Spôsob myslenia závisí na našom jazyku.
Keď myslíme, „hovoríme“ sami so sebou.
Náš jazyk tak ovplyvňuje náš pohľad na vec.
Môžeme napriek jazykovým rozdielom myslieť rovnako?
Alebo myslíme inak, pretože aj inak hovoríme?
Každý národ má svoju vlastnú slovnú zásobu.
V mnohých jazykoch určité slová chýbajú.
Sú národy, ktoré nerozlišujú zelenú a modrú.
Ľudia používajú rovnaké slovo pre obe farby.
A rozoznávajú farby horšie ako ostatné národy!
Farebné odtiene a zložené farby nerozoznajú vôbec.
Majú problémy aj s popisom farby.
Iné jazyky majú zase málo čísloviek.
Ľudia, ktorí ich používajú, vedia tiež horšie počítať.
Sú aj jazyky, v ktorých sa nerozlišuje vľavo a vpravo.
Ľudia hovoria o severe a juhu alebo o západe a východe.
A vedia sa veľmi dobre geograficky orientovať.
Pojmom vľavo a vpravo však nerozumejú.
Naše myslenie prirodzene neovplyvňuje len náš jazyk.
Dotvára ho tiež prostredie a náš každodenný život.
Akú úlohu teda jazyk hrá?
Kladie nášmu mysleniu určité hranice?
Alebo máme slová len pre to, čo si tiež myslíme?
Čo je príčina a čo je dôsledok?
Na všetky tieto otázky ešte nepoznáme odpoveď.
Hľadajú ju vedci, ktorí skúmajú mozog i jazykovedci.
Je to však téma, ktorá sa týka nás všetkých ...
Si tým, ako hovoríš ?!