Slovníček fráz

sk Ročné obdobia a počasie   »   uz Seasons and Weather

16 [šestnásť]

Ročné obdobia a počasie

Ročné obdobia a počasie

16 [on olti]

Seasons and Weather

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina uzbečtina Prehrať Viac
To sú ročné obdobia: B----sllar: Bu fasllar: B- f-s-l-r- ----------- Bu fasllar: 0
Jar, leto, b-ho----o-, bahor, yoz, b-h-r- y-z- ----------- bahor, yoz, 0
jeseň a zima. k-z-v- qi--. kuz va qish. k-z v- q-s-. ------------ kuz va qish. 0
Leto je horúce. Yoz -s-i-. Yoz issiq. Y-z i-s-q- ---------- Yoz issiq. 0
V lete svieti slnko. Quyos- --zda ---l-y-i. Quyosh yozda porlaydi. Q-y-s- y-z-a p-r-a-d-. ---------------------- Quyosh yozda porlaydi. 0
V lete sa radi chodíme prechádzať. Y---a-biz--ayr------hni yax-h- k--a-i-. Yozda biz sayr qilishni yaxshi koramiz. Y-z-a b-z s-y- q-l-s-n- y-x-h- k-r-m-z- --------------------------------------- Yozda biz sayr qilishni yaxshi koramiz. 0
Zima je chladná. Qish sovuq. Qish sovuq. Q-s- s-v-q- ----------- Qish sovuq. 0
V zime sneží alebo prší. Qi-hd- q------i -om--- yoga--. Qishda qor yoki yomgir yogadi. Q-s-d- q-r y-k- y-m-i- y-g-d-. ------------------------------ Qishda qor yoki yomgir yogadi. 0
V zime radi zostávame doma. Q-shda--i- --da-q-li---- -------ko--mi-. Qishda biz uyda qolishni yaxshi koramiz. Q-s-d- b-z u-d- q-l-s-n- y-x-h- k-r-m-z- ---------------------------------------- Qishda biz uyda qolishni yaxshi koramiz. 0
Je chladno. Ha-- --vu-. Havo sovuq. H-v- s-v-q- ----------- Havo sovuq. 0
Prší. Y-m--r yo--ap--. Yomgir yogyapti. Y-m-i- y-g-a-t-. ---------------- Yomgir yogyapti. 0
Fúka vietor. S-a-ol-i. Shamolli. S-a-o-l-. --------- Shamolli. 0
Je teplo. I--iq ek-n. Issiq ekan. I-s-q e-a-. ----------- Issiq ekan. 0
Je slnečno. Q--o---i. Quyoshli. Q-y-s-l-. --------- Quyoshli. 0
Je jasno. T-shu-----. Tushunarli. T-s-u-a-l-. ----------- Tushunarli. 0
Aké je dnes počasie? B-g---o---av- q-n-ay? Bugun ob-havo qanday? B-g-n o---a-o q-n-a-? --------------------- Bugun ob-havo qanday? 0
Dnes je chladno. Bu--- sov--. Bugun sovuq. B-g-n s-v-q- ------------ Bugun sovuq. 0
Dnes je teplo. B--u- --s-q. Bugun issiq. B-g-n i-s-q- ------------ Bugun issiq. 0

Učenie a emócie

Keď vieme komunikovať v cudzom jazyku, sme šťastní. Sme hrdí na seba i na svoje pokroky. Keď nám to nejde, sme nahnevaní alebo sklamaní. S učením sú teda spojené rôzne pocity. Nové štúdie však došli k ďalším zaujímavým záverom. Ukazujú, že pocity môžu zohrať dôležitú úlohu už pri učení. Naše emócie ovplyvňujú náš úspech pri učení. Pre náš mozog predstavuje učenie vždy určitú úlohu. A túto úlohu musí vyriešiť. To, či sa mu to podarí, záleží na našich pocitoch. Ak veríme, že úlohu vyriešime, sme sebavedomí. Táto emocionálna stabilita nám pri učení pomáha. Pozitívne myslenie tak podporuje naše intelektuálne schopnosti. Učenie a stres naproti tomu fungujú oveľa horšie. Pochybnosti alebo starosti bránia dobrému výkonu. Obzvlášť zle sa učíme, keď máme strach. Náš mozog potom nie je schopný nové informácie dobre ukladať. Dôležité preto je, aby sme mali pri učení vždy motiváciu. Pocity teda ovplyvňujú učenie. Ale učenie tiež ovplyvňuje naše pocity! Štruktúry mozgu, ktoré spracovávajú fakty, spracovávajú aj pocity. Takže učenie nás môže tešiť a kto je šťastný, ten sa lepšie učí. Samozrejme nie vždy nám učenie robí radosť, môže byť tiež namáhavé. Preto by sme si mali vždy klásť malé ciele. Nepreťažujte toľko mozog. To vám môže zaručiť, že sa vaše očakávania splnia. Váš úspech vám bude odmenou, a to vás bude znovu a znovu motivovať. Učte sa teda a usmievajte sa pri tom!