Slovníček fráz

sk Čísla   »   am ቁጥሮች

7 [sedem]

Čísla

Čísla

7 [ሰባት]

7 [sebati]

ቁጥሮች

[k’ut’irochi]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina amharčina Prehrať Viac
Počítam: እ-----ራለው፦ እ_ እ______ እ- እ-ጥ-ለ-፦ ---------- እኔ እቆጥራለው፦ 0
i---ik’ot-i--l-w--- i__ i______________ i-ē i-’-t-i-a-e-i-- ------------------- inē ik’ot’iralewi:-
jeden, dva, tri አ--፤ --- ---ት አ___ ሁ__ ፤___ አ-ድ- ሁ-ት ፤-ስ- ------------- አንድ፤ ሁለት ፤ሶስት 0
ā--di; --le-- ;-os-ti ā_____ h_____ ;______ ā-i-i- h-l-t- ;-o-i-i --------------------- ānidi; huleti ;sositi
Počítam do troch. እስ----- -ጠር-። እ__ ሶ__ ቆ____ እ-ከ ሶ-ት ቆ-ር-። ------------- እስከ ሶስት ቆጠርኩ። 0
is-ke-sos-ti--’-t---i-u. i____ s_____ k__________ i-i-e s-s-t- k-o-’-r-k-. ------------------------ isike sositi k’ot’eriku.
Počítam ďalej: እ- ተጨማ- --ጥ-ለው፦ እ_ ተ___ እ______ እ- ተ-ማ- እ-ጥ-ለ-፦ --------------- እኔ ተጨማሪ እቆጥራለው፦ 0
in----ch’em-rī ik’-t’-ral-wi:- i__ t_________ i______________ i-ē t-c-’-m-r- i-’-t-i-a-e-i-- ------------------------------ inē tech’emarī ik’ot’iralewi:-
štyri, päť, šesť, አራት - -ምስት ፤-ስ-ስት አ__ ፤ አ___ ፤ ስ___ አ-ት ፤ አ-ስ- ፤ ስ-ስ- ----------------- አራት ፤ አምስት ፤ ስድስት 0
ār--i ;----s--i ;-s-di-i-i ā____ ; ā______ ; s_______ ā-a-i ; ā-i-i-i ; s-d-s-t- -------------------------- ārati ; āmisiti ; sidisiti
sedem, osem, deväť ሰ-ት-- ስም-- - ዘ-ኝ ሰ__ ፤ ስ___ ፤ ዘ__ ሰ-ት ፤ ስ-ን- ፤ ዘ-ኝ ---------------- ሰባት ፤ ስምንት ፤ ዘጠኝ 0
s-b--i - ---i-i--------’---i s_____ ; s_______ ; z_______ s-b-t- ; s-m-n-t- ; z-t-e-y- ---------------------------- sebati ; siminiti ; zet’enyi
Počítam. እኔ---ጥራለ-። እ_ እ______ እ- እ-ጥ-ለ-። ---------- እኔ እቆጥራለው። 0
i---ik’----ralewi. i__ i_____________ i-ē i-’-t-i-a-e-i- ------------------ inē ik’ot’iralewi.
Počítaš. አንተ/ቺ -----ህ---ለ-። አ____ ት___________ አ-ተ-ቺ ት-ጥ-ለ-/-ያ-ሽ- ------------------ አንተ/ቺ ትቆጥራለህ/ሪያለሽ። 0
ānite/-hī ti-’o---ral-h--rīy---shi. ā________ t________________________ ā-i-e-c-ī t-k-o-’-r-l-h-/-ī-a-e-h-. ----------------------------------- ānite/chī tik’ot’iralehi/rīyaleshi.
Počíta. እሱ-ይቆጥራ-። እ_ ይ_____ እ- ይ-ጥ-ል- --------- እሱ ይቆጥራል። 0
i-- ---’-t---al-. i__ y____________ i-u y-k-o-’-r-l-. ----------------- isu yik’ot’irali.
Jeden. Prvý. አን--– አን-ኛ አ__ – አ___ አ-ድ – አ-ደ- ---------- አንድ – አንደኛ 0
ā-id--– --id---a ā____ – ā_______ ā-i-i – ā-i-e-y- ---------------- ānidi – ānidenya
Dva. Druhý. ሁለት – ሁ--ኛ ሁ__ – ሁ___ ሁ-ት – ሁ-ተ- ---------- ሁለት – ሁለተኛ 0
hu---i ----l-t--ya h_____ – h________ h-l-t- – h-l-t-n-a ------------------ huleti – huletenya
Tri. Tretí. ሶ---–---ተኛ ሶ__ – ሶ___ ሶ-ት – ሶ-ተ- ---------- ሶስት – ሶስተኛ 0
s-si-i - s-si----a s_____ – s________ s-s-t- – s-s-t-n-a ------------------ sositi – sositenya
Štyri. Štvrtý. አራት – --ተኛ አ__ – አ___ አ-ት – አ-ተ- ---------- አራት – አራተኛ 0
ā-a---– ā-a--n-a ā____ – ā_______ ā-a-i – ā-a-e-y- ---------------- ārati – āratenya
Päť. Piaty. አምስ- - -ምስ-ኛ አ___ – አ____ አ-ስ- – አ-ስ-ኛ ------------ አምስት – አምስተኛ 0
ā--s----–-ām-s-----a ā______ – ā_________ ā-i-i-i – ā-i-i-e-y- -------------------- āmisiti – āmisitenya
Šesť. Šiesty. ስ-ስት –----ተኛ ስ___ – ስ____ ስ-ስ- – ስ-ስ-ኛ ------------ ስድስት – ስድስተኛ 0
sidi-i-i – --d--it-nya s_______ – s__________ s-d-s-t- – s-d-s-t-n-a ---------------------- sidisiti – sidisitenya
Sedem. Siedmy. ስ------ባ-ኛ ስ__ – ስ___ ስ-ት – ስ-ተ- ---------- ስባት – ስባተኛ 0
sib-t--– ----te-ya s_____ – s________ s-b-t- – s-b-t-n-a ------------------ sibati – sibatenya
Osem. Ôsmy. ስም-ት –-----ኛ ስ___ – ስ____ ስ-ን- – ስ-ን-ኛ ------------ ስምንት – ስምንተኛ 0
s-mi-iti – -imin--en-a s_______ – s__________ s-m-n-t- – s-m-n-t-n-a ---------------------- siminiti – siminitenya
Deväť. Deviaty. ዘ-ኝ-----ነኛ ዘ__ – ዘ___ ዘ-ኝ – ዘ-ነ- ---------- ዘጠኝ – ዘጠነኛ 0
zet--n-i – --t’-----a z_______ – z_________ z-t-e-y- – z-t-e-e-y- --------------------- zet’enyi – zet’enenya

