Slovníček fráz

sk Ročné obdobia a počasie   »   hr Godišnja doba i vrijeme

16 [šestnásť]

Ročné obdobia a počasie

Ročné obdobia a počasie

16 [šesnaest]

Godišnja doba i vrijeme

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina chorvátčina Prehrať Viac
To sú ročné obdobia: Ov---u-godiš--- d-ba: O__ s_ g_______ d____ O-o s- g-d-š-j- d-b-: --------------------- Ovo su godišnja doba: 0
Jar, leto, P-ol-eće- --e-o, P________ l_____ P-o-j-ć-, l-e-o- ---------------- Proljeće, ljeto, 0
jeseň a zima. j-se- i -i--. j____ i z____ j-s-n i z-m-. ------------- jesen i zima. 0
Leto je horúce. Lj-----e vr---. L____ j_ v_____ L-e-o j- v-u-e- --------------- Ljeto je vruće. 0
V lete svieti slnko. Lje-i-s--- s----. L____ s___ s_____ L-e-i s-j- s-n-e- ----------------- Ljeti sija sunce. 0
V lete sa radi chodíme prechádzať. L-e-i-rad- ----o-šeta-i. L____ r___ i____ š______ L-e-i r-d- i-e-o š-t-t-. ------------------------ Ljeti rado idemo šetati. 0
Zima je chladná. Zi-a -e-----n-. Z___ j_ h______ Z-m- j- h-a-n-. --------------- Zima je hladna. 0
V zime sneží alebo prší. Zimi-pa-a-sni-----li-kiš-. Z___ p___ s_____ i__ k____ Z-m- p-d- s-i-e- i-i k-š-. -------------------------- Zimi pada snijeg ili kiša. 0
V zime radi zostávame doma. Zi---ra-- o----e-- -oma. Z___ r___ o_______ d____ Z-m- r-d- o-t-j-m- d-m-. ------------------------ Zimi rado ostajemo doma. 0
Je chladno. Hlad-o --. H_____ j__ H-a-n- j-. ---------- Hladno je. 0
Prší. Pada kiš-. P___ k____ P-d- k-š-. ---------- Pada kiša. 0
Fúka vietor. Vj--r-vi-- j-. V_________ j__ V-e-r-v-t- j-. -------------- Vjetrovito je. 0
Je teplo. To-----e. T____ j__ T-p-o j-. --------- Toplo je. 0
Je slnečno. Sunča-o -e. S______ j__ S-n-a-o j-. ----------- Sunčano je. 0
Je jasno. V---o-j-. V____ j__ V-d-o j-. --------- Vedro je. 0
Aké je dnes počasie? Kak-- -e-v--je-e-d----? K____ j_ v______ d_____ K-k-o j- v-i-e-e d-n-s- ----------------------- Kakvo je vrijeme danas? 0
Dnes je chladno. Danas--e -l-dn-. D____ j_ h______ D-n-s j- h-a-n-. ---------------- Danas je hladno. 0
Dnes je teplo. D-n-s-je to---. D____ j_ t_____ D-n-s j- t-p-o- --------------- Danas je toplo. 0

Učenie a emócie

Keď vieme komunikovať v cudzom jazyku, sme šťastní. Sme hrdí na seba i na svoje pokroky. Keď nám to nejde, sme nahnevaní alebo sklamaní. S učením sú teda spojené rôzne pocity. Nové štúdie však došli k ďalším zaujímavým záverom. Ukazujú, že pocity môžu zohrať dôležitú úlohu už pri učení. Naše emócie ovplyvňujú náš úspech pri učení. Pre náš mozog predstavuje učenie vždy určitú úlohu. A túto úlohu musí vyriešiť. To, či sa mu to podarí, záleží na našich pocitoch. Ak veríme, že úlohu vyriešime, sme sebavedomí. Táto emocionálna stabilita nám pri učení pomáha. Pozitívne myslenie tak podporuje naše intelektuálne schopnosti. Učenie a stres naproti tomu fungujú oveľa horšie. Pochybnosti alebo starosti bránia dobrému výkonu. Obzvlášť zle sa učíme, keď máme strach. Náš mozog potom nie je schopný nové informácie dobre ukladať. Dôležité preto je, aby sme mali pri učení vždy motiváciu. Pocity teda ovplyvňujú učenie. Ale učenie tiež ovplyvňuje naše pocity! Štruktúry mozgu, ktoré spracovávajú fakty, spracovávajú aj pocity. Takže učenie nás môže tešiť a kto je šťastný, ten sa lepšie učí. Samozrejme nie vždy nám učenie robí radosť, môže byť tiež namáhavé. Preto by sme si mali vždy klásť malé ciele. Nepreťažujte toľko mozog. To vám môže zaručiť, že sa vaše očakávania splnia. Váš úspech vám bude odmenou, a to vás bude znovu a znovu motivovať. Učte sa teda a usmievajte sa pri tom!