Slovníček fráz

sk Ročné obdobia a počasie   »   vi Mùa trong năm và thời tiết

16 [šestnásť]

Ročné obdobia a počasie

Ročné obdobia a počasie

16 [Mười sáu]

Mùa trong năm và thời tiết

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina vietnamčina Prehrať Viac
To sú ročné obdobia: Đó--- -hữn- -ùa--r-n- -ă-: Đ_ l_ n____ m__ t____ n___ Đ- l- n-ữ-g m-a t-o-g n-m- -------------------------- Đó là những mùa trong năm: 0
Jar, leto, Mù- xu-n- ----h-, M__ x____ m__ h__ M-a x-â-, m-a h-, ----------------- Mùa xuân, mùa hạ, 0
jeseň a zima. Mù- ----và--ù- -ô-g. M__ t__ v_ m__ đ____ M-a t-u v- m-a đ-n-. -------------------- Mùa thu và mùa đông. 0
Leto je horúce. M----è n-n-. M__ h_ n____ M-a h- n-n-. ------------ Mùa hè nóng. 0
V lete svieti slnko. Mùa--è-t--- -ắ--. M__ h_ t___ n____ M-a h- t-ờ- n-n-. ----------------- Mùa hè trời nắng. 0
V lete sa radi chodíme prechádzať. C---g-t-i-thí-h -i-----và---ùa --. C____ t__ t____ đ_ d__ v__ m__ h__ C-ú-g t-i t-í-h đ- d-o v-o m-a h-. ---------------------------------- Chúng tôi thích đi dạo vào mùa hè. 0
Zima je chladná. Mù--đ-ng---nh. M__ đ___ l____ M-a đ-n- l-n-. -------------- Mùa đông lạnh. 0
V zime sneží alebo prší. M-- đ--g----ế---ơi --y-tr---m-a. M__ đ___ t____ r__ h__ t___ m___ M-a đ-n- t-y-t r-i h-y t-ờ- m-a- -------------------------------- Mùa đông tuyết rơi hay trời mưa. 0
V zime radi zostávame doma. Ch----t-i t-í---ở t-on- --à---- --- --n-. C____ t__ t____ ở t____ n__ v__ m__ đ____ C-ú-g t-i t-í-h ở t-o-g n-à v-o m-a đ-n-. ----------------------------------------- Chúng tôi thích ở trong nhà vào mùa đông. 0
Je chladno. Trờ--lạnh. T___ l____ T-ờ- l-n-. ---------- Trời lạnh. 0
Prší. Tr---mưa. T___ m___ T-ờ- m-a- --------- Trời mưa. 0
Fúka vietor. T--i gi-. T___ g___ T-ờ- g-ó- --------- Trời gió. 0
Je teplo. T--- ấ-. T___ ấ__ T-ờ- ấ-. -------- Trời ấm. 0
Je slnečno. T--i n---. T___ n____ T-ờ- n-n-. ---------- Trời nắng. 0
Je jasno. T--i-đ--. T___ đ___ T-ờ- đ-p- --------- Trời đẹp. 0
Aké je dnes počasie? H-- n-- t-ời-------a-sao? H__ n__ t___ t___ r_ s___ H-m n-y t-ờ- t-ế- r- s-o- ------------------------- Hôm nay thời tiết ra sao? 0
Dnes je chladno. H-m-n-y-tr-- l-nh. H__ n__ t___ l____ H-m n-y t-ờ- l-n-. ------------------ Hôm nay trời lạnh. 0
Dnes je teplo. H-- nay -rờ- ấm. H__ n__ t___ ấ__ H-m n-y t-ờ- ấ-. ---------------- Hôm nay trời ấm. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + vietnamčina (1-100) MP3 vietnamčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Učenie a emócie

Keď vieme komunikovať v cudzom jazyku, sme šťastní. Sme hrdí na seba i na svoje pokroky. Keď nám to nejde, sme nahnevaní alebo sklamaní. S učením sú teda spojené rôzne pocity. Nové štúdie však došli k ďalším zaujímavým záverom. Ukazujú, že pocity môžu zohrať dôležitú úlohu už pri učení. Naše emócie ovplyvňujú náš úspech pri učení. Pre náš mozog predstavuje učenie vždy určitú úlohu. A túto úlohu musí vyriešiť. To, či sa mu to podarí, záleží na našich pocitoch. Ak veríme, že úlohu vyriešime, sme sebavedomí. Táto emocionálna stabilita nám pri učení pomáha. Pozitívne myslenie tak podporuje naše intelektuálne schopnosti. Učenie a stres naproti tomu fungujú oveľa horšie. Pochybnosti alebo starosti bránia dobrému výkonu. Obzvlášť zle sa učíme, keď máme strach. Náš mozog potom nie je schopný nové informácie dobre ukladať. Dôležité preto je, aby sme mali pri učení vždy motiváciu. Pocity teda ovplyvňujú učenie. Ale učenie tiež ovplyvňuje naše pocity! Štruktúry mozgu, ktoré spracovávajú fakty, spracovávajú aj pocity. Takže učenie nás môže tešiť a kto je šťastný, ten sa lepšie učí. Samozrejme nie vždy nám učenie robí radosť, môže byť tiež namáhavé. Preto by sme si mali vždy klásť malé ciele. Nepreťažujte toľko mozog. To vám môže zaručiť, že sa vaše očakávania splnia. Váš úspech vám bude odmenou, a to vás bude znovu a znovu motivovať. Učte sa teda a usmievajte sa pri tom!