Slovníček fráz

sk Čísla   »   eo Ciferoj

7 [sedem]

Čísla

Čísla

7 [sep]

Ciferoj

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina esperanto Prehrať Viac
Počítam: Mi -a-ku-as: M_ k________ M- k-l-u-a-: ------------ Mi kalkulas: 0
jeden, dva, tri unu--d-, --i u___ d__ t__ u-u- d-, t-i ------------ unu, du, tri 0
Počítam do troch. M- k-l-ula----s--ri. M_ k_______ ĝ__ t___ M- k-l-u-a- ĝ-s t-i- -------------------- Mi kalkulas ĝis tri. 0
Počítam ďalej: Mi pl- --l-ul-s: M_ p__ k________ M- p-u k-l-u-a-: ---------------- Mi plu kalkulas: 0
štyri, päť, šesť, kv--,-k--n--ses, k____ k____ s___ k-a-, k-i-, s-s- ---------------- kvar, kvin, ses, 0
sedem, osem, deväť se-------naŭ s___ o__ n__ s-p- o-, n-ŭ ------------ sep, ok, naŭ 0
Počítam. M- -a--u--s. M_ k________ M- k-l-u-a-. ------------ Mi kalkulas. 0
Počítaš. Vi -al---as. V_ k________ V- k-l-u-a-. ------------ Vi kalkulas. 0
Počíta. Li -------s. L_ k________ L- k-l-u-a-. ------------ Li kalkulas. 0
Jeden. Prvý. U-u------nu-. U___ L_ u____ U-u- L- u-u-. ------------- Unu. La unua. 0
Dva. Druhý. D---L---u-. D__ L_ d___ D-. L- d-a- ----------- Du. La dua. 0
Tri. Tretí. Tr---La --ia. T___ L_ t____ T-i- L- t-i-. ------------- Tri. La tria. 0
Štyri. Štvrtý. Kva-.-L---v-ra. K____ L_ k_____ K-a-. L- k-a-a- --------------- Kvar. La kvara. 0
Päť. Piaty. Kv--- La---i-a. K____ L_ k_____ K-i-. L- k-i-a- --------------- Kvin. La kvina. 0
Šesť. Šiesty. Se-. La-se-a. S___ L_ s____ S-s- L- s-s-. ------------- Ses. La sesa. 0
Sedem. Siedmy. S-p. ---s-p-. S___ L_ s____ S-p- L- s-p-. ------------- Sep. La sepa. 0
Osem. Ôsmy. O-. La oka. O__ L_ o___ O-. L- o-a- ----------- Ok. La oka. 0
Deväť. Deviaty. Naŭ.--a-n-ŭa. N___ L_ n____ N-ŭ- L- n-ŭ-. ------------- Naŭ. La naŭa. 0

Myslenie a jazyk

Spôsob myslenia závisí na našom jazyku. Keď myslíme, „hovoríme“ sami so sebou. Náš jazyk tak ovplyvňuje náš pohľad na vec. Môžeme napriek jazykovým rozdielom myslieť rovnako? Alebo myslíme inak, pretože aj inak hovoríme? Každý národ má svoju vlastnú slovnú zásobu. V mnohých jazykoch určité slová chýbajú. Sú národy, ktoré nerozlišujú zelenú a modrú. Ľudia používajú rovnaké slovo pre obe farby. A rozoznávajú farby horšie ako ostatné národy! Farebné odtiene a zložené farby nerozoznajú vôbec. Majú problémy aj s popisom farby. Iné jazyky majú zase málo čísloviek. Ľudia, ktorí ich používajú, vedia tiež horšie počítať. Sú aj jazyky, v ktorých sa nerozlišuje vľavo a vpravo. Ľudia hovoria o severe a juhu alebo o západe a východe. A vedia sa veľmi dobre geograficky orientovať. Pojmom vľavo a vpravo však nerozumejú. Naše myslenie prirodzene neovplyvňuje len náš jazyk. Dotvára ho tiež prostredie a náš každodenný život. Akú úlohu teda jazyk hrá? Kladie nášmu mysleniu určité hranice? Alebo máme slová len pre to, čo si tiež myslíme? Čo je príčina a čo je dôsledok? Na všetky tieto otázky ešte nepoznáme odpoveď. Hľadajú ju vedci, ktorí skúmajú mozog i jazykovedci. Je to však téma, ktorá sa týka nás všetkých ... Si tým, ako hovoríš ?!