Slovníček fráz

sk Domáce upratovanie   »   bg Почистване на къщата

18 [osemnásť]

Domáce upratovanie

Domáce upratovanie

18 [осемнайсет]

18 [osemnayset]

Почистване на къщата

[Pochistvane na kyshchata]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
Dnes je sobota. Д-ес - --бота Д___ е с_____ Д-е- е с-б-т- ------------- Днес е събота 0
D-es--e-s----a D___ y_ s_____ D-e- y- s-b-t- -------------- Dnes ye sybota
Dnes máme čas. Д--с--ие -ма---вр-ме. Д___ н__ и____ в_____ Д-е- н-е и-а-е в-е-е- --------------------- Днес ние имаме време. 0
Dnes --e-----e v---e. D___ n__ i____ v_____ D-e- n-e i-a-e v-e-e- --------------------- Dnes nie imame vreme.
Dnes upratujeme byt. Днес-ни----с-и- ж-л-щ-то. Д___ н__ ч_____ ж________ Д-е- н-е ч-с-и- ж-л-щ-т-. ------------------------- Днес ние чистим жилището. 0
D--s --e c--s-im---il-sh-----. D___ n__ c______ z____________ D-e- n-e c-i-t-m z-i-i-h-h-t-. ------------------------------ Dnes nie chistim zhilishcheto.
Čistím kúpeľňu. Аз----т- б-н-т-. А_ ч____ б______ А- ч-с-я б-н-т-. ---------------- Аз чистя банята. 0
A- chis---------t-. A_ c______ b_______ A- c-i-t-a b-n-a-a- ------------------- Az chistya banyata.
Môj muž umýva auto. М-я- ----м-е к--а--. М___ м__ м__ к______ М-я- м-ж м-е к-л-т-. -------------------- Моят мъж мие колата. 0
M-ya---yz----e-k--at-. M____ m___ m__ k______ M-y-t m-z- m-e k-l-t-. ---------------------- Moyat myzh mie kolata.
Deti čistia bicykle. Д--а-а ч-стят в-лоси-е-ит--/ -ол---та. Д_____ ч_____ в___________ / к________ Д-ц-т- ч-с-я- в-л-с-п-д-т- / к-л-л-т-. -------------------------------------- Децата чистят велосипедите / колелата. 0
D-tsata-c-istya- v--osip-dite-/ k----ata. D______ c_______ v___________ / k________ D-t-a-a c-i-t-a- v-l-s-p-d-t- / k-l-l-t-. ----------------------------------------- Detsata chistyat velosipedite / kolelata.
Stará mama polieva kvety. Б-б- -оли-а--ве---а. Б___ п_____ ц_______ Б-б- п-л-в- ц-е-я-а- -------------------- Баба полива цветята. 0
B--a--o-i-- t-v--yata. B___ p_____ t_________ B-b- p-l-v- t-v-t-a-a- ---------------------- Baba poliva tsvetyata.
Deti upratujú detskú izbu. Деца-а--а--р---а--детс-ат---т--. Д_____ р_________ д_______ с____ Д-ц-т- р-з-р-б-а- д-т-к-т- с-а-. -------------------------------- Децата разтребват детската стая. 0
De--a-a---zt-e--at d-t-k--- sta--. D______ r_________ d_______ s_____ D-t-a-a r-z-r-b-a- d-t-k-t- s-a-a- ---------------------------------- Detsata raztrebvat detskata staya.
Môj muž si upratuje svoj písací stôl. М-я- мъ- -а-тре-ва -ю---о -и. М___ м__ р________ б_____ с__ М-я- м-ж р-з-р-б-а б-р-т- с-. ----------------------------- Моят мъж разтребва бюрото си. 0
Moya--myzh r-----b-- -y-ro-- si. M____ m___ r________ b______ s__ M-y-t m-z- r-z-r-b-a b-u-o-o s-. -------------------------------- Moyat myzh raztrebva byuroto si.
Dávam prádlo do práčky. Аз--л-г----ра--то --п-р-лнята. А_ с_____ п______ в п_________ А- с-а-а- п-а-е-о в п-р-л-я-а- ------------------------------ Аз слагам прането в пералнята. 0
Az s-a-am-p-an----v----a---a-a. A_ s_____ p______ v p__________ A- s-a-a- p-a-e-o v p-r-l-y-t-. ------------------------------- Az slagam praneto v peralnyata.
Vešiam prádlo. Аз -р--ти--м ---н--о. А_ п________ п_______ А- п-о-т-р-м п-а-е-о- --------------------- Аз простирам прането. 0
A- --o--i--m --a----. A_ p________ p_______ A- p-o-t-r-m p-a-e-o- --------------------- Az prostiram praneto.
Žehlím prádlo. Аз --а-- -------. А_ г____ п_______ А- г-а-я п-а-е-о- ----------------- Аз гладя прането. 0
A--g-adya pr--e-o. A_ g_____ p_______ A- g-a-y- p-a-e-o- ------------------ Az gladya praneto.
Okná sú špinavé. Проз--ци-е с---р--ни. П_________ с_ м______ П-о-о-ц-т- с- м-ъ-н-. --------------------- Прозорците са мръсни. 0
Pr---r-s--e--- m---ni. P__________ s_ m______ P-o-o-t-i-e s- m-y-n-. ---------------------- Prozortsite sa mrysni.
Dlážka je špinavá. По--- --м----н. П____ е м______ П-д-т е м-ъ-е-. --------------- Подът е мръсен. 0
P--yt--e-m--sen. P____ y_ m______ P-d-t y- m-y-e-. ---------------- Podyt ye mrysen.
Riad je špinavý. С--о--т- с---ръ-ни. С_______ с_ м______ С-д-в-т- с- м-ъ-н-. ------------------- Съдовете са мръсни. 0
S----ete sa m----i. S_______ s_ m______ S-d-v-t- s- m-y-n-. ------------------- Sydovete sa mrysni.
Kto umýva okná? Ко---и-т----озор--т-? К__ ч____ п__________ К-й ч-с-и п-о-о-ц-т-? --------------------- Кой чисти прозорците? 0
K-y----st---r-z--t-i-e? K__ c_____ p___________ K-y c-i-t- p-o-o-t-i-e- ----------------------- Koy chisti prozortsite?
Kto vysáva? К----ис---с п-ах----к-чкат-? К__ ч____ с п_______________ К-й ч-с-и с п-а-о-м-к-ч-а-а- ---------------------------- Кой чисти с прахосмукачката? 0
Koy--hi-t- --p--khosmu-ac--at-? K__ c_____ s p_________________ K-y c-i-t- s p-a-h-s-u-a-h-a-a- ------------------------------- Koy chisti s prakhosmukachkata?
Kto umýva riad? Ко- -ие--ъ--вет-? К__ м__ с________ К-й м-е с-д-в-т-? ----------------- Кой мие съдовете? 0
Koy mi---y-o--t-? K__ m__ s________ K-y m-e s-d-v-t-? ----------------- Koy mie sydovete?

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + bulharčina (1-100) MP3 bulharčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Učenie v rannom veku

Cudzie jazyky sú čoraz dôležitejšie. Platí to aj v profesionálnom živote. Počet ľudí, ktorí sa učia cudzie jazyky, sa preto zvyšuje. Aj mnoho rodičov si želá, aby sa ich deti učili jazyky. Najlepšie už v mladosti. Na celom svete existuje preto mnoho medzinárodných základných škôl. Aj materské škôlky s viacjazyčnou výučbou sú čoraz obľúbenejšie. Začať s učením v útlom veku má svoje výhody. A to vďaka vývoju nášho mozgu. Až do 4 rokov veku sa v mozgu tvoria štruktúry pre jazyky. Neurónové siete nám pomáhajú pri učení. Neskôr sa nové štruktúry vytvárajú ťažšie. Staršie deti a dospelí sa učia cudzie jazyky oveľa horšie. Preto by sme mali skorý vývoj nášho mozgu aktívne podporovať. Stručne povedané: čím skôr, tým lepšie. Sú však aj ľudia, ktorí skoré učenie kritizujú. Majú strach, že viacjazyčnosť malé deti preťažuje. Navyše existuje nebezpečenstvo, že sa žiadny jazyk nenaučia poriadne. Z vedeckého hľadiska sú však tieto obavy neopodstatnené. Väčšina lingvistov a neuropsychológov sú v tomto smere optimisti. Vo svojich štúdiách na túto tému došli k pozitívnym výsledkom. Deti sa zväčša cudzie jazyky učia rady. A: keď sa deti učia jazyk, v danom jazyku aj myslia. Prostredníctvom cudzích jazykov tak spoznávajú aj svoj materinský jazyk. Zo znalosti jazykov potom profitujú celý život. Dokonca je lepšie, ak začnú ťažkými jazykmi. Mozog detí sa učí rýchlo a intuitívne. Je im jedno, či si pamätajú hello, ciao alebo néih hou !