Slovníček fráz

sk Domáce upratovanie   »   es Limpieza Doméstica

18 [osemnásť]

Domáce upratovanie

Domáce upratovanie

18 [dieciocho]

Limpieza Doméstica

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina španielčina Prehrať Viac
Dnes je sobota. Hoy e- s---do. H__ e_ s______ H-y e- s-b-d-. -------------- Hoy es sábado.
Dnes máme čas. Ho- t-ne--- -ie--o. H__ t______ t______ H-y t-n-m-s t-e-p-. ------------------- Hoy tenemos tiempo.
Dnes upratujeme byt. Hoy li---amo--el a-----men-o. H__ l________ e_ a___________ H-y l-m-i-m-s e- a-a-t-m-n-o- ----------------------------- Hoy limpiamos el apartamento.
Čistím kúpeľňu. Y- lim-i--e- -año. Y_ l_____ e_ b____ Y- l-m-i- e- b-ñ-. ------------------ Yo limpio el baño.
Môj muž umýva auto. M- --po-o la-a--- --che-- ca-----a-.). M_ e_____ l___ e_ c____ / c____ (_____ M- e-p-s- l-v- e- c-c-e / c-r-o (-m-)- -------------------------------------- Mi esposo lava el coche / carro (am.).
Deti čistia bicykle. Lo- --ños l-m-i-- -as -ici-l-ta-. L__ n____ l______ l__ b__________ L-s n-ñ-s l-m-i-n l-s b-c-c-e-a-. --------------------------------- Los niños limpian las bicicletas.
Stará mama polieva kvety. L--a-ue---ri-ga -as--lo---. L_ a_____ r____ l__ f______ L- a-u-l- r-e-a l-s f-o-e-. --------------------------- La abuela riega las flores.
Deti upratujú detskú izbu. L-s niño--or----n el--u-rto-de l-s ni-os. L__ n____ o______ e_ c_____ d_ l__ n_____ L-s n-ñ-s o-d-n-n e- c-a-t- d- l-s n-ñ-s- ----------------------------------------- Los niños ordenan el cuarto de los niños.
Môj muž si upratuje svoj písací stôl. M--e-po---ord-n--su esc---o--o. M_ e_____ o_____ s_ e__________ M- e-p-s- o-d-n- s- e-c-i-o-i-. ------------------------------- Mi esposo ordena su escritorio.
Dávam prádlo do práčky. Y- ---go l- --p- -n-l--l-va-ora. Y_ p____ l_ r___ e_ l_ l________ Y- p-n-o l- r-p- e- l- l-v-d-r-. -------------------------------- Yo pongo la ropa en la lavadora.
Vešiam prádlo. Y----end- -a -o--. Y_ t_____ l_ r____ Y- t-e-d- l- r-p-. ------------------ Yo tiendo la ropa.
Žehlím prádlo. Y--p-a------a---p-. Y_ p______ l_ r____ Y- p-a-c-o l- r-p-. ------------------- Yo plancho la ropa.
Okná sú špinavé. La- vent-n-- -stán --ci--. L__ v_______ e____ s______ L-s v-n-a-a- e-t-n s-c-a-. -------------------------- Las ventanas están sucias.
Dlážka je špinavá. E--sue-------s- (am.- -s-- suc--. E_ s____ / p___ (____ e___ s_____ E- s-e-o / p-s- (-m-) e-t- s-c-o- --------------------------------- El suelo / piso (am.) está sucio.
Riad je špinavý. La v-j-l-----tá -uci-. L_ v______ e___ s_____ L- v-j-l-a e-t- s-c-a- ---------------------- La vajilla está sucia.
Kto umýva okná? ¿-uié---impi- las-----ana-? ¿_____ l_____ l__ v________ ¿-u-é- l-m-i- l-s v-n-a-a-? --------------------------- ¿Quién limpia las ventanas?
Kto vysáva? ¿--i-n p-s- la asp--ad---? ¿_____ p___ l_ a__________ ¿-u-é- p-s- l- a-p-r-d-r-? -------------------------- ¿Quién pasa la aspiradora?
Kto umýva riad? ¿Q---n -ava ---v-ji---? ¿_____ l___ l_ v_______ ¿-u-é- l-v- l- v-j-l-a- ----------------------- ¿Quién lava la vajilla?

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + španielčina (1-100) MP3 španielčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Učenie v rannom veku

Cudzie jazyky sú čoraz dôležitejšie. Platí to aj v profesionálnom živote. Počet ľudí, ktorí sa učia cudzie jazyky, sa preto zvyšuje. Aj mnoho rodičov si želá, aby sa ich deti učili jazyky. Najlepšie už v mladosti. Na celom svete existuje preto mnoho medzinárodných základných škôl. Aj materské škôlky s viacjazyčnou výučbou sú čoraz obľúbenejšie. Začať s učením v útlom veku má svoje výhody. A to vďaka vývoju nášho mozgu. Až do 4 rokov veku sa v mozgu tvoria štruktúry pre jazyky. Neurónové siete nám pomáhajú pri učení. Neskôr sa nové štruktúry vytvárajú ťažšie. Staršie deti a dospelí sa učia cudzie jazyky oveľa horšie. Preto by sme mali skorý vývoj nášho mozgu aktívne podporovať. Stručne povedané: čím skôr, tým lepšie. Sú však aj ľudia, ktorí skoré učenie kritizujú. Majú strach, že viacjazyčnosť malé deti preťažuje. Navyše existuje nebezpečenstvo, že sa žiadny jazyk nenaučia poriadne. Z vedeckého hľadiska sú však tieto obavy neopodstatnené. Väčšina lingvistov a neuropsychológov sú v tomto smere optimisti. Vo svojich štúdiách na túto tému došli k pozitívnym výsledkom. Deti sa zväčša cudzie jazyky učia rady. A: keď sa deti učia jazyk, v danom jazyku aj myslia. Prostredníctvom cudzích jazykov tak spoznávajú aj svoj materinský jazyk. Zo znalosti jazykov potom profitujú celý život. Dokonca je lepšie, ak začnú ťažkými jazykmi. Mozog detí sa učí rýchlo a intuitívne. Je im jedno, či si pamätajú hello, ciao alebo néih hou !