Slovníček fráz

sk Dni v týždni   »   hy շաբաթվա օրեր

9 [deväť]

Dni v týždni

Dni v týždni

9 [ինը]

9 [iny]

շաբաթվա օրեր

[shabat’va orer]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina arménčina Prehrať Viac
pondelok ե----շ-բթի ե_________ ե-կ-ւ-ա-թ- ---------- երկուշաբթի 0
ye--usha---i y___________ y-r-u-h-b-’- ------------ yerkushabt’i
utorok եր-ք-աբ-ի ե________ ե-ե-շ-բ-ի --------- երեքշաբթի 0
ye--k’--ab-’i y____________ y-r-k-s-a-t-i ------------- yerek’shabt’i
streda չ-րե---բ-ի չ_________ չ-ր-ք-ա-թ- ---------- չորեքշաբթի 0
ch’----k’-ha---i c_______________ c-’-o-e-’-h-b-’- ---------------- ch’vorek’shabt’i
štvrtok հ----ա--ի հ________ հ-ն-շ-բ-ի --------- հինգշաբթի 0
hi-gs--b--i h__________ h-n-s-a-t-i ----------- hingshabt’i
piatok ո-ր-աթ ո_____ ո-ր-ա- ------ ուրբաթ 0
ur---’ u_____ u-b-t- ------ urbat’
sobota շ--աթ շ____ շ-բ-թ ----- շաբաթ 0
sh-ba-’ s______ s-a-a-’ ------- shabat’
nedeľa կի---ի կ_____ կ-ր-կ- ------ կիրակի 0
k-r--i k_____ k-r-k- ------ kiraki
týždeň մ--շ-բ-թ մ_ շ____ մ- շ-բ-թ -------- մի շաբաթ 0
mi-s-ab--’ m_ s______ m- s-a-a-’ ---------- mi shabat’
od pondelka do nedele եր---շա-թի---մի--և -իրա-ի ե___________ մ____ կ_____ ե-կ-ւ-ա-թ-ի- մ-ն-և կ-ր-կ- ------------------------- երկուշաբթիից մինչև կիրակի 0
yer------t-iits’----c--yev k--a-i y_______________ m________ k_____ y-r-u-h-b-’-i-s- m-n-h-y-v k-r-k- --------------------------------- yerkushabt’iits’ minch’yev kiraki
Prvý deň je pondelok. Առ--ին օ-ը երկուշ-բ-ին -: Ա_____ օ__ ե__________ է_ Ա-ա-ի- օ-ը ե-կ-ւ-ա-թ-ն է- ------------------------- Առաջին օրը երկուշաբթին է: 0
A-ra------y -er--s-abt’-n e A______ o__ y____________ e A-r-j-n o-y y-r-u-h-b-’-n e --------------------------- Arrajin ory yerkushabt’in e
Druhý deň je utorok. Երկր--- --ը--ր---ա-թ-- -: Ե______ օ__ ե_________ է_ Ե-կ-ո-դ օ-ը ե-ե-շ-բ-ի- է- ------------------------- Երկրորդ օրը երեքշաբթին է: 0
Y------d o-y-ye----s-a----- e Y_______ o__ y_____________ e Y-r-r-r- o-y y-r-k-s-a-t-i- e ----------------------------- Yerkrord ory yerek’shabt’in e
Tretí deň je streda. Երրոր- օր---որեք----ի--է: Ե_____ օ__ չ__________ է_ Ե-ր-ր- օ-ը չ-ր-ք-ա-թ-ն է- ------------------------- Երրորդ օրը չորեքշաբթին է: 0
Ye-ro-d-o-- ch-v-re---h-b-----e Y______ o__ c________________ e Y-r-o-d o-y c-’-o-e-’-h-b-’-n e ------------------------------- Yerrord ory ch’vorek’shabt’in e
Štvrtý deň je štvrtok. Չ---ո-դ-օ----ի-գ-ա--ի- -: Չ______ օ__ հ_________ է_ Չ-ր-ո-դ օ-ը հ-ն-շ-բ-ի- է- ------------------------- Չորրորդ օրը հինգշաբթին է: 0
C-----r-r----y--i-g-----’---e C_________ o__ h___________ e C-’-o-r-r- o-y h-n-s-a-t-i- e ----------------------------- Ch’vorrord ory hingshabt’in e
Piaty deň je piatok. Հ--գ-րորդ --ը ո-ր--թն է: Հ________ օ__ ո______ է_ Հ-ն-ե-ո-դ օ-ը ո-ր-ա-ն է- ------------------------ Հինգերորդ օրը ուրբաթն է: 0
H--ge-o-- ory----at’n-e H________ o__ u______ e H-n-e-o-d o-y u-b-t-n e ----------------------- Hingerord ory urbat’n e
Šiesty deň je sobota. Վ----ո-դ-օր- շ-բ--- -: Վ_______ օ__ շ_____ է_ Վ-ց-ր-ր- օ-ը շ-բ-թ- է- ---------------------- Վեցերորդ օրը շաբաթն է: 0
Vet-’yero-d-or--s-aba----e V__________ o__ s_______ e V-t-’-e-o-d o-y s-a-a-’- e -------------------------- Vets’yerord ory shabat’n e
Siedmy deň je nedeľa. Յ-թերո-դ-օրը --ր-կի- է: Յ_______ օ__ կ______ է_ Յ-թ-ր-ր- օ-ը կ-ր-կ-ն է- ----------------------- Յոթերորդ օրը կիրակին է: 0
Yot-y--ord ----kir-kin e Y_________ o__ k______ e Y-t-y-r-r- o-y k-r-k-n e ------------------------ Yot’yerord ory kirakin e
Týždeň má sedem dní. Շ----ն ու-- յ-----: Շ_____ ո___ յ__ օ__ Շ-բ-թ- ո-ն- յ-թ օ-: ------------------- Շաբաթն ունի յոթ օր: 0
S--ba------i ---’--r S_______ u__ y___ o_ S-a-a-’- u-i y-t- o- -------------------- Shabat’n uni yot’ or
Pracujeme len päť dní. Մ-ն---շ-ա-ում -նք-միա-ն-հին- -ր: Մ___ ա_______ ե__ մ____ հ___ օ__ Մ-ն- ա-խ-տ-ւ- ե-ք մ-ա-ն հ-ն- օ-: -------------------------------- Մենք աշխատում ենք միայն հինգ օր: 0
Me-k’-a-h-ha-u--y-n-’ -i--n h--g or M____ a________ y____ m____ h___ o_ M-n-’ a-h-h-t-m y-n-’ m-a-n h-n- o- ----------------------------------- Menk’ ashkhatum yenk’ miayn hing or

