Slovníček fráz

sk Rodina   »   vi Gia đình

2 [dva]

Rodina

Rodina

2 [Hai]

Gia đình

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina vietnamčina Prehrať Viac
starý otec Ng--- --g N____ ô__ N-ư-i ô-g --------- Người ông 0
stará mama N-ư-- -à N____ b_ N-ư-i b- -------- Người bà 0
on a ona ô-- ---bà ô__ v_ b_ ô-g v- b- --------- ông và bà 0
otec N-ườ- --a N____ c__ N-ư-i c-a --------- Người cha 0
matka N---i-mẹ N____ m_ N-ư-i m- -------- Người mẹ 0
on a ona Cha -à mẹ C__ v_ m_ C-a v- m- --------- Cha và mẹ 0
syn N--ời---n-tr-i N____ c__ t___ N-ư-i c-n t-a- -------------- Người con trai 0
dcéra N--ời-co- --i N____ c__ g__ N-ư-i c-n g-i ------------- Người con gái 0
on a ona C------i--à-co- gái C__ t___ v_ c__ g__ C-n t-a- v- c-n g-i ------------------- Con trai và con gái 0
brat Ng-ờ--------nh--rai N____ e_ / a__ t___ N-ư-i e- / a-h t-a- ------------------- Người em / anh trai 0
sestra Người-e- / c-----i N____ e_ / c__ g__ N-ư-i e- / c-ị g-i ------------------ Người em / chị gái 0
on a ona A---và ch--/-a-- ----m-/-ch- v- -m A__ v_ c__ / a__ v_ e_ / c__ v_ e_ A-h v- c-ị / a-h v- e- / c-ị v- e- ---------------------------------- Anh và chị / anh và em / chị và em 0
strýko N--ờ- --- --ch- / bác N____ c__ / c__ / b__ N-ư-i c-u / c-ú / b-c --------------------- Người cậu / chú / bác 0
teta Ngư-- d--- -ô-- --c N____ d_ / c_ / b__ N-ư-i d- / c- / b-c ------------------- Người dì / cô / bác 0
on a ona Chú-và--ô C__ v_ c_ C-ú v- c- --------- Chú và cô 0
Sme rodina. Ch-n--tô--là---t-g----ì-h. C____ t__ l_ m__ g__ đ____ C-ú-g t-i l- m-t g-a đ-n-. -------------------------- Chúng tôi là một gia đình. 0
Rodina nie je malá. G-- đ--h--hô-g-p--i nhỏ. G__ đ___ k____ p___ n___ G-a đ-n- k-ô-g p-ả- n-ỏ- ------------------------ Gia đình không phải nhỏ. 0
Rodina je veľká. Gi--đìn- ---. G__ đ___ l___ G-a đ-n- l-n- ------------- Gia đình lớn. 0

Hovoríme všetci „africky“?

Nie všetci sme už boli v Afrike. Je však celkom možné, že ju už navštívil každý jazyk! To si aspoň myslia niektorí vedci. Podľa nich totiž všetky jazyky pochádzajú z Afriky. Odtiaľ sa potom rozšírili do celého sveta. Celkom na svete existuje viac ako 6 000 rôznych jazykov. Všetky ale údajne majú spoločné africké korene. Vedci medzi sebou porovnali fonémy jazykov. Fonémy sú najmenšími jednotkami jazyka s rozlišovacou funkciou. Ak sa zmení fonéma, zmení sa aj význam slova. Môžeme si to ukázať na príklade z angličtiny. V angličtine označuje slovo dip a tip rôzne veci. V angličtine teda /d/ a /t/ predstavujú dve rôzne fonémy. V afrických jazykoch je táto fonetická rozmanitosť zďaleka najväčšia. Čím ďalej však ideme od Afriky, fonetická rozmanitosť výrazne ubúda. A práve v tom vidia vedci dôkaz pre svoje tézy. Populácie, ktoré migrujú, sú podľa nich homogénnejšie. Na ich vonkajších hraniciach ubúda genetickej rozmanitosti. Je to spôsobené tým, že klesá počet „osídlencov“. Čím menej génov migruje, tým je populácia homogénnejšia. Znižuje sa možnosť kombinácie génov. Výsledkom je, že členovia migrujúcej populácie sú si podobní. Vedci tomu hovoria zakladateľský efekt. Keď ľudia Afriku opustili, vzali si svoj jazyk so sebou. Menej osídlencov ale znamenalo aj menej foném. Jednotlivé jazyky sa teda postupom času zjednotili. Fakt, že homo sapiens pochádza z Afriky, je snáď už preukázaný. Uvidíme, či to platí aj o jeho jazyku ...