olid huvitavad inimesed. 0
माझी मुले प्रेमळ आहेत. M-l-o--arm--- ---s-d. Mul on armsad lapsed. M-l o- a-m-a- l-p-e-. --------------------- Mul on armsad lapsed. 0
पण शेजा – यांची मुले खोडकर आहेत. Aga-naabr--e- -n u-a-a---ap--d. Aga naabritel on ulakad lapsed. A-a n-a-r-t-l o- u-a-a- l-p-e-. ------------------------------- Aga naabritel on ulakad lapsed. 0
आपली मुले सुस्वभावी आहेत का? K-s te------se- -n h--d? Kas teie lapsed on head? K-s t-i- l-p-e- o- h-a-? ------------------------ Kas teie lapsed on head? 0

एक भाषा, अनेक प्रकार

जरी आपण फक्त एकच भाषा बोलत असू , तरीही आपण अनेक भाषा बोलत असतो. भाषा एक स्वत: ची समाविष्ट प्रणाली आहे.. प्रत्येक भाषा अनेक विविध परिमाणे दाखवते. भाषा एक जिवंत प्रणाली आहे. भाषिक नेहमी त्याच्या संभाषण भागाच्या दिशेने अभिमुख करत असतो. म्हणूनच, लोकांच्या भाषेमध्ये बदल जाणवतो. हे बदल विविध रूपात दिसून येतात. उदाहरणार्थ, प्रत्येक भाषेचा एक इतिहास असतो. तो बदलला आहे आणि बदलतच राहील. ज्या पद्धतीने वृद्ध लोक तरुण लोकांपेक्षा वेगळं बोलतात, यावरून ते दिसून येतं. बहुतांश भाषांकरीता विविध वाक्यरचना देखील आहेत. तथापि, अनेक बोली बोलणारे त्यांच्या वातावरण परिस्थितीशी जुळवून घेऊ शकतात. विशिष्ट परिस्थितीत ते मानक भाषा बोलतात. विविध सामाजिक गटांच्या विविध भाषा आहेत. युवकांची भाषा किंवा शिकार्‍याची वाणी, हे याचे उदाहरण आहे. बहुतेक लोक घरच्यापेक्षा कामावर वेगळे बोलतात. अनेकजण कामावर व्यावसायिक भाषा वापरतात. लेखी आणि बोली भाषेमध्ये देखील फरक जाणवतो. बोली भाषा लेखी भाषेपेक्षा खूपच सोपी आहे. फरक खूप मोठा असू शकतो. हे तेव्हा होतं जेव्हा लेखी भाषा खूप काळ बदलत नाहीत. म्हणून भाषिकाने प्रथम लेखी स्वरूपात भाषा जाणून घेणं आवश्यक आहे. महिला आणि पुरुषांची भाषा पण अनेकदा भिन्न असते. हा फरक पाश्चात्य संस्थांमध्ये काही मोठा नाही. पण असे देशही आहेत जिथे स्त्रिया पुरुषांच्या तुलनेत खूप वेगळ्या बोलतात. काही संस्कुतींमध्ये, सभ्यता हेच स्वतःचे भाषिक स्वरूप आहे. बोलणे त्यामुळेच मुळीच सोपे नाही. आपल्याला बर्‍याच गोष्टींवर एकाच वेळी लक्ष केंद्रित करावं लागतं...