Slovníček fráz

sk Ročné obdobia a počasie   »   hy տարվա եղանակները և եղանակը

16 [šestnásť]

Ročné obdobia a počasie

Ročné obdobia a počasie

16 [տասնվեց]

16 [tasnvets’]

տարվա եղանակները և եղանակը

tarva yeghanaknery yev yeghanaky

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina arménčina Prehrať Viac
To sú ročné obdobia: Սրա-ք --ր---եղա-ակա---ն ե-; Ս____ տ____ ե__________ ե__ Ս-ա-ք տ-ր-ա ե-ա-ա-ա-ե-ն ե-; --------------------------- Սրանք տարվա եղանականերն են; 0
S-a-k’-t--v- -eg--nakan--n-ye-; S_____ t____ y____________ y___ S-a-k- t-r-a y-g-a-a-a-e-n y-n- ------------------------------- Srank’ tarva yeghanakanern yen;
Jar, leto, գար--ն----առ, գ______ ա____ գ-ր-ւ-, ա-ա-, ------------- գարուն, ամառ, 0
garu---amar-, g_____ a_____ g-r-n- a-a-r- ------------- garun, amarr,
jeseň a zima. աշ-ւն և-ձ---: ա____ և ձ____ ա-ո-ն և ձ-ե-: ------------- աշուն և ձմեռ: 0
as--n---v-d---rr a____ y__ d_____ a-h-n y-v d-m-r- ---------------- ashun yev dzmerr
Leto je horúce. Ա-ռանը--ոգ--: Ա_____ շ__ է_ Ա-ռ-ն- շ-գ է- ------------- Ամռանը շոգ է: 0
Am-r--- sho--e A______ s___ e A-r-a-y s-o- e -------------- Amrrany shog e
V lete svieti slnko. Ա-ռ-ն- -ո-ում - ----: Ա_____ շ_____ է ա____ Ա-ռ-ն- շ-ղ-ւ- է ա-և-: --------------------- Ամռանը շողում է արևը: 0
Amr-an---h-g--m-- --e-y A______ s______ e a____ A-r-a-y s-o-h-m e a-e-y ----------------------- Amrrany shoghum e arevy
V lete sa radi chodíme prechádzať. Ա-ռան--հա--ւ-ք-- ե-ք---ու- զբ---ն--: Ա_____ հ________ ե__ գ____ զ________ Ա-ռ-ն- հ-ճ-ւ-ք-վ ե-ք գ-ո-մ զ-ո-ա-ք-: ------------------------------------ Ամռանը հաճույքով ենք գնում զբոսանքի: 0
A--r-n- ha--u---o--y---’ g-um-----a-k’i A______ h_________ y____ g___ z________ A-r-a-y h-c-u-k-o- y-n-’ g-u- z-o-a-k-i --------------------------------------- Amrrany hachuyk’ov yenk’ gnum zbosank’i
Zima je chladná. Ձ--ա-- ցու-տ է: Ձ_____ ց____ է_ Ձ-ռ-ն- ց-ւ-տ է- --------------- Ձմռանը ցուրտ է: 0
D-m----- ts’-rt-e D_______ t_____ e D-m-r-n- t-’-r- e ----------------- Dzmrrany ts’urt e
V zime sneží alebo prší. Ձ--անը -յո-- կա- --ձ---է --լիս: Ձ_____ ձ____ կ__ ա____ է գ_____ Ձ-ռ-ն- ձ-ո-ն կ-մ ա-ձ-և է գ-լ-ս- ------------------------------- Ձմռանը ձյուն կամ անձրև է գալիս: 0
D-mr-a-y--z--- k-m-an-z-e- --g-lis D_______ d____ k__ a______ e g____ D-m-r-n- d-y-n k-m a-d-r-v e g-l-s ---------------------------------- Dzmrrany dzyun kam andzrev e galis
V zime radi zostávame doma. Ձմ-ա-ը----ո--քով---նն---ք-մնում: Ձ_____ հ________ տ___ ե__ մ_____ Ձ-ռ-ն- հ-ճ-ւ-ք-վ տ-ն- ե-ք մ-ո-մ- -------------------------------- Ձմռանը հաճույքով տանն ենք մնում: 0
Dz-rr-n- h--huyk-o---ann -en-- ---m D_______ h_________ t___ y____ m___ D-m-r-n- h-c-u-k-o- t-n- y-n-’ m-u- ----------------------------------- Dzmrrany hachuyk’ov tann yenk’ mnum
Je chladno. Ցուր- է: Ց____ է_ Ց-ւ-տ է- -------- Ցուրտ է: 0
T--u---e T_____ e T-’-r- e -------- Ts’urt e
Prší. Անձ-- է գալ-ս: Ա____ է գ_____ Ա-ձ-և է գ-լ-ս- -------------- Անձրև է գալիս: 0
A--zre- e galis A______ e g____ A-d-r-v e g-l-s --------------- Andzrev e galis
Fúka vietor. Ք------: Ք____ է_ Ք-մ-տ է- -------- Քամոտ է: 0
K’-mo--e K_____ e K-a-o- e -------- K’amot e
Je teplo. Տաք-է: Տ__ է_ Տ-ք է- ------ Տաք է: 0
Ta-’ e T___ e T-k- e ------ Tak’ e
Je slnečno. Արևո- -: Ա____ է_ Ա-և-տ է- -------- Արևոտ է: 0
Arevo--e A_____ e A-e-o- e -------- Arevot e
Je jasno. Ար-ո--է: Ա____ է_ Ա-և-տ է- -------- Արևոտ է: 0
A-evot e A_____ e A-e-o- e -------- Arevot e
Aké je dnes počasie? Ե-ա-ակ----չպ-՞- է--յ-օ-: Ե______ ի______ է ա_____ Ե-ա-ա-ն ի-չ-ե-ս է ա-ս-ր- ------------------------ Եղանակն ինչպե՞ս է այսօր: 0
Y-ghan-kn-i---’--------y--r Y________ i________ e a____ Y-g-a-a-n i-c-’-e-s e a-s-r --------------------------- Yeghanakn inch’pe՞s e aysor
Dnes je chladno. Այ--ր-ցուրտ--: Ա____ ց____ է_ Ա-ս-ր ց-ւ-տ է- -------------- Այսօր ցուրտ է: 0
A-----ts’--t e A____ t_____ e A-s-r t-’-r- e -------------- Aysor ts’urt e
Dnes je teplo. Այս-ր -աք--: Ա____ տ__ է_ Ա-ս-ր տ-ք է- ------------ Այսօր տաք է: 0
A--o- -a-’ e A____ t___ e A-s-r t-k- e ------------ Aysor tak’ e

