Slovníček fráz

sk Čísla   »   hy թվեր

7 [sedem]

Čísla

Čísla

7 [յոթ]

7 [yot’]

թվեր

t’ver

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina arménčina Prehrať Viac
Počítam: Ե--հ-շ-ու- ե-: Ե_ հ______ ե__ Ե- հ-շ-ո-մ ե-: -------------- Ես հաշվում եմ: 0
Y-s --shvum--em Y__ h______ y__ Y-s h-s-v-m y-m --------------- Yes hashvum yem
jeden, dva, tri մե-,-ե--ու, եր-ք մ___ ե_____ ե___ մ-կ- ե-կ-ւ- ե-ե- ---------------- մեկ, երկու, երեք 0
m--,---r--, -e--k’ m___ y_____ y_____ m-k- y-r-u- y-r-k- ------------------ mek, yerku, yerek’
Počítam do troch. Ե----շվու- եմ -ի-չև ---ք-: Ե_ հ______ ե_ մ____ ե_____ Ե- հ-շ-ո-մ ե- մ-ն-և ե-ե-ը- -------------------------- Ես հաշվում եմ մինչև երեքը: 0
Ye- has---- yem m-n-h---v-yer-k-y Y__ h______ y__ m________ y______ Y-s h-s-v-m y-m m-n-h-y-v y-r-k-y --------------------------------- Yes hashvum yem minch’yev yerek’y
Počítam ďalej: Ես---ր----կ-ւ---- -աշվ-լ: Ե_ շ__________ ե_ հ______ Ե- շ-ր-ւ-ա-ո-մ ե- հ-շ-ե-: ------------------------- Ես շարունակում եմ հաշվել: 0
Ye---ha---ak---yem----h--l Y__ s_________ y__ h______ Y-s s-a-u-a-u- y-m h-s-v-l -------------------------- Yes sharunakum yem hashvel
štyri, päť, šesť, չո--, -ինգ, վ-ց չ____ հ____ վ__ չ-ր-, հ-ն-, վ-ց --------------- չորս, հինգ, վեց 0
c-’v---, ----, --t-’ c_______ h____ v____ c-’-o-s- h-n-, v-t-’ -------------------- ch’vors, hing, vets’
sedem, osem, deväť յոթ,----, ինը յ___ ո___ ի__ յ-թ- ո-թ- ի-ը ------------- յոթ, ութ, ինը 0
yo--,-ut’, iny y____ u___ i__ y-t-, u-’- i-y -------------- yot’, ut’, iny
Počítam. Ե- -ա----մ --: Ե_ հ______ ե__ Ե- հ-շ-ո-մ ե-: -------------- Ես հաշվում եմ: 0
Y-- -ashv-m-y-m Y__ h______ y__ Y-s h-s-v-m y-m --------------- Yes hashvum yem
Počítaš. Դու----վում---: Դ__ հ______ ե__ Դ-ւ հ-շ-ո-մ ե-: --------------- Դու հաշվում ես: 0
D- -ashv-m --s D_ h______ y__ D- h-s-v-m y-s -------------- Du hashvum yes
Počíta. Նա-հաշ-ում -: Ն_ հ______ է_ Ն- հ-շ-ո-մ է- ------------- Նա հաշվում է: 0
N- --shv---e N_ h______ e N- h-s-v-m e ------------ Na hashvum e
Jeden. Prvý. մ----ա---ի-ը մ___ ա______ մ-կ- ա-ա-ի-ը ------------ մեկ- առաջինը 0
m-k- arra--ny m___ a_______ m-k- a-r-j-n- ------------- mek- arrajiny
Dva. Druhý. եր-ու-------ո--ը ե____ - ե_______ ե-կ-ւ - ե-կ-ո-դ- ---------------- երկու - երկրորդը 0
ye----- y-r---r-y y____ - y________ y-r-u - y-r-r-r-y ----------------- yerku - yerkrordy
Tri. Tretí. եր-ք-------րդը ե___ - ե______ ե-ե- - ե-ր-ր-ը -------------- երեք - երրորդը 0
y-r-k’-- yerr---y y_____ - y_______ y-r-k- - y-r-o-d- ----------------- yerek’ - yerrordy
Štyri. Štvrtý. չ--ս --չ-ր--ր-ը չ___ - չ_______ չ-ր- - չ-ր-ո-դ- --------------- չորս - չորրորդը 0
ch---rs - -h’v-rr--dy c______ - c__________ c-’-o-s - c-’-o-r-r-y --------------------- ch’vors - ch’vorrordy
Päť. Piaty. հ--գ ---ինգ-րո-դը հ___ - հ_________ հ-ն- - հ-ն-ե-ո-դ- ----------------- հինգ - հինգերորդը 0
h-ng-- -i-g--ordy h___ - h_________ h-n- - h-n-e-o-d- ----------------- hing - hingerordy
Šesť. Šiesty. վ-ց---վ-ց-րոր-ը վ__ - վ________ վ-ց - վ-ց-ր-ր-ը --------------- վեց - վեցերորդը 0
v--s-----ets’y-ro-dy v____ - v___________ v-t-’ - v-t-’-e-o-d- -------------------- vets’ - vets’yerordy
Sedem. Siedmy. յ-----յո----րդը յ__ - յ________ յ-թ - յ-թ-ր-ր-ը --------------- յոթ - յոթերորդը 0
yo-’ ----t’y-ro-dy y___ - y__________ y-t- - y-t-y-r-r-y ------------------ yot’ - yot’yerordy
Osem. Ôsmy. ութ-- ո-թե-ո--ը ո__ - ո________ ո-թ - ո-թ-ր-ր-ը --------------- ութ - ութերորդը 0
ut’ --u-’y-r---y u__ - u_________ u-’ - u-’-e-o-d- ---------------- ut’ - ut’yerordy
Deväť. Deviaty. ի--- ---ր-ր-ը ի___ ի_______ ի-ը- ի-ե-ո-դ- ------------- ինը- իներորդը 0
in------r-r-y i___ i_______ i-y- i-e-o-d- ------------- iny- inerordy

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + arménčina (1-100) MP3 arménčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Myslenie a jazyk

Spôsob myslenia závisí na našom jazyku. Keď myslíme, „hovoríme“ sami so sebou. Náš jazyk tak ovplyvňuje náš pohľad na vec. Môžeme napriek jazykovým rozdielom myslieť rovnako? Alebo myslíme inak, pretože aj inak hovoríme? Každý národ má svoju vlastnú slovnú zásobu. V mnohých jazykoch určité slová chýbajú. Sú národy, ktoré nerozlišujú zelenú a modrú. Ľudia používajú rovnaké slovo pre obe farby. A rozoznávajú farby horšie ako ostatné národy! Farebné odtiene a zložené farby nerozoznajú vôbec. Majú problémy aj s popisom farby. Iné jazyky majú zase málo čísloviek. Ľudia, ktorí ich používajú, vedia tiež horšie počítať. Sú aj jazyky, v ktorých sa nerozlišuje vľavo a vpravo. Ľudia hovoria o severe a juhu alebo o západe a východe. A vedia sa veľmi dobre geograficky orientovať. Pojmom vľavo a vpravo však nerozumejú. Naše myslenie prirodzene neovplyvňuje len náš jazyk. Dotvára ho tiež prostredie a náš každodenný život. Akú úlohu teda jazyk hrá? Kladie nášmu mysleniu určité hranice? Alebo máme slová len pre to, čo si tiež myslíme? Čo je príčina a čo je dôsledok? Na všetky tieto otázky ešte nepoznáme odpoveď. Hľadajú ju vedci, ktorí skúmajú mozog i jazykovedci. Je to však téma, ktorá sa týka nás všetkých ... Si tým, ako hovoríš ?!