Slovníček fráz

sk Zoznámenie   »   uz Bilish uchun

3 [tri]

Zoznámenie

Zoznámenie

3 [uch]

Bilish uchun

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina uzbečtina Prehrať Viac
Ahoj! S--om! S_____ S-l-m- ------ Salom! 0
Dobrý deň! X-y-l--kun! X_____ k___ X-y-l- k-n- ----------- Xayrli kun! 0
Ako sa darí? Q-l--s-z? Q________ Q-l-y-i-? --------- Qalaysiz? 0
Pochádzate z Európy? S---Yevr--ad-n--si-? S__ Y_______________ S-z Y-v-o-a-a-m-s-z- -------------------- Siz Yevropadanmisiz? 0
Pochádzate z Ameriky? Siz Amer-kad--m--i-? S__ A_______________ S-z A-e-i-a-a-m-s-z- -------------------- Siz Amerikadanmisiz? 0
Pochádzate z Ázie? S-z-O--yo-an-i--z? S__ O_____________ S-z O-i-o-a-m-s-z- ------------------ Siz Osiyodanmisiz? 0
V ktorom hoteli bývate? Siz-q-ysi--ehm-nxo--d--tu----z? S__ q____ m___________ t_______ S-z q-y-i m-h-o-x-n-d- t-r-s-z- ------------------------------- Siz qaysi mehmonxonada turasiz? 0
Ako dlho ste už tu? Q-n-ha-an---ri shu -erda-iz? Q________ b___ s__ y________ Q-n-h-d-n b-r- s-u y-r-a-i-? ---------------------------- Qanchadan beri shu yerdasiz? 0
Ako dlho zostanete? Qan--a--a-t -ol----? Q_____ v___ q_______ Q-n-h- v-q- q-l-s-z- -------------------- Qancha vaqt qolasiz? 0
Páči sa vám tu? Bu---- si-ga-yoqd---? B_ y__ s____ y_______ B- y-r s-z-a y-q-i-i- --------------------- Bu yer sizga yoqdimi? 0
Ste tu na dovolenke? S-- t--il-a-is--? S__ t____________ S-z t-t-l-a-i-i-? ----------------- Siz tatildamisiz? 0
Navštívte ma niekedy! Qac--nd-r -e--- tash-if--u---in-! Q________ m____ t______ b________ Q-c-o-d-r m-n-a t-s-r-f b-y-r-n-! --------------------------------- Qachondir menga tashrif buyuring! 0
Tu je moja adresa. M-n--m--ing -a-z--im. M___ m_____ m________ M-n- m-n-n- m-n-i-i-. --------------------- Mana mening manzilim. 0
Uvidíme sa zajtra? E---g- --rishg--c-a? E_____ k____________ E-t-g- k-r-s-g-n-h-? -------------------- Ertaga korishguncha? 0
Je mi ľúto, už niečo mám. K-c--ras--- re-a-arim b--. K__________ r________ b___ K-c-i-a-i-, r-j-l-r-m b-r- -------------------------- Kechirasiz, rejalarim bor. 0
Čau! X-y-! X____ X-y-! ----- Xayr! 0
Dovidenia! Xa-r! X____ X-y-! ----- Xayr! 0
Do skorého videnia! Ko--s---n---! K____________ K-r-s-g-n-h-! ------------- Korishguncha! 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 uzbečtina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Abeceda

Pomocou jazyka sme schopní sa dorozumieť. Môžeme povedať iným, čo si myslíme alebo čo cítime. Rovnakú funkciu má aj písmo. Väčšina jazykov má svoje písmo. Písmo tvoria znaky. Tieto znaky môžu vyzerať rôzne. Základom väčšiny druhov písma sú písmená. Takému písmu hovoríme abeceda. Abeceda je organizovaná sada grafických znakov. Znaky sa podľa určitých pravidiel spájajú do slov. Každý znak sa vyslovuje určitým spôsobom. Pojem abeceda pochádza z gréčtiny. Prvé dve písmená v gréčtine sú totiž alfa a beta. Z dejín poznáme mnoho rôznych abecied. Už viac ako 3 000 rokov používajú ľudia písomné znaky. Predtým boli písomné znaky magickými symbolmi. Iba niekoľko ľudí vedelo, čo znamenajú. Neskôr znaky svoj symbolický charakter stratili. Dnes už písmená svoj význam nemajú. Dávajú zmysel až v kombinácii s inými písmenami. Písma, ako napríklad čínština, fungujú inak. Podobajú sa obrázkom a často znázorňujú to, čo znamenajú. Keď píšeme, kódujeme naše myšlienky. Používame znaky, aby sme zaznamenali svoje vedomosti. Náš mozog sa naučil abecedu dekódovať. Znaky tvoria slová a slová vyjadrujú myšlienku. Týmto spôsobom je možné zachovať text po celé tisícročia. A stále mu rozumieť ....