Slovníček fráz

sk Ročné obdobia a počasie   »   am ወቅቶች እና የአየር ሁኔታ

16 [šestnásť]

Ročné obdobia a počasie

Ročné obdobia a počasie

16 [አስራ ስድስት]

16 [āsira sidisiti]

ወቅቶች እና የአየር ሁኔታ

[wek’itochina ye’āyeri hunēta]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina amharčina Prehrať Viac
To sú ročné obdobia: እ-ዚ- ---- ና--። እ___ ወ___ ና___ እ-ዚ- ወ-ቶ- ና-ው- -------------- እነዚህ ወቅቶች ናቸው። 0
i-e-īhi w----t-chi--ac--w-. i______ w_________ n_______ i-e-ī-i w-k-i-o-h- n-c-e-i- --------------------------- inezīhi wek’itochi nachewi.
Jar, leto, ጸደ- --በጋ ጸ__ ፤ በ_ ጸ-ይ ፤ በ- -------- ጸደይ ፤ በጋ 0
t-’-d--i --be-a t_______ ; b___ t-’-d-y- ; b-g- --------------- ts’edeyi ; bega
jeseň a zima. በል--- ---ት በ__ ፤ ክ___ በ-ግ ፤ ክ-ም- ---------- በልግ ፤ ክረምት 0
b-l-g-------e-iti b_____ ; k_______ b-l-g- ; k-r-m-t- ----------------- beligi ; kiremiti
Leto je horúce. በ---ቃታ- --። በ_ ሞ___ ነ__ በ- ሞ-ታ- ነ-። ----------- በጋ ሞቃታማ ነው። 0
b----m-k’----a -e--. b___ m________ n____ b-g- m-k-a-a-a n-w-. -------------------- bega mok’atama newi.
V lete svieti slnko. ጸሐይ -በ---ደም-ለች---ትበ-ለ-። ጸ__ በ__ ት_____ / ት_____ ጸ-ይ በ-ጋ ት-ም-ለ- / ት-ራ-ች- ----------------------- ጸሐይ በበጋ ትደምቃለች / ትበራለች። 0
t-’--̣āyi b-b-g----de--k-al-c---/--i-e--le--i. t_______ b_____ t_____________ / t___________ t-’-h-ā-i b-b-g- t-d-m-k-a-e-h- / t-b-r-l-c-i- ---------------------------------------------- ts’eḥāyi bebega tidemik’alechi / tiberalechi.
V lete sa radi chodíme prechádzať. በ-- እኛ-የእግር ጉ- --ረ- እ-ወዳ-ን። በ__ እ_ የ___ ጉ_ ማ___ እ______ በ-ጋ እ- የ-ግ- ጉ- ማ-ረ- እ-ወ-ለ-። --------------------------- በበጋ እኛ የእግር ጉዞ ማድረግ እንወዳለን። 0
be---a -----y-’ig-ri-gu-o -a--re----n----ale-i. b_____ i___ y_______ g___ m_______ i___________ b-b-g- i-y- y-’-g-r- g-z- m-d-r-g- i-i-e-a-e-i- ----------------------------------------------- bebega inya ye’igiri guzo madiregi iniwedaleni.
Zima je chladná. ክ----ቀዝ-ዛ-ነው። ክ___ ቀ___ ነ__ ክ-ም- ቀ-ቃ- ነ-። ------------- ክረምት ቀዝቃዛ ነው። 0
k-----t---’ez---a-a-ne-i. k_______ k_________ n____ k-r-m-t- k-e-i-’-z- n-w-. ------------------------- kiremiti k’ezik’aza newi.
V zime sneží alebo prší. በ---- በረዶ--ጥላ- ወ-ም-ይ-ን--። በ____ በ__ ይ___ ወ__ ይ_____ በ-ረ-ት በ-ዶ ይ-ላ- ወ-ም ይ-ን-ል- ------------------------- በክረምት በረዶ ይጥላል ወይም ይዘንባል። 0
be----m--i b---d---it’---l--wey-m- -i-en-ba-i. b_________ b_____ y________ w_____ y__________ b-k-r-m-t- b-r-d- y-t-i-a-i w-y-m- y-z-n-b-l-. ---------------------------------------------- bekiremiti beredo yit’ilali weyimi yizenibali.
V zime radi zostávame doma. በ--ም- ቤት--ስጥ -ቀ---እኛ-እንወዳ-ን። በ____ ቤ_ ው__ መ___ እ_ እ______ በ-ረ-ት ቤ- ው-ጥ መ-መ- እ- እ-ወ-ለ-። ---------------------------- በክረምት ቤት ውስጥ መቀመጥ እኛ እንወዳለን። 0
bek---m-ti -----wi-it-- m--’--et-i---ya-i-iw--a--ni. b_________ b___ w______ m_________ i___ i___________ b-k-r-m-t- b-t- w-s-t-i m-k-e-e-’- i-y- i-i-e-a-e-i- ---------------------------------------------------- bekiremiti bēti wisit’i mek’emet’i inya iniwedaleni.
Je chladno. ቀ-ቃ- -ው። ቀ___ ነ__ ቀ-ቃ- ነ-። -------- ቀዝቃዛ ነው። 0
k’ezik-az- -ewi. k_________ n____ k-e-i-’-z- n-w-. ---------------- k’ezik’aza newi.
Prší. እየዘ-በ ነው። እ____ ነ__ እ-ዘ-በ ነ-። --------- እየዘነበ ነው። 0
i------be newi. i________ n____ i-e-e-e-e n-w-. --------------- iyezenebe newi.
Fúka vietor. ነፋ-ማ ነው። ነ___ ነ__ ነ-ሻ- ነ-። -------- ነፋሻማ ነው። 0
n---sham---e--. n________ n____ n-f-s-a-a n-w-. --------------- nefashama newi.
Je teplo. ሞ--- -ው። ሞ___ ነ__ ሞ-ታ- ነ-። -------- ሞቃታማ ነው። 0
mo-’-tam--n---. m________ n____ m-k-a-a-a n-w-. --------------- mok’atama newi.
Je slnečno. ፀሐ-ማ ነ-። ፀ___ ነ__ ፀ-ያ- ነ-። -------- ፀሐያማ ነው። 0
t͟s---̣----a ne-i. t͟_________ n____ t-s-e-̣-y-m- n-w-. ------------------ t͟s’eḥāyama newi.
Je jasno. አስደ-ች ነው። አ____ ነ__ አ-ደ-ች ነ-። --------- አስደሳች ነው። 0
ās-d-sac---ne--. ā_________ n____ ā-i-e-a-h- n-w-. ---------------- āsidesachi newi.
Aké je dnes počasie? የአ---ሁኔታ- -ን -ይ-ት-ነ- ዛ-? የ___ ሁ___ ም_ አ___ ነ_ ዛ__ የ-የ- ሁ-ታ- ም- አ-ነ- ነ- ዛ-? ------------------------ የአየር ሁኔታው ምን አይነት ነው ዛሬ? 0
y-’-y--- -----aw---i-i-āyin-t- n--i---rē? y_______ h_______ m___ ā______ n___ z____ y-’-y-r- h-n-t-w- m-n- ā-i-e-i n-w- z-r-? ----------------------------------------- ye’āyeri hunētawi mini āyineti newi zarē?
Dnes je chladno. ዛ- ---ዛ--ው። ዛ_ ቀ___ ነ__ ዛ- ቀ-ቃ- ነ-። ----------- ዛሬ ቀዝቃዛ ነው። 0
za-ē-k’ez-k--z---ewi. z___ k_________ n____ z-r- k-e-i-’-z- n-w-. --------------------- zarē k’ezik’aza newi.
Dnes je teplo. ዛ- ሞቃ-- ነው። ዛ_ ሞ___ ነ__ ዛ- ሞ-ታ- ነ-። ----------- ዛሬ ሞቃታማ ነው። 0
z-rē---k’----- -e-i. z___ m________ n____ z-r- m-k-a-a-a n-w-. -------------------- zarē mok’atama newi.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + amharčina (1-100) MP3 amharčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Učenie a emócie

