Այս----աբ-- է:
Ա____ շ____ է_
Ա-ս-ր շ-բ-թ է-
--------------
Այսօր շաբաթ է: 0 Ay--- -ha---’-eA____ s______ eA-s-r s-a-a-’ e---------------Aysor shabat’ e
Ա---ս-նս--վ--մ-----ն-է լվան---:
Ա_______ ա__________ է լ_______
Ա-ո-ս-ն- ա-տ-մ-ք-ն-ն է լ-ա-ո-մ-
-------------------------------
Ամուսինս ավտոմեքենան է լվանում: 0 A-u--ns--v-omek-y-n-n---l----mA______ a____________ e l_____A-u-i-s a-t-m-k-y-n-n e l-a-u-------------------------------Amusins avtomek’yenan e lvanum
Տա---- ջ--ւմ-է---ղի---րը:
Տ_____ ջ____ է ծ_________
Տ-տ-կ- ջ-ո-մ է ծ-ղ-կ-ե-ը-
-------------------------
Տատիկը ջրում է ծաղիկները: 0 T-ti-- j-u--e----gh-kn--yT_____ j___ e t__________T-t-k- j-u- e t-a-h-k-e-y-------------------------Tatiky jrum e tsaghiknery
Ամուսի-ս հավ-ք-ւ--է ի- գ--ս-ղա-ը:
Ա_______ հ_______ է ի_ գ_________
Ա-ո-ս-ն- հ-վ-ք-ւ- է ի- գ-ա-ե-ա-ը-
---------------------------------
Ամուսինս հավաքում է իր գրասեղանը: 0 Amusin- --va-’-m e i---rase---nyA______ h_______ e i_ g_________A-u-i-s h-v-k-u- e i- g-a-e-h-n---------------------------------Amusins havak’um e ir graseghany
Ո---- մա----- ----ամ-ւ--եր-:
Ո__ է մ______ լ_____________
Ո-վ է մ-ք-ո-մ լ-ւ-ա-ո-տ-ե-ը-
----------------------------
Ո՞վ է մաքրում լուսամուտները: 0 V-՞- ----k-r---l--amut-eryV___ e m______ l__________V-՞- e m-k-r-m l-s-m-t-e-y--------------------------VO՞v e mak’rum lusamutnery
Ո՞----մաք-ում --շեծ---ո-:
Ո__ է մ______ փ__________
Ո-վ է մ-ք-ո-մ փ-շ-ծ-ի-ո-:
-------------------------
Ո՞վ է մաքրում փոշեծծիչով: 0 VO-v-----k’r---p’v-s--t-tsic--ovV___ e m______ p________________V-՞- e m-k-r-m p-v-s-e-s-s-c-’-v--------------------------------VO՞v e mak’rum p’voshetstsich’ov
Ո-վ է--վ-նում---ասքը:
Ո__ է լ______ ս______
Ո-վ է լ-ա-ո-մ ս-ա-ք-:
---------------------
Ո՞վ է լվանում սպասքը: 0 V-՞v e lv-----s-----yV___ e l_____ s______V-՞- e l-a-u- s-a-k-y---------------------VO՞v e lvanum spask’y
Cudzie jazyky sú čoraz dôležitejšie.
Platí to aj v profesionálnom živote.
Počet ľudí, ktorí sa učia cudzie jazyky, sa preto zvyšuje.
Aj mnoho rodičov si želá, aby sa ich deti učili jazyky.
Najlepšie už v mladosti.
Na celom svete existuje preto mnoho medzinárodných základných škôl.
Aj materské škôlky s viacjazyčnou výučbou sú čoraz obľúbenejšie.
Začať s učením v útlom veku má svoje výhody.
A to vďaka vývoju nášho mozgu.
Až do 4 rokov veku sa v mozgu tvoria štruktúry pre jazyky.
Neurónové siete nám pomáhajú pri učení.
Neskôr sa nové štruktúry vytvárajú ťažšie.
Staršie deti a dospelí sa učia cudzie jazyky oveľa horšie.
Preto by sme mali skorý vývoj nášho mozgu aktívne podporovať.
Stručne povedané: čím skôr, tým lepšie.
Sú však aj ľudia, ktorí skoré učenie kritizujú.
Majú strach, že viacjazyčnosť malé deti preťažuje.
Navyše existuje nebezpečenstvo, že sa žiadny jazyk nenaučia poriadne.
Z vedeckého hľadiska sú však tieto obavy neopodstatnené.
Väčšina lingvistov a neuropsychológov sú v tomto smere optimisti.
Vo svojich štúdiách na túto tému došli k pozitívnym výsledkom.
Deti sa zