Slovníček fráz

sk Čísla   »   lv Skaitļi

7 [sedem]

Čísla

Čísla

7 [septiņi]

Skaitļi

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina lotyština Prehrať Viac
Počítam: Es sk--tu: E_ s______ E- s-a-t-: ---------- Es skaitu: 0
jeden, dva, tri vie----d--i, t--s v_____ d____ t___ v-e-s- d-v-, t-ī- ----------------- viens, divi, trīs 0
Počítam do troch. E- ska-tu -ī-z-t---. E_ s_____ l___ t____ E- s-a-t- l-d- t-ī-. -------------------- Es skaitu līdz trīs. 0
Počítam ďalej: E--s---t------k: E_ s_____ t_____ E- s-a-t- t-l-k- ---------------- Es skaitu tālāk: 0
štyri, päť, šesť, četri-----c-, seš-, č_____ p_____ s____ č-t-i- p-e-i- s-š-, ------------------- četri, pieci, seši, 0
sedem, osem, deväť s-p----- a-toņi,--e-i-i s_______ a______ d_____ s-p-i-i- a-t-ņ-, d-v-ņ- ----------------------- septiņi, astoņi, deviņi 0
Počítam. Es ---itu. E_ s______ E- s-a-t-. ---------- Es skaitu. 0
Počítaš. Tu --aiti. T_ s______ T- s-a-t-. ---------- Tu skaiti. 0
Počíta. Vi-š-s-a-ta. V___ s______ V-ņ- s-a-t-. ------------ Viņš skaita. 0
Jeden. Prvý. V---s.--ir----. V_____ P_______ V-e-s- P-r-a-s- --------------- Viens. Pirmais. 0
Dva. Druhý. Di-i---t--i-. D____ O______ D-v-. O-r-i-. ------------- Divi. Otrais. 0
Tri. Tretí. T-ī-. T--šai-. T____ T_______ T-ī-. T-e-a-s- -------------- Trīs. Trešais. 0
Štyri. Štvrtý. Čet-i. -etu-ta-s. Č_____ C_________ Č-t-i- C-t-r-a-s- ----------------- Četri. Ceturtais. 0
Päť. Piaty. Pi-c-- ------is. P_____ P________ P-e-i- P-e-t-i-. ---------------- Pieci. Piektais. 0
Šesť. Šiesty. S-ši.------is. S____ S_______ S-š-. S-s-a-s- -------------- Seši. Sestais. 0
Sedem. Siedmy. Se-tiņ---Sep-ī--is. S_______ S_________ S-p-i-i- S-p-ī-a-s- ------------------- Septiņi. Septītais. 0
Osem. Ôsmy. A---ņ-.-Ast--ais. A______ A________ A-t-ņ-. A-t-t-i-. ----------------- Astoņi. Astotais. 0
Deväť. Deviaty. D--iņ----e-īt---. D______ D________ D-v-ņ-. D-v-t-i-. ----------------- Deviņi. Devītais. 0

Myslenie a jazyk

Spôsob myslenia závisí na našom jazyku. Keď myslíme, „hovoríme“ sami so sebou. Náš jazyk tak ovplyvňuje náš pohľad na vec. Môžeme napriek jazykovým rozdielom myslieť rovnako? Alebo myslíme inak, pretože aj inak hovoríme? Každý národ má svoju vlastnú slovnú zásobu. V mnohých jazykoch určité slová chýbajú. Sú národy, ktoré nerozlišujú zelenú a modrú. Ľudia používajú rovnaké slovo pre obe farby. A rozoznávajú farby horšie ako ostatné národy! Farebné odtiene a zložené farby nerozoznajú vôbec. Majú problémy aj s popisom farby. Iné jazyky majú zase málo čísloviek. Ľudia, ktorí ich používajú, vedia tiež horšie počítať. Sú aj jazyky, v ktorých sa nerozlišuje vľavo a vpravo. Ľudia hovoria o severe a juhu alebo o západe a východe. A vedia sa veľmi dobre geograficky orientovať. Pojmom vľavo a vpravo však nerozumejú. Naše myslenie prirodzene neovplyvňuje len náš jazyk. Dotvára ho tiež prostredie a náš každodenný život. Akú úlohu teda jazyk hrá? Kladie nášmu mysleniu určité hranice? Alebo máme slová len pre to, čo si tiež myslíme? Čo je príčina a čo je dôsledok? Na všetky tieto otázky ešte nepoznáme odpoveď. Hľadajú ju vedci, ktorí skúmajú mozog i jazykovedci. Je to však téma, ktorá sa týka nás všetkých ... Si tým, ako hovoríš ?!