Slovníček fráz

sk Čísla   »   kn ಸಂಖ್ಯೆಗಳು

7 [sedem]

Čísla

Čísla

೭ [ಏಳು]

7 [Ēḷu]

ಸಂಖ್ಯೆಗಳು

[saṅkhyegaḷu]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kannadčina Prehrať Viac
Počítam: ನ--ು --ಿಸುತ-ತೇ--. ನಾ_ ಎ______ ನ-ನ- ಎ-ಿ-ು-್-ೇ-ೆ- ----------------- ನಾನು ಎಣಿಸುತ್ತೇನೆ. 0
nā-- -ṇ-su-t---. n___ e__________ n-n- e-i-u-t-n-. ---------------- nānu eṇisuttēne.
jeden, dva, tri ಒ-----ಎರಡ-, ಮ--ು. ಒಂ__ ಎ___ ಮೂ__ ಒ-ದ-, ಎ-ಡ-, ಮ-ರ-. ----------------- ಒಂದು, ಎರಡು, ಮೂರು. 0
O-------a-----ūr-. O____ e_____ m____ O-d-, e-a-u- m-r-. ------------------ Ondu, eraḍu, mūru.
Počítam do troch. ನಾನು -ೂ------ೆ-ಎಣಿ-ು--ತ--ೆ. ನಾ_ ಮೂ_____ ಎ______ ನ-ನ- ಮ-ರ-ವ-ೆ-ೆ ಎ-ಿ-ು-್-ೇ-ೆ- --------------------------- ನಾನು ಮೂರರವರೆಗೆ ಎಣಿಸುತ್ತೇನೆ. 0
Nānu ------v--e-- --i-u-tēn-. N___ m___________ e__________ N-n- m-r-r-v-r-g- e-i-u-t-n-. ----------------------------- Nānu mūraravarege eṇisuttēne.
Počítam ďalej: ನ--- ಎ-ಿ-- ಮುಂದುವರ-ಸುತ್-ೇ-ೆ. ನಾ_ ಎ__ ಮುಂ________ ನ-ನ- ಎ-ಿ-ೆ ಮ-ಂ-ು-ರ-ಸ-ತ-ತ-ನ-. ---------------------------- ನಾನು ಎಣಿಕೆ ಮುಂದುವರಿಸುತ್ತೇನೆ. 0
Nā-- e-ik- mun----r-sut----. N___ e____ m________________ N-n- e-i-e m-n-u-a-i-u-t-n-. ---------------------------- Nānu eṇike munduvarisuttēne.
štyri, päť, šesť, ನಾಲ--ು, ಐ-ು- ಆ-ು. ನಾ___ ಐ__ ಆ__ ನ-ಲ-ಕ-, ಐ-ು- ಆ-ು- ----------------- ನಾಲ್ಕು, ಐದು, ಆರು. 0
Nāl--- a---, -ru. N_____ a____ ā___ N-l-u- a-d-, ā-u- ----------------- Nālku, aidu, āru.
sedem, osem, deväť ಏ--,--ಂ-ು------್ತು ಏ__ ಎಂ__ ಒಂ___ ಏ-ು- ಎ-ಟ-, ಒ-ಬ-್-ು ------------------ ಏಳು, ಎಂಟು, ಒಂಬತ್ತು 0
Ēḷ----ṇ-----m--t-u Ē___ e____ o______ Ē-u- e-ṭ-, o-b-t-u ------------------ Ēḷu, eṇṭu, ombattu
Počítam. ನಾನು -------ತೇನ-. ನಾ_ ಎ______ ನ-ನ- ಎ-ಿ-ು-್-ೇ-ೆ- ----------------- ನಾನು ಎಣಿಸುತ್ತೇನೆ. 0
n--- -ṇ-s---ēn-. n___ e__________ n-n- e-i-u-t-n-. ---------------- nānu eṇisuttēne.
Počítaš. ನ--- ಎ-ಿ----ತ-ಯ. ನೀ_ ಎ______ ನ-ನ- ಎ-ಿ-ು-್-ೀ-. ---------------- ನೀನು ಎಣಿಸುತ್ತೀಯ. 0
Nīn- --i-ut-ī-a. N___ e__________ N-n- e-i-u-t-y-. ---------------- Nīnu eṇisuttīya.
Počíta. ಅವನು-ಎ-ಿಸ-ತ--ಾನೆ. ಅ__ ಎ______ ಅ-ನ- ಎ-ಿ-ು-್-ಾ-ೆ- ----------------- ಅವನು ಎಣಿಸುತ್ತಾನೆ. 0
Av-nu-eṇi-------. A____ e__________ A-a-u e-i-u-t-n-. ----------------- Avanu eṇisuttāne.
Jeden. Prvý. ಒಂ-ು.-ಮೊ-ಲ---ದು ಒಂ__ ಮೊ_____ ಒ-ದ-. ಮ-ದ-ನ-ಯ-ು --------------- ಒಂದು. ಮೊದಲನೆಯದು 0
On----M----a-ey-du O____ M___________ O-d-. M-d-l-n-y-d- ------------------ Ondu. Modalaneyadu
Dva. Druhý. ಎರಡು. -ರಡ-ೆಯದ-. ಎ___ ಎ______ ಎ-ಡ-. ಎ-ಡ-ೆ-ದ-. --------------- ಎರಡು. ಎರಡನೆಯದು. 0
e-aḍ---E--ḍa-e-a-u. e_____ E___________ e-a-u- E-a-a-e-a-u- ------------------- eraḍu. Eraḍaneyadu.
Tri. Tretí. ಮ-ರು, ಮ-ರ----ು. ಮೂ__ ಮೂ_____ ಮ-ರ-, ಮ-ರ-ೆ-ದ-. --------------- ಮೂರು, ಮೂರನೆಯದು. 0
Mūr-- m-r-------. M____ m__________ M-r-, m-r-n-y-d-. ----------------- Mūru, mūraneyadu.
Štyri. Štvrtý. ನಾಲ--ು,-ನ----ನೆ---. ನಾ___ ನಾ______ ನ-ಲ-ಕ-, ನ-ಲ-ಕ-ೆ-ದ-. ------------------- ನಾಲ್ಕು, ನಾಲ್ಕನೆಯದು. 0
Nāl-u, -ā-kan-yadu. N_____ n___________ N-l-u- n-l-a-e-a-u- ------------------- Nālku, nālkaneyadu.
Päť. Piaty. ಐದು-----ೆ--ು. ಐ__ ಐ_____ ಐ-ು- ಐ-ನ-ಯ-ು- ------------- ಐದು, ಐದನೆಯದು. 0
Aidu----daneya--. A____ a__________ A-d-, a-d-n-y-d-. ----------------- Aidu, aidaneyadu.
Šesť. Šiesty. ಆ--- --ನ---ು. ಆ__ ಆ_____ ಆ-ು- ಆ-ನ-ಯ-ು- ------------- ಆರು, ಆರನೆಯದು. 0
Ār-- -ra-e---u. Ā___ ā_________ Ā-u- ā-a-e-a-u- --------------- Āru, āraneyadu.
Sedem. Siedmy. ಏ--, -ಳನೆಯ-ು. ಏ__ ಏ_____ ಏ-ು- ಏ-ನ-ಯ-ು- ------------- ಏಳು, ಏಳನೆಯದು. 0
Ē-u,-ē--n----u. Ē___ ē_________ Ē-u- ē-a-e-a-u- --------------- Ēḷu, ēḷaneyadu.
Osem. Ôsmy. ಎಂ-ು---ಂಟನ-ಯ-ು. ಎಂ__ ಎಂ_____ ಎ-ಟ-, ಎ-ಟ-ೆ-ದ-. --------------- ಎಂಟು, ಎಂಟನೆಯದು. 0
Eṇ----e-ṭ--eya-u. E____ e__________ E-ṭ-, e-ṭ-n-y-d-. ----------------- Eṇṭu, eṇṭaneyadu.
Deväť. Deviaty. ಒಂಬ-್-ು, ಒಂಬತ--ನ----. ಒಂ____ ಒಂ_______ ಒ-ಬ-್-ು- ಒ-ಬ-್-ನ-ಯ-ು- --------------------- ಒಂಬತ್ತು, ಒಂಬತ್ತನೆಯದು. 0
O-b--tu- --batt-ne----. O_______ o_____________ O-b-t-u- o-b-t-a-e-a-u- ----------------------- Ombattu, ombattaneyadu.

