Slovníček fráz

sk Domáce upratovanie   »   et Suurpuhastus

18 [osemnásť]

Domáce upratovanie

Domáce upratovanie

18 [kaheksateist]

Suurpuhastus

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina estónčina Prehrať Viac
Dnes je sobota. T-na o---a--äe-. T___ o_ l_______ T-n- o- l-u-ä-v- ---------------- Täna on laupäev. 0
Dnes máme čas. Tän---n--e-l--e-a. T___ o_ m___ a____ T-n- o- m-i- a-g-. ------------------ Täna on meil aega. 0
Dnes upratujeme byt. Tä----or-----e me---rt-r-t. T___ k________ m_ k________ T-n- k-r-s-a-e m- k-r-e-i-. --------------------------- Täna koristame me korterit. 0
Čistím kúpeľňu. M- --h---an-va----u--. M_ p_______ v_________ M- p-h-s-a- v-n-i-u-a- ---------------------- Ma puhastan vannituba. 0
Môj muž umýva auto. Mu ---s ----- -u-ot. M_ m___ p____ a_____ M- m-e- p-s-b a-t-t- -------------------- Mu mees peseb autot. 0
Deti čistia bicykle. L--se- -uh----va- ja--ratt-id. L_____ p_________ j___________ L-p-e- p-h-s-a-a- j-l-r-t-a-d- ------------------------------ Lapsed puhastavad jalgrattaid. 0
Stará mama polieva kvety. V-n-e----a-t-b -ill-. V______ k_____ l_____ V-n-e-a k-s-a- l-l-i- --------------------- Vanaema kastab lilli. 0
Deti upratujú detskú izbu. Lapse--k--ista----l---et-a ära. L_____ k_________ l_______ ä___ L-p-e- k-r-s-a-a- l-s-e-o- ä-a- ------------------------------- Lapsed koristavad lastetoa ära. 0
Môj muž si upratuje svoj písací stôl. Mu--ee- ---------om-------tu---uda. M_ m___ k_______ o__ k_____________ M- m-e- k-r-s-a- o-a k-r-u-u-l-u-a- ----------------------------------- Mu mees koristab oma kirjutuslauda. 0
Dávam prádlo do práčky. Mi---panen--ii-e- ---u----nas-e. M___ p____ r_____ p_____________ M-n- p-n-n r-i-e- p-s-m-s-n-s-e- -------------------------------- Mina panen riided pesumasinasse. 0
Vešiam prádlo. M- -----an -e-u-üle-. M_ r______ p___ ü____ M- r-p-t-n p-s- ü-e-. --------------------- Ma riputan pesu üles. 0
Žehlím prádlo. Ma --i-gin pesu. M_ t______ p____ M- t-i-g-n p-s-. ---------------- Ma triigin pesu. 0
Okná sú špinavé. Ak--- on-musta-. A____ o_ m______ A-n-d o- m-s-a-. ---------------- Aknad on mustad. 0
Dlážka je špinavá. Põ-a-d on-m-s-. P_____ o_ m____ P-r-n- o- m-s-. --------------- Põrand on must. 0
Riad je špinavý. Nõu- -n-m-stad. N___ o_ m______ N-u- o- m-s-a-. --------------- Nõud on mustad. 0
Kto umýva okná? K-s a-n-d --a -e---? K__ a____ ä__ p_____ K-s a-n-d ä-a p-s-b- -------------------- Kes aknad ära peseb? 0
Kto vysáva? K-s võ-a- to---? K__ v____ t_____ K-s v-t-b t-l-u- ---------------- Kes võtab tolmu? 0
Kto umýva riad? Ke----se- nõu-? K__ p____ n____ K-s p-s-b n-u-? --------------- Kes peseb nõud? 0

Učenie v rannom veku

Cudzie jazyky sú čoraz dôležitejšie. Platí to aj v profesionálnom živote. Počet ľudí, ktorí sa učia cudzie jazyky, sa preto zvyšuje. Aj mnoho rodičov si želá, aby sa ich deti učili jazyky. Najlepšie už v mladosti. Na celom svete existuje preto mnoho medzinárodných základných škôl. Aj materské škôlky s viacjazyčnou výučbou sú čoraz obľúbenejšie. Začať s učením v útlom veku má svoje výhody. A to vďaka vývoju nášho mozgu. Až do 4 rokov veku sa v mozgu tvoria štruktúry pre jazyky. Neurónové siete nám pomáhajú pri učení. Neskôr sa nové štruktúry vytvárajú ťažšie. Staršie deti a dospelí sa učia cudzie jazyky oveľa horšie. Preto by sme mali skorý vývoj nášho mozgu aktívne podporovať. Stručne povedané: čím skôr, tým lepšie. Sú však aj ľudia, ktorí skoré učenie kritizujú. Majú strach, že viacjazyčnosť malé deti preťažuje. Navyše existuje nebezpečenstvo, že sa žiadny jazyk nenaučia poriadne. Z vedeckého hľadiska sú však tieto obavy neopodstatnené. Väčšina lingvistov a neuropsychológov sú v tomto smere optimisti. Vo svojich štúdiách na túto tému došli k pozitívnym výsledkom. Deti sa zväčša cudzie jazyky učia rady. A: keď sa deti učia jazyk, v danom jazyku aj myslia. Prostredníctvom cudzích jazykov tak spoznávajú aj svoj materinský jazyk. Zo znalosti jazykov potom profitujú celý život. Dokonca je lepšie, ak začnú ťažkými jazykmi. Mozog detí sa učí rýchlo a intuitívne. Je im jedno, či si pamätajú hello, ciao alebo néih hou !