Slovníček fráz

sk Čísla   »   sv Tal

7 [sedem]

Čísla

Čísla

7 [sju]

Tal

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina švédčina Prehrať Viac
Počítam: Jag r-k---: J__ r______ J-g r-k-a-: ----------- Jag räknar: 0
jeden, dva, tri et-, ---- t-e e___ t___ t__ e-t- t-å- t-e ------------- ett, två, tre 0
Počítam do troch. J-g-r--nar -ill--r-. J__ r_____ t___ t___ J-g r-k-a- t-l- t-e- -------------------- Jag räknar till tre. 0
Počítam ďalej: J-- r---ar-vid-r-: J__ r_____ v______ J-g r-k-a- v-d-r-: ------------------ Jag räknar vidare: 0
štyri, päť, šesť, fy-a, fe-, se-, f____ f___ s___ f-r-, f-m- s-x- --------------- fyra, fem, sex, 0
sedem, osem, deväť s-u--åtta- --o s___ å____ n__ s-u- å-t-, n-o -------------- sju, åtta, nio 0
Počítam. J-- ---na-. J__ r______ J-g r-k-a-. ----------- Jag räknar. 0
Počítaš. Du----na-. D_ r______ D- r-k-a-. ---------- Du räknar. 0
Počíta. H-- -äk-ar. H__ r______ H-n r-k-a-. ----------- Han räknar. 0
Jeden. Prvý. E-t---en-för-t-. E___ D__ f______ E-t- D-n f-r-t-. ---------------- Ett. Den första. 0
Dva. Druhý. T-----e- a----. T___ D__ a_____ T-å- D-n a-d-a- --------------- Två. Den andra. 0
Tri. Tretí. Tre. D-n ---d--. T___ D__ t______ T-e- D-n t-e-j-. ---------------- Tre. Den tredje. 0
Štyri. Štvrtý. Fyr-- Den -j--de. F____ D__ f______ F-r-. D-n f-ä-d-. ----------------- Fyra. Den fjärde. 0
Päť. Piaty. Fem. -e---e--e. F___ D__ f_____ F-m- D-n f-m-e- --------------- Fem. Den femte. 0
Šesť. Šiesty. S-x--De- sjä-t-. S___ D__ s______ S-x- D-n s-ä-t-. ---------------- Sex. Den sjätte. 0
Sedem. Siedmy. Sju- --- s--n--. S___ D__ s______ S-u- D-n s-u-d-. ---------------- Sju. Den sjunde. 0
Osem. Ôsmy. Ått-.---- -t-on-e. Å____ D__ å_______ Å-t-. D-n å-t-n-e- ------------------ Åtta. Den åttonde. 0
Deväť. Deviaty. N-o. D-- n--nd-. N___ D__ n______ N-o- D-n n-o-d-. ---------------- Nio. Den nionde. 0

Myslenie a jazyk

Spôsob myslenia závisí na našom jazyku. Keď myslíme, „hovoríme“ sami so sebou. Náš jazyk tak ovplyvňuje náš pohľad na vec. Môžeme napriek jazykovým rozdielom myslieť rovnako? Alebo myslíme inak, pretože aj inak hovoríme? Každý národ má svoju vlastnú slovnú zásobu. V mnohých jazykoch určité slová chýbajú. Sú národy, ktoré nerozlišujú zelenú a modrú. Ľudia používajú rovnaké slovo pre obe farby. A rozoznávajú farby horšie ako ostatné národy! Farebné odtiene a zložené farby nerozoznajú vôbec. Majú problémy aj s popisom farby. Iné jazyky majú zase málo čísloviek. Ľudia, ktorí ich používajú, vedia tiež horšie počítať. Sú aj jazyky, v ktorých sa nerozlišuje vľavo a vpravo. Ľudia hovoria o severe a juhu alebo o západe a východe. A vedia sa veľmi dobre geograficky orientovať. Pojmom vľavo a vpravo však nerozumejú. Naše myslenie prirodzene neovplyvňuje len náš jazyk. Dotvára ho tiež prostredie a náš každodenný život. Akú úlohu teda jazyk hrá? Kladie nášmu mysleniu určité hranice? Alebo máme slová len pre to, čo si tiež myslíme? Čo je príčina a čo je dôsledok? Na všetky tieto otázky ešte nepoznáme odpoveď. Hľadajú ju vedci, ktorí skúmajú mozog i jazykovedci. Je to však téma, ktorá sa týka nás všetkých ... Si tým, ako hovoríš ?!