Umelý jazyk esperanto

Angličtina je v súčasnosti najdôležitejším svetovým jazykom. Bolo by fajn, keby ňou vedeli komunikovať všetci ľudia. Tento cieľ sa však dá dosiahnuť i pomocou ďalších jazykov. Napríklad umelými jazykmi. Umelé jazyky boli vytvorené a vyvinuté za týmto účelom. Existuje teda určitý koncept, podľa ktorého boli vytvorené. V umelých jazykoch sa miešajú prvky z rôznych jazykov. Mnoho ľudí sa ich tak môže ľahšie naučiť. Cieľom každého umelého jazyka je možnosť medzinárodnej komunikácie. Najznámejším umelým jazykom je esperanto. Prvýkrát bol tento jazyk predstavený vo Varšave v roku 1887. Jeho zakladateľom je lekár Ludwik L. Zamenhof. Hlavnú príčinu sociálnych nepokojov videl v problémoch s komunikáciou. Chcel preto vytvoriť jazyk, ktorý by národy spájal. S jeho pomocou by spolu mohli rovnoprávne hovoriť všetci ľudia. Pseudonym lekára bol Dr. Esperanto - Ten, ktorý dúfa. Dokazuje to, ako veľmi svojmu snu veril. Myšlienka univerzálneho dorozumievania je však oveľa staršia. Až do dnešnej doby bolo vytvorených mnoho rôznych umelých jazykov. Spájajú sa s nimi také ciele ako tolerancia či ľudské práva. Esperanto dnes ovládajú ľudia vo viac ako 120 krajinách. Má však aj svojich kritikov. Napríklad 70% slovíčok je románskeho pôvodu. A navyše je výrazne poznamenané indoeurópskymi jazyky. Ľudia, ktorí ním hovoria, sa stretávajú na kongresoch či v rôznych združeniach. Pravidelne organizujú stretnutia a prednášky. Máte tiež chuť na lekciu esperanta? Ĉu vi parolas Esperanton? – Jes, mi parolas Esperanton tre bone!