Slovníček fráz

sk Čísla   »   uk Числа

7 [sedem]

Čísla

Čísla

7 [сім]

7 [sim]

Числа

Chysla

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina ukrajinčina Prehrať Viac
Počítam: Я --хую: Я р_____ Я р-х-ю- -------- Я рахую: 0
YA-r-k-u--: Y_ r_______ Y- r-k-u-u- ----------- YA rakhuyu:
jeden, dva, tri о-ин,-дв----ри о____ д___ т__ о-и-, д-а- т-и -------------- один, два, три 0
ody-- -va- -ry o____ d___ t__ o-y-, d-a- t-y -------------- odyn, dva, try
Počítam do troch. Я-р--ую-до тр-о-. Я р____ д_ т_____ Я р-х-ю д- т-ь-х- ----------------- Я рахую до трьох. 0
Y- r--h--u--o---ʹ--h. Y_ r______ d_ t______ Y- r-k-u-u d- t-ʹ-k-. --------------------- YA rakhuyu do trʹokh.
Počítam ďalej: Я-рах-ю-д-лі: Я р____ д____ Я р-х-ю д-л-: ------------- Я рахую далі: 0
YA ra--uyu dal-: Y_ r______ d____ Y- r-k-u-u d-l-: ---------------- YA rakhuyu dali:
štyri, päť, šesť, Ч--ири,----ть, --с--, Ч______ п_____ ш_____ Ч-т-р-, п-я-ь- ш-с-ь- --------------------- Чотири, п’ять, шість, 0
C-ot--y, --y--ʹ, -h--tʹ, C_______ p______ s______ C-o-y-y- p-y-t-, s-i-t-, ------------------------ Chotyry, pʺyatʹ, shistʹ,
sedem, osem, deväť сі---в-сі----ев’я-ь с___ в_____ д______ с-м- в-с-м- д-в-я-ь ------------------- сім, вісім, дев’ять 0
si-- v--im, d-v--a-ʹ s___ v_____ d_______ s-m- v-s-m- d-v-y-t- -------------------- sim, visim, devʺyatʹ
Počítam. Я---х--. Я р_____ Я р-х-ю- -------- Я рахую. 0
Y---a-hu-u. Y_ r_______ Y- r-k-u-u- ----------- YA rakhuyu.
Počítaš. Ти-р-----. Т_ р______ Т- р-х-є-. ---------- Ти рахуєш. 0
T- r---uyesh. T_ r_________ T- r-k-u-e-h- ------------- Ty rakhuyesh.
Počíta. Ві- -а---. В__ р_____ В-н р-х-є- ---------- Він рахує. 0
Vin--ak-uy-. V__ r_______ V-n r-k-u-e- ------------ Vin rakhuye.
Jeden. Prvý. О-и-.-П---ий. О____ П______ О-и-. П-р-и-. ------------- Один. Перший. 0
O-yn. ----h---. O____ P_______ O-y-. P-r-h-y-. --------------- Odyn. Pershyy̆.
Dva. Druhý. Дв-- -ругий. Д___ Д______ Д-а- Д-у-и-. ------------ Два. Другий. 0
Dv-- ---h--̆. D___ D______ D-a- D-u-y-̆- ------------- Dva. Druhyy̆.
Tri. Tretí. Т-и.-Трет-й. Т___ Т______ Т-и- Т-е-і-. ------------ Три. Третій. 0
Try---r--i-̆. T___ T______ T-y- T-e-i-̆- ------------- Try. Tretiy̆.
Štyri. Štvrtý. Чо-----------р--й. Ч______ Ч_________ Ч-т-р-. Ч-т-е-т-й- ------------------ Чотири. Четвертий. 0
Ch--y-y---h-t-ertyy-. C_______ C__________ C-o-y-y- C-e-v-r-y-̆- --------------------- Chotyry. Chetvertyy̆.
Päť. Piaty. П-ять- П--тий. П_____ П______ П-я-ь- П-я-и-. -------------- П’ять. П’ятий. 0
P-y--ʹ- P-y-ty--. P______ P_______ P-y-t-. P-y-t-y-. ----------------- Pʺyatʹ. Pʺyatyy̆.
Šesť. Šiesty. Шіст---Шо-т-й. Ш_____ Ш______ Ш-с-ь- Ш-с-и-. -------------- Шість. Шостий. 0
S---t-- -ho---y̆. S______ S_______ S-i-t-. S-o-t-y-. ----------------- Shistʹ. Shostyy̆.
Sedem. Siedmy. Сі-.---ом--. С___ С______ С-м- С-о-и-. ------------ Сім. Сьомий. 0
S----S-omy--. S___ S______ S-m- S-o-y-̆- ------------- Sim. Sʹomyy̆.
Osem. Ôsmy. В------Во--м--. В_____ В_______ В-с-м- В-с-м-й- --------------- Вісім. Восьмий. 0
Vis--- Vo-ʹmy-̆. V_____ V_______ V-s-m- V-s-m-y-. ---------------- Visim. Vosʹmyy̆.
Deväť. Deviaty. Дев’ят---Де-’----. Д_______ Д________ Д-в-я-ь- Д-в-я-и-. ------------------ Дев’ять. Дев’ятий. 0
De--yatʹ.-De-ʺy-t--̆. D________ D_________ D-v-y-t-. D-v-y-t-y-. --------------------- Devʺyatʹ. Devʺyatyy̆.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + ukrajinčina (1-100) MP3 ukrajinčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Myslenie a jazyk

Spôsob myslenia závisí na našom jazyku. Keď myslíme, „hovoríme“ sami so sebou. Náš jazyk tak ovplyvňuje náš pohľad na vec. Môžeme napriek jazykovým rozdielom myslieť rovnako? Alebo myslíme inak, pretože aj inak hovoríme? Každý národ má svoju vlastnú slovnú zásobu. V mnohých jazykoch určité slová chýbajú. Sú národy, ktoré nerozlišujú zelenú a modrú. Ľudia používajú rovnaké slovo pre obe farby. A rozoznávajú farby horšie ako ostatné národy! Farebné odtiene a zložené farby nerozoznajú vôbec. Majú problémy aj s popisom farby. Iné jazyky majú zase málo čísloviek. Ľudia, ktorí ich používajú, vedia tiež horšie počítať. Sú aj jazyky, v ktorých sa nerozlišuje vľavo a vpravo. Ľudia hovoria o severe a juhu alebo o západe a východe. A vedia sa veľmi dobre geograficky orientovať. Pojmom vľavo a vpravo však nerozumejú. Naše myslenie prirodzene neovplyvňuje len náš jazyk. Dotvára ho tiež prostredie a náš každodenný život. Akú úlohu teda jazyk hrá? Kladie nášmu mysleniu určité hranice? Alebo máme slová len pre to, čo si tiež myslíme? Čo je príčina a čo je dôsledok? Na všetky tieto otázky ešte nepoznáme odpoveď. Hľadajú ju vedci, ktorí skúmajú mozog i jazykovedci. Je to však téma, ktorá sa týka nás všetkých ... Si tým, ako hovoríš ?!