Slovníček fráz

sk Osoby   »   hy անձեր (անձինք)

1 [jeden]

Osoby

Osoby

1 [մեկ]

1 [mek]

անձեր (անձինք)

andzer (andzink’)

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina arménčina Prehrať Viac
ja ե- ե_ ե- -- ես 0
y-s y__ y-s --- yes
ja a ty ե- և դու ե_ և դ__ ե- և դ-ւ -------- ես և դու 0
y-s -e--du y__ y__ d_ y-s y-v d- ---------- yes yev du
my obaja / my obidve Մեն- ե-կու-ս Մ___ ե______ Մ-ն- ե-կ-ւ-ս ------------ Մենք երկուսս 0
Men-----r-u-s M____ y______ M-n-’ y-r-u-s ------------- Menk’ yerkuss
on -ա ն_ ն- -- նա 0
-a n_ n- -- na
on a ona ն--և-նա ն_ և ն_ ն- և ն- ------- նա և նա 0
na-y-- -a n_ y__ n_ n- y-v n- --------- na yev na
oni obaja / ony obidve նր--ք---կ---ը ն____ ե______ ն-ա-ք ե-կ-ւ-ը ------------- նրանք երկուսը 0
nra--- yer-usy n_____ y______ n-a-k- y-r-u-y -------------- nrank’ yerkusy
muž տղա-արդ տ______ տ-ա-ա-դ ------- տղամարդ 0
tg--m--d t_______ t-h-m-r- -------- tghamard
žena կ-ն կ__ կ-ն --- կին 0
kin k__ k-n --- kin
dieťa երե-ա ե____ ե-ե-ա ----- երեխա 0
y---k-a y______ y-r-k-a ------- yerekha
rodina մի ը-տա--ք մ_ ը______ մ- ը-տ-ն-ք ---------- մի ընտանիք 0
m- y-ta--k’ m_ y_______ m- y-t-n-k- ----------- mi yntanik’
moja rodina ի- --տ-նի-ը ի_ ը_______ ի- ը-տ-ն-ք- ----------- իմ ընտանիքը 0
im y---n-k-y i_ y________ i- y-t-n-k-y ------------ im yntanik’y
Moja rodina je tu. Իմ---տ-նի-ը --ս-ե- է: Ի_ ը_______ ա_____ է_ Ի- ը-տ-ն-ք- ա-ս-ե- է- --------------------- Իմ ընտանիքը այստեղ է: 0
Im ynt---k’y -yst----e I_ y________ a______ e I- y-t-n-k-y a-s-e-h e ---------------------- Im yntanik’y aystegh e
Ja som tu. Ես----տե- -մ: Ե_ ա_____ ե__ Ե- ա-ս-ե- ե-: ------------- Ես այստեղ եմ: 0
Ye- -yste---y-m Y__ a______ y__ Y-s a-s-e-h y-m --------------- Yes aystegh yem
Ty si tu. Դո--ա-ստ-ղ--ս: Դ__ ա_____ ե__ Դ-ւ ա-ս-ե- ե-: -------------- Դու այստեղ ես: 0
Du ----eg---es D_ a______ y__ D- a-s-e-h y-s -------------- Du aystegh yes
On je tu a ona je tu. Նա-այ-տ---- և--ա է- է--յ--ե-: Ն_ ա_____ է և ն_ է_ է ա______ Ն- ա-ս-ե- է և ն- է- է ա-ս-ե-: ----------------------------- Նա այստեղ է և նա էլ է այստեղ: 0
Na -ys-e-- - ye- -a--l e----t-gh N_ a______ e y__ n_ e_ e a______ N- a-s-e-h e y-v n- e- e a-s-e-h -------------------------------- Na aystegh e yev na el e aystegh
My sme tu. Մ-նք ա-ստ-ղ -ն-: Մ___ ա_____ ե___ Մ-ն- ա-ս-ե- ե-ք- ---------------- Մենք այստեղ ենք: 0
M-n-’ a--teg---e-k’ M____ a______ y____ M-n-’ a-s-e-h y-n-’ ------------------- Menk’ aystegh yenk’
Vy ste tu. Դ-ւ- այստ-ղ ե-: Դ___ ա_____ ե__ Դ-ւ- ա-ս-ե- ե-: --------------- Դուք այստեղ եք: 0
D--’-ays-e-h--e-’ D___ a______ y___ D-k- a-s-e-h y-k- ----------------- Duk’ aystegh yek’
Oni sú všetci tu. Նր-նք-բ---------տ-- են: Ն____ բ_____ ա_____ ե__ Ն-ա-ք բ-լ-ր- ա-ս-ե- ե-: ----------------------- Նրանք բոլորը այստեղ են: 0
Nra----b--o-- --s-e-- y-n N_____ b_____ a______ y__ N-a-k- b-l-r- a-s-e-h y-n ------------------------- Nrank’ bolory aystegh yen

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + arménčina (1-100) MP3 arménčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Učením jazykov proti Alzheimerovi

Kto chce zostať dlho duševne zdravý, mal by sa učiť jazyky. Znalosť jazykov môže slúžiť ako prevencia proti demencii. Preukázali to mnohé vedecké štúdie. Vek pritom nehrá rolu. Dôležité je len pravidelne trénovať mozog. Učenie slovíčok aktivuje rôzne časti mozgu. Tie riadia dôležité kognitívne procesy. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú pozornejší. Okrem toho sa lepšie sústredia. Viacjazyčnosť má aj ďalšie výhody. Viacjazyční ľudia sa lepšie rozhodujú. A tiež sa rozhodujú rýchlejšie. Je to preto, lebo ich mozog sa naučil, že má možnosť výberu. Na jedno slovo pozná minimálne dva termíny. Každý termín pritom predstavuje jednu možnosť. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú preto neustále schopní rozhodnúť sa. Ich mozog je vycvičený k výberu z viacerých možností. Obdobný tréning neprecvičuje len rečové centrum. Znalosť viacerých jazykov je prospešná aj pre ďalšie časti mozgu. Znalosť jazykov tiež znamená lepšiu kognitívnu kontrolu. Samozrejme, že nie je možné, aby sme učením cudzích jazykov demencii zabránili. Táto choroba sa však u ľudí hovoriacich viacerými jazykmi rozvíja pomalšie. Zdá sa, že ich mozog vie jej následky lepšie kompenzovať. Symptómy demencie sa u ľudí študujúcich cudzie jazyky toľko neprejavujú. Nebývajú toľko zmätení, ani nezabúdajú. Štúdium jazykov je teda prospešné v mladosti aj v starobe. A s každým ďalším jazykom je učenie jednoduchšie. Namiesto po liekoch by sme preto mali siahnuť po slovníku!