Slovníček fráz

sk Čísla   »   fi Numerot

7 [sedem]

Čísla

Čísla

7 [seitsemän]

Numerot

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina fínčina Prehrať Viac
Počítam: Mi-- lask-n: M___ l______ M-n- l-s-e-: ------------ Minä lasken: 0
jeden, dva, tri yks-,--ak--, -o--e y____ k_____ k____ y-s-, k-k-i- k-l-e ------------------ yksi, kaksi, kolme 0
Počítam do troch. M-nä la---n--o---en. M___ l_____ k_______ M-n- l-s-e- k-l-e-n- -------------------- Minä lasken kolmeen. 0
Počítam ďalej: Min- --sken---e-npäin. M___ l_____ e_________ M-n- l-s-e- e-e-n-ä-n- ---------------------- Minä lasken eteenpäin. 0
štyri, päť, šesť, n-l-ä, vii-i,--uu-i n_____ v_____ k____ n-l-ä- v-i-i- k-u-i ------------------- neljä, viisi, kuusi 0
sedem, osem, deväť se--sem-n--kahde-sa-,-yh-eksän s_________ k_________ y_______ s-i-s-m-n- k-h-e-s-n- y-d-k-ä- ------------------------------ seitsemän, kahdeksan, yhdeksän 0
Počítam. Mi---las--n. M___ l______ M-n- l-s-e-. ------------ Minä lasken. 0
Počítaš. Sinä l-----. S___ l______ S-n- l-s-e-. ------------ Sinä lasket. 0
Počíta. Hän l--kee. H__ l______ H-n l-s-e-. ----------- Hän laskee. 0
Jeden. Prvý. Yks-- -ns----inen. Y____ E___________ Y-s-. E-s-m-ä-n-n- ------------------ Yksi. Ensimmäinen. 0
Dva. Druhý. Kak--. To----. K_____ T______ K-k-i- T-i-e-. -------------- Kaksi. Toinen. 0
Tri. Tretí. Ko-me.-K-lmas. K_____ K______ K-l-e- K-l-a-. -------------- Kolme. Kolmas. 0
Štyri. Štvrtý. N--j-- --ljä-. N_____ N______ N-l-ä- N-l-ä-. -------------- Neljä. Neljäs. 0
Päť. Piaty. Vii-i- --ides. V_____ V______ V-i-i- V-i-e-. -------------- Viisi. Viides. 0
Šesť. Šiesty. K----.-K--des. K_____ K______ K-u-i- K-u-e-. -------------- Kuusi. Kuudes. 0
Sedem. Siedmy. S-itsemän. S-itsem-s. S_________ S_________ S-i-s-m-n- S-i-s-m-s- --------------------- Seitsemän. Seitsemäs. 0
Osem. Ôsmy. K--de--a-- K----k-as. K_________ K_________ K-h-e-s-n- K-h-e-s-s- --------------------- Kahdeksan. Kahdeksas. 0
Deväť. Deviaty. Y-de--än- Yhde-s--. Y________ Y________ Y-d-k-ä-. Y-d-k-ä-. ------------------- Yhdeksän. Yhdeksäs. 0

Myslenie a jazyk

Spôsob myslenia závisí na našom jazyku. Keď myslíme, „hovoríme“ sami so sebou. Náš jazyk tak ovplyvňuje náš pohľad na vec. Môžeme napriek jazykovým rozdielom myslieť rovnako? Alebo myslíme inak, pretože aj inak hovoríme? Každý národ má svoju vlastnú slovnú zásobu. V mnohých jazykoch určité slová chýbajú. Sú národy, ktoré nerozlišujú zelenú a modrú. Ľudia používajú rovnaké slovo pre obe farby. A rozoznávajú farby horšie ako ostatné národy! Farebné odtiene a zložené farby nerozoznajú vôbec. Majú problémy aj s popisom farby. Iné jazyky majú zase málo čísloviek. Ľudia, ktorí ich používajú, vedia tiež horšie počítať. Sú aj jazyky, v ktorých sa nerozlišuje vľavo a vpravo. Ľudia hovoria o severe a juhu alebo o západe a východe. A vedia sa veľmi dobre geograficky orientovať. Pojmom vľavo a vpravo však nerozumejú. Naše myslenie prirodzene neovplyvňuje len náš jazyk. Dotvára ho tiež prostredie a náš každodenný život. Akú úlohu teda jazyk hrá? Kladie nášmu mysleniu určité hranice? Alebo máme slová len pre to, čo si tiež myslíme? Čo je príčina a čo je dôsledok? Na všetky tieto otázky ešte nepoznáme odpoveď. Hľadajú ju vedci, ktorí skúmajú mozog i jazykovedci. Je to však téma, ktorá sa týka nás všetkých ... Si tým, ako hovoríš ?!