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + amharčina (1-100) MP3 amharčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Myslenie a jazyk

Spôsob myslenia závisí na našom jazyku. Keď myslíme, „hovoríme“ sami so sebou. Náš jazyk tak ovplyvňuje náš pohľad na vec. Môžeme napriek jazykovým rozdielom myslieť rovnako? Alebo myslíme inak, pretože aj inak hovoríme? Každý národ má svoju vlastnú slovnú zásobu. V mnohých jazykoch určité slová chýbajú. Sú národy, ktoré nerozlišujú zelenú a modrú. Ľudia používajú rovnaké slovo pre obe farby. A rozoznávajú farby horšie ako ostatné národy! Farebné odtiene a zložené farby nerozoznajú vôbec. Majú problémy aj s popisom farby. Iné jazyky majú zase málo čísloviek. Ľudia, ktorí ich používajú, vedia tiež horšie počítať. Sú aj jazyky, v ktorých sa nerozlišuje vľavo a vpravo. Ľudia hovoria o severe a juhu alebo o západe a východe. A vedia sa veľmi dobre geograficky orientovať. Pojmom vľavo a vpravo však nerozumejú. Naše myslenie prirodzene neovplyvňuje len náš jazyk. Dotvára ho tiež prostredie a náš každodenný život. Akú úlohu teda jazyk hrá? Kladie nášmu mysleniu určité hranice? Alebo máme slová len pre to, čo si tiež myslíme? Čo je príčina a čo je dôsledok? Na všetky tieto otázky ešte nepoznáme odpoveď. Hľadajú ju vedci, ktorí skúmajú mozog i jazykovedci. Je to však téma, ktorá sa týka nás všetkých ... Si tým, ako hovoríš ?!