Keď vieme komunikovať v cudzom jazyku, sme šťastní. Sme hrdí na seba i na svoje pokroky. Keď nám to nejde, sme nahnevaní alebo sklamaní. S učením sú teda spojené rôzne pocity. Nové štúdie však došli k ďalším zaujímavým záverom. Ukazujú, že pocity môžu zohrať dôležitú úlohu už pri učení. Naše emócie ovplyvňujú náš úspech pri učení. Pre náš mozog predstavuje učenie vždy určitú úlohu. A túto úlohu musí vyriešiť. To, či sa mu to podarí, záleží na našich pocitoch. Ak veríme, že úlohu vyriešime, sme sebavedomí. Táto emocionálna stabilita nám pri učení pomáha. Pozitívne myslenie tak podporuje naše intelektuálne schopnosti. Učenie a stres naproti tomu fungujú oveľa horšie. Pochybnosti alebo starosti bránia dobrému výkonu. Obzvlášť zle sa učíme, keď máme strach. Náš mozog potom nie je schopný nové informácie dobre ukladať. Dôležité preto je, aby sme mali pri učení vždy motiváciu. Pocity teda ovplyvňujú učenie. Ale učenie tiež ovplyvňuje naše pocity! Štruktúry mozgu, ktoré spracovávajú fakty, spracovávajú aj pocity. Takže učenie nás môže tešiť a kto je šťastný, ten sa lepšie učí. Samozrejme nie vždy nám učenie robí radosť, môže byť tiež namáhavé. Preto by sme si mali vždy klásť malé ciele. Nepreťažujte toľko mozog. To vám môže zaručiť, že sa vaše očakávania splnia. Váš úspech vám bude odmenou, a to vás bude znovu a znovu motivovať. Učte sa teda a usmievajte sa pri tom!