Slovníček fráz

sk Čísla   »   hr Brojati

7 [sedem]

Čísla

Čísla

7 [sedam]

Brojati

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina chorvátčina Prehrať Viac
Počítam: Ja-b-o-im: J_ b______ J- b-o-i-: ---------- Ja brojim: 0
jeden, dva, tri jedan- d-a, --i j_____ d___ t__ j-d-n- d-a- t-i --------------- jedan, dva, tri 0
Počítam do troch. Brojim-d-----. B_____ d_ t___ B-o-i- d- t-i- -------------- Brojim do tri. 0
Počítam ďalej: Ja-br--i- -a---: J_ b_____ d_____ J- b-o-i- d-l-e- ---------------- Ja brojim dalje: 0
štyri, päť, šesť, č-t-ri, pe-- š--t, č______ p___ š____ č-t-r-, p-t- š-s-, ------------------ četiri, pet, šest, 0
sedem, osem, deväť seda-, o--m- dev-t s_____ o____ d____ s-d-m- o-a-, d-v-t ------------------ sedam, osam, devet 0
Počítam. Bro---. B______ B-o-i-. ------- Brojim. 0
Počítaš. B-oj--. B______ B-o-i-. ------- Brojiš. 0
Počíta. B-o--. B_____ B-o-i- ------ Broji. 0
Jeden. Prvý. Je-a-- --v-. J_____ P____ J-d-n- P-v-. ------------ Jedan. Prvi. 0
Dva. Druhý. D-a- D-u-i. D___ D_____ D-a- D-u-i- ----------- Dva. Drugi. 0
Tri. Tretí. Tr-. --eć-. T___ T_____ T-i- T-e-i- ----------- Tri. Treći. 0
Štyri. Štvrtý. Č-----.-Čet---i. Č______ Č_______ Č-t-r-. Č-t-r-i- ---------------- Četiri. Četvrti. 0
Päť. Piaty. P--. Pe-i. P___ P____ P-t- P-t-. ---------- Pet. Peti. 0
Šesť. Šiesty. Š--t. Š--t-. Š____ Š_____ Š-s-. Š-s-i- ------------ Šest. Šesti. 0
Sedem. Siedmy. S-dam--Se-m-. S_____ S_____ S-d-m- S-d-i- ------------- Sedam. Sedmi. 0
Osem. Ôsmy. Osa-. Os--. O____ O____ O-a-. O-m-. ----------- Osam. Osmi. 0
Deväť. Deviaty. D-vet- D-ve--. D_____ D______ D-v-t- D-v-t-. -------------- Devet. Deveti. 0

Myslenie a jazyk

Spôsob myslenia závisí na našom jazyku. Keď myslíme, „hovoríme“ sami so sebou. Náš jazyk tak ovplyvňuje náš pohľad na vec. Môžeme napriek jazykovým rozdielom myslieť rovnako? Alebo myslíme inak, pretože aj inak hovoríme? Každý národ má svoju vlastnú slovnú zásobu. V mnohých jazykoch určité slová chýbajú. Sú národy, ktoré nerozlišujú zelenú a modrú. Ľudia používajú rovnaké slovo pre obe farby. A rozoznávajú farby horšie ako ostatné národy! Farebné odtiene a zložené farby nerozoznajú vôbec. Majú problémy aj s popisom farby. Iné jazyky majú zase málo čísloviek. Ľudia, ktorí ich používajú, vedia tiež horšie počítať. Sú aj jazyky, v ktorých sa nerozlišuje vľavo a vpravo. Ľudia hovoria o severe a juhu alebo o západe a východe. A vedia sa veľmi dobre geograficky orientovať. Pojmom vľavo a vpravo však nerozumejú. Naše myslenie prirodzene neovplyvňuje len náš jazyk. Dotvára ho tiež prostredie a náš každodenný život. Akú úlohu teda jazyk hrá? Kladie nášmu mysleniu určité hranice? Alebo máme slová len pre to, čo si tiež myslíme? Čo je príčina a čo je dôsledok? Na všetky tieto otázky ešte nepoznáme odpoveď. Hľadajú ju vedci, ktorí skúmajú mozog i jazykovedci. Je to však téma, ktorá sa týka nás všetkých ... Si tým, ako hovoríš ?!