Slovníček fráz

sk Čísla   »   ku Hejmar

7 [sedem]

Čísla

Čísla

7 [heft]

Hejmar

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kurdčina (kurmándží) Prehrať Viac
Počítam: Ez d-he---ri-: E_ d__________ E- d-h-j-ê-i-: -------------- Ez dihejmêrim: 0
jeden, dva, tri yek, d-- sê y___ d__ s_ y-k- d-, s- ----------- yek, du, sê 0
Počítam do troch. Ez--e-a s------d-j-i--m. E_ h___ s_____ d________ E- h-y- s-s-y- d-j-i-i-. ------------------------ Ez heya sisêya dijmirim. 0
Počítam ďalej: E---im--t--------e---i-: E_ j________ b__________ E- j-m-r-i-ê b-r-e-a-i-: ------------------------ Ez jimartinê berdewamim: 0
štyri, päť, šesť, ça--p-nc- ş-ş ç________ ş__ ç-r-p-n-, ş-ş ------------- çar,pênc, şeş 0
sedem, osem, deväť h-f-- -------eh h____ h____ n__ h-f-, h-ş-, n-h --------------- heft, heşt, neh 0
Počítam. Ez-------êr-m. E_ d__________ E- d-h-j-ê-i-. -------------- Ez dihejmêrim. 0
Počítaš. T--d-h------. T_ d_________ T- d-h-j-ê-î- ------------- Tu dihejmêrî. 0
Počíta. E- -ihe-m-rê E_ d________ E- d-h-j-ê-ê ------------ Ew dihejmêrê 0
Jeden. Prvý. Yek.-Ye--mîn. Y___ Y_______ Y-k- Y-k-m-n- ------------- Yek. Yekemîn. 0
Dva. Druhý. D-. -uye-î-. D__ D_______ D-. D-y-m-n- ------------ Du. Duyemîn. 0
Tri. Tretí. S-- Sêy-m-n. S__ S_______ S-. S-y-m-n- ------------ Sê. Sêyemîn. 0
Štyri. Štvrtý. Ç--. Ç--em--. Ç___ Ç_______ Ç-r- Ç-r-m-n- ------------- Çar. Çaremîn. 0
Päť. Piaty. Pênc.---nce-în. P____ P________ P-n-. P-n-e-î-. --------------- Pênc. Pêncemîn. 0
Šesť. Šiesty. Şeş.-Şeş--î-. Ş___ Ş_______ Ş-ş- Ş-ş-m-n- ------------- Şeş. Şeşemîn. 0
Sedem. Siedmy. He-t. Heft-mî-. H____ H________ H-f-. H-f-e-î-. --------------- Heft. Heftemîn. 0
Osem. Ôsmy. Heş-.-Heşt----. H____ H________ H-ş-. H-ş-e-î-. --------------- Heşt. Heştemîn. 0
Deväť. Deviaty. N-h.-Neh-m--. N___ N_______ N-h- N-h-m-n- ------------- Neh. Nehemîn. 0

Myslenie a jazyk

Spôsob myslenia závisí na našom jazyku. Keď myslíme, „hovoríme“ sami so sebou. Náš jazyk tak ovplyvňuje náš pohľad na vec. Môžeme napriek jazykovým rozdielom myslieť rovnako? Alebo myslíme inak, pretože aj inak hovoríme? Každý národ má svoju vlastnú slovnú zásobu. V mnohých jazykoch určité slová chýbajú. Sú národy, ktoré nerozlišujú zelenú a modrú. Ľudia používajú rovnaké slovo pre obe farby. A rozoznávajú farby horšie ako ostatné národy! Farebné odtiene a zložené farby nerozoznajú vôbec. Majú problémy aj s popisom farby. Iné jazyky majú zase málo čísloviek. Ľudia, ktorí ich používajú, vedia tiež horšie počítať. Sú aj jazyky, v ktorých sa nerozlišuje vľavo a vpravo. Ľudia hovoria o severe a juhu alebo o západe a východe. A vedia sa veľmi dobre geograficky orientovať. Pojmom vľavo a vpravo však nerozumejú. Naše myslenie prirodzene neovplyvňuje len náš jazyk. Dotvára ho tiež prostredie a náš každodenný život. Akú úlohu teda jazyk hrá? Kladie nášmu mysleniu určité hranice? Alebo máme slová len pre to, čo si tiež myslíme? Čo je príčina a čo je dôsledok? Na všetky tieto otázky ešte nepoznáme odpoveď. Hľadajú ju vedci, ktorí skúmajú mozog i jazykovedci. Je to však téma, ktorá sa týka nás všetkých ... Si tým, ako hovoríš ?!