Myslenie a jazyk

Spôsob myslenia závisí na našom jazyku. Keď myslíme, „hovoríme“ sami so sebou. Náš jazyk tak ovplyvňuje náš pohľad na vec. Môžeme napriek jazykovým rozdielom myslieť rovnako? Alebo myslíme inak, pretože aj inak hovoríme? Každý národ má svoju vlastnú slovnú zásobu. V mnohých jazykoch určité slová chýbajú. Sú národy, ktoré nerozlišujú zelenú a modrú. Ľudia používajú rovnaké slovo pre obe farby. A rozoznávajú farby horšie ako ostatné národy! Farebné odtiene a zložené farby nerozoznajú vôbec. Majú problémy aj s popisom farby. Iné jazyky majú zase málo čísloviek. Ľudia, ktorí ich používajú, vedia tiež horšie počítať. Sú aj jazyky, v ktorých sa nerozlišuje vľavo a vpravo. Ľudia hovoria o severe a juhu alebo o západe a východe. A vedia sa veľmi dobre geograficky orientovať. Pojmom vľavo a vpravo však nerozumejú. Naše myslenie prirodzene neovplyvňuje len náš jazyk. Dotvára ho tiež prostredie a náš každodenný život. Akú úlohu teda jazyk hrá? Kladie nášmu mysleniu určité hranice? Alebo máme slová len pre to, čo si tiež myslíme? Čo je príčina a čo je dôsledok? Na všetky tieto otázky ešte nepoznáme odpoveď. Hľadajú ju vedci, ktorí skúmajú mozog i jazykovedci. Je to však téma, ktorá sa týka nás všetkých ... Si tým, ako hovoríš ?!