Slovníček fráz

sk Zoznámenie   »   uz Getting to know others

3 [tri]

Zoznámenie

Zoznámenie

3 [uch]

Getting to know others

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina uzbečtina Prehrať Viac
Ahoj! Sal--! Salom! S-l-m- ------ Salom! 0
Dobrý deň! X-y-li -un! Xayrli kun! X-y-l- k-n- ----------- Xayrli kun! 0
Ako sa darí? Q---ys--? Qalaysiz? Q-l-y-i-? --------- Qalaysiz? 0
Pochádzate z Európy? Si-------padanm--iz? Siz Yevropadanmisiz? S-z Y-v-o-a-a-m-s-z- -------------------- Siz Yevropadanmisiz? 0
Pochádzate z Ameriky? S-z A---ik--anmisiz? Siz Amerikadanmisiz? S-z A-e-i-a-a-m-s-z- -------------------- Siz Amerikadanmisiz? 0
Pochádzate z Ázie? Siz O--yoda--i---? Siz Osiyodanmisiz? S-z O-i-o-a-m-s-z- ------------------ Siz Osiyodanmisiz? 0
V ktorom hoteli bývate? Siz--aysi-me-m-nx----a-t----iz? Siz qaysi mehmonxonada turasiz? S-z q-y-i m-h-o-x-n-d- t-r-s-z- ------------------------------- Siz qaysi mehmonxonada turasiz? 0
Ako dlho ste už tu? Q--ch---n---r- --u y--dasi-? Qanchadan beri shu yerdasiz? Q-n-h-d-n b-r- s-u y-r-a-i-? ---------------------------- Qanchadan beri shu yerdasiz? 0
Ako dlho zostanete? Qan--a-v-qt-qo--si-? Qancha vaqt qolasiz? Q-n-h- v-q- q-l-s-z- -------------------- Qancha vaqt qolasiz? 0
Páči sa vám tu? Bu--------g----q-i-i? Bu yer sizga yoqdimi? B- y-r s-z-a y-q-i-i- --------------------- Bu yer sizga yoqdimi? 0
Ste tu na dovolenke? S-- tati--a--s--? Siz tatildamisiz? S-z t-t-l-a-i-i-? ----------------- Siz tatildamisiz? 0
Navštívte ma niekedy! Q--hondir-m-n-a t---r-f---yu-in-! Qachondir menga tashrif buyuring! Q-c-o-d-r m-n-a t-s-r-f b-y-r-n-! --------------------------------- Qachondir menga tashrif buyuring! 0
Tu je moja adresa. M--a--e-ing -a-----m. Mana mening manzilim. M-n- m-n-n- m-n-i-i-. --------------------- Mana mening manzilim. 0
Uvidíme sa zajtra? Er-a-a ko-----un---? Ertaga korishguncha? E-t-g- k-r-s-g-n-h-? -------------------- Ertaga korishguncha? 0
Je mi ľúto, už niečo mám. Kec--r--iz-----al-r---bor. Kechirasiz, rejalarim bor. K-c-i-a-i-, r-j-l-r-m b-r- -------------------------- Kechirasiz, rejalarim bor. 0
Čau! X-yr! Xayr! X-y-! ----- Xayr! 0
Dovidenia! X---! Xayr! X-y-! ----- Xayr! 0
Do skorého videnia! K-rishgun--a! Korishguncha! K-r-s-g-n-h-! ------------- Korishguncha! 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Abeceda

Pomocou jazyka sme schopní sa dorozumieť. Môžeme povedať iným, čo si myslíme alebo čo cítime. Rovnakú funkciu má aj písmo. Väčšina jazykov má svoje písmo. Písmo tvoria znaky. Tieto znaky môžu vyzerať rôzne. Základom väčšiny druhov písma sú písmená. Takému písmu hovoríme abeceda. Abeceda je organizovaná sada grafických znakov. Znaky sa podľa určitých pravidiel spájajú do slov. Každý znak sa vyslovuje určitým spôsobom. Pojem abeceda pochádza z gréčtiny. Prvé dve písmená v gréčtine sú totiž alfa a beta. Z dejín poznáme mnoho rôznych abecied. Už viac ako 3 000 rokov používajú ľudia písomné znaky. Predtým boli písomné znaky magickými symbolmi. Iba niekoľko ľudí vedelo, čo znamenajú. Neskôr znaky svoj symbolický charakter stratili. Dnes už písmená svoj význam nemajú. Dávajú zmysel až v kombinácii s inými písmenami. Písma, ako napríklad čínština, fungujú inak. Podobajú sa obrázkom a často znázorňujú to, čo znamenajú. Keď píšeme, kódujeme naše myšlienky. Používame znaky, aby sme zaznamenali svoje vedomosti. Náš mozog sa naučil abecedu dekódovať. Znaky tvoria slová a slová vyjadrujú myšlienku. Týmto spôsobom je možné zachovať text po celé tisícročia. A stále mu rozumieť ....