Slovníček fráz

sk Čísla   »   nl Getallen

7 [sedem]

Čísla

Čísla

7 [zeven]

Getallen

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina holandčina Prehrať Viac
Počítam: I- ---: I_ t___ I- t-l- ------- Ik tel: 0
jeden, dva, tri e--, t-ee- -r-e e___ t____ d___ e-n- t-e-, d-i- --------------- een, twee, drie 0
Počítam do troch. I--tel-t-t-dri-. I_ t__ t__ d____ I- t-l t-t d-i-. ---------------- Ik tel tot drie. 0
Počítam ďalej: Ik--el ver--r: I_ t__ v______ I- t-l v-r-e-: -------------- Ik tel verder: 0
štyri, päť, šesť, vie-, vij-,--es, v____ v____ z___ v-e-, v-j-, z-s- ---------------- vier, vijf, zes, 0
sedem, osem, deväť ze---, ach-,-n---n z_____ a____ n____ z-v-n- a-h-, n-g-n ------------------ zeven, acht, negen 0
Počítam. Ik t-l. I_ t___ I- t-l- ------- Ik tel. 0
Počítaš. Jij ---t. J__ t____ J-j t-l-. --------- Jij telt. 0
Počíta. Hi- t-l-. H__ t____ H-j t-l-. --------- Hij telt. 0
Jeden. Prvý. Een---e--er-t-. E___ D_ e______ E-n- D- e-r-t-. --------------- Een. De eerste. 0
Dva. Druhý. Twee-------e---. T____ D_ t______ T-e-. D- t-e-d-. ---------------- Twee. De tweede. 0
Tri. Tretí. D--e. -e -----. D____ D_ d_____ D-i-. D- d-r-e- --------------- Drie. De derde. 0
Štyri. Štvrtý. Vier. ---v-er-e. V____ D_ v______ V-e-. D- v-e-d-. ---------------- Vier. De vierde. 0
Päť. Piaty. Vij-- -e-------. V____ D_ v______ V-j-. D- v-j-d-. ---------------- Vijf. De vijfde. 0
Šesť. Šiesty. Z-s.-D--ze-de. Z___ D_ z_____ Z-s- D- z-s-e- -------------- Zes. De zesde. 0
Sedem. Siedmy. Z--e---D- z-ven-e. Z_____ D_ z_______ Z-v-n- D- z-v-n-e- ------------------ Zeven. De zevende. 0
Osem. Ôsmy. A--t---- ---t---. A____ D_ a_______ A-h-. D- a-h-s-e- ----------------- Acht. De achtste. 0
Deväť. Deviaty. N-ge---De neg-n--. N_____ D_ n_______ N-g-n- D- n-g-n-e- ------------------ Negen. De negende. 0

Myslenie a jazyk

Spôsob myslenia závisí na našom jazyku. Keď myslíme, „hovoríme“ sami so sebou. Náš jazyk tak ovplyvňuje náš pohľad na vec. Môžeme napriek jazykovým rozdielom myslieť rovnako? Alebo myslíme inak, pretože aj inak hovoríme? Každý národ má svoju vlastnú slovnú zásobu. V mnohých jazykoch určité slová chýbajú. Sú národy, ktoré nerozlišujú zelenú a modrú. Ľudia používajú rovnaké slovo pre obe farby. A rozoznávajú farby horšie ako ostatné národy! Farebné odtiene a zložené farby nerozoznajú vôbec. Majú problémy aj s popisom farby. Iné jazyky majú zase málo čísloviek. Ľudia, ktorí ich používajú, vedia tiež horšie počítať. Sú aj jazyky, v ktorých sa nerozlišuje vľavo a vpravo. Ľudia hovoria o severe a juhu alebo o západe a východe. A vedia sa veľmi dobre geograficky orientovať. Pojmom vľavo a vpravo však nerozumejú. Naše myslenie prirodzene neovplyvňuje len náš jazyk. Dotvára ho tiež prostredie a náš každodenný život. Akú úlohu teda jazyk hrá? Kladie nášmu mysleniu určité hranice? Alebo máme slová len pre to, čo si tiež myslíme? Čo je príčina a čo je dôsledok? Na všetky tieto otázky ešte nepoznáme odpoveď. Hľadajú ju vedci, ktorí skúmajú mozog i jazykovedci. Je to však téma, ktorá sa týka nás všetkých ... Si tým, ako hovoríš ?!