Učenie a emócie

Keď vieme komunikovať v cudzom jazyku, sme šťastní. Sme hrdí na seba i na svoje pokroky. Keď nám to nejde, sme nahnevaní alebo sklamaní. S učením sú teda spojené rôzne pocity. Nové štúdie však došli k ďalším zaujímavým záverom. Ukazujú, že pocity môžu zohrať dôležitú úlohu už pri učení. Naše emócie ovplyvňujú náš úspech pri učení. Pre náš mozog predstavuje učenie vždy určitú úlohu. A túto úlohu musí vyriešiť. To, či sa mu to podarí, záleží na našich pocitoch. Ak veríme, že úlohu vyriešime, sme sebavedomí. Táto emocionálna stabilita nám pri učení pomáha. Pozitívne myslenie tak podporuje naše intelektuálne schopnosti. Učenie a stres naproti tomu fungujú oveľa horšie. Pochybnosti alebo starosti bránia dobrému výkonu. Obzvlášť zle sa učíme, keď máme strach. Náš mozog potom nie je schopný nové informácie dobre ukladať. Dôležité preto je, aby sme mali pri učení vždy motiváciu. Pocity teda ovplyvňujú učenie. Ale učenie tiež ovplyvňuje naše pocity! Štruktúry mozgu, ktoré spracovávajú fakty, spracovávajú aj pocity. Takže učenie nás môže tešiť a kto je šťastný, ten sa lepšie učí. Samozrejme nie vždy nám učenie robí radosť, môže byť tiež namáhavé. Preto by sme si mali vždy klásť malé ciele. Nepreťažujte toľko mozog. To vám môže zaručiť, že sa vaše očakávania splnia. Váš úspech vám bude odmenou, a to vás bude znovu a znovu motivovať. Učte sa teda a usmievajte sa pri tom!