Slovníček fráz

sk Ročné obdobia a počasie   »   ku Demsal û hewa

16 [šestnásť]

Ročné obdobia a počasie

Ročné obdobia a počasie

16 [şanzdeh]

Demsal û hewa

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kurdčina (kurmándží) Prehrať Viac
To sú ročné obdobia: E- d-m-al-in: E_ d_____ i__ E- d-m-a- i-: ------------- Ev demsal in: 0
Jar, leto, bih----h-v-n b_____ h____ b-h-r- h-v-n ------------ bihar, havîn 0
jeseň a zima. p-yî--- z-vis-an p____ û z_______ p-y-z û z-v-s-a- ---------------- payîz û zivistan 0
Leto je horúce. Hav-- -e-m -. H____ g___ e_ H-v-n g-r- e- ------------- Havîn germ e. 0
V lete svieti slnko. Ha---- t-v -----. H_____ t__ d_____ H-v-n- t-v d-r-ê- ----------------- Havînê tav dertê. 0
V lete sa radi chodíme prechádzať. Em j--g-rîn- h-vî-- he--di-in. E_ j_ g_____ h_____ h__ d_____ E- j- g-r-n- h-v-n- h-z d-k-n- ------------------------------ Em ji gerîna havînê hez dikin. 0
Zima je chladná. Zi-i---n -ar--. Z_______ s__ e_ Z-v-s-a- s-r e- --------------- Zivistan sar e. 0
V zime sneží alebo prší. Z-vis-an------ --b--a---iba-e. Z________ b___ û b____ d______ Z-v-s-a-ê b-r- û b-r-n d-b-r-. ------------------------------ Zivistanê berf û baran dibare. 0
V zime radi zostávame doma. E- z-vis-anê--- --y-n- l- ma-- -e---i---. E_ z________ j_ m_____ l_ m___ h__ d_____ E- z-v-s-a-ê j- m-y-n- l- m-l- h-z d-k-n- ----------------------------------------- Em zivistanê ji mayîna li malê hez dikin. 0
Je chladno. Sar -. S__ e_ S-r e- ------ Sar e. 0
Prší. B-r-n --bar-. B____ d______ B-r-n d-b-r-. ------------- Baran dibare. 0
Fúka vietor. Bayî ye. B___ y__ B-y- y-. -------- Bayî ye. 0
Je teplo. G----e. G___ e_ G-r- e- ------- Germ e. 0
Je slnečno. Tavîn -. T____ e_ T-v-n e- -------- Tavîn e. 0
Je jasno. H--- -----î. H___ v______ H-w- v-k-r-. ------------ Hewa vekirî. 0
Aké je dnes počasie? Î----ewa ç--- y-? Î__ h___ ç___ y__ Î-o h-w- ç-w- y-? ----------------- Îro hewa çawa ye? 0
Dnes je chladno. Î-o s-r--. Î__ s__ e_ Î-o s-r e- ---------- Îro sar e. 0
Dnes je teplo. Î-- g--- -. Î__ g___ e_ Î-o g-r- e- ----------- Îro germ e. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 kurdčina (kurmándží) (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Učenie a emócie

Keď vieme komunikovať v cudzom jazyku, sme šťastní. Sme hrdí na seba i na svoje pokroky. Keď nám to nejde, sme nahnevaní alebo sklamaní. S učením sú teda spojené rôzne pocity. Nové štúdie však došli k ďalším zaujímavým záverom. Ukazujú, že pocity môžu zohrať dôležitú úlohu už pri učení. Naše emócie ovplyvňujú náš úspech pri učení. Pre náš mozog predstavuje učenie vždy určitú úlohu. A túto úlohu musí vyriešiť. To, či sa mu to podarí, záleží na našich pocitoch. Ak veríme, že úlohu vyriešime, sme sebavedomí. Táto emocionálna stabilita nám pri učení pomáha. Pozitívne myslenie tak podporuje naše intelektuálne schopnosti. Učenie a stres naproti tomu fungujú oveľa horšie. Pochybnosti alebo starosti bránia dobrému výkonu. Obzvlášť zle sa učíme, keď máme strach. Náš mozog potom nie je schopný nové informácie dobre ukladať. Dôležité preto je, aby sme mali pri učení vždy motiváciu. Pocity teda ovplyvňujú učenie. Ale učenie tiež ovplyvňuje naše pocity! Štruktúry mozgu, ktoré spracovávajú fakty, spracovávajú aj pocity. Takže učenie nás môže tešiť a kto je šťastný, ten sa lepšie učí. Samozrejme nie vždy nám učenie robí radosť, môže byť tiež namáhavé. Preto by sme si mali vždy klásť malé ciele. Nepreťažujte toľko mozog. To vám môže zaručiť, že sa vaše očakávania splnia. Váš úspech vám bude odmenou, a to vás bude znovu a znovu motivovať. Učte sa teda a usmievajte sa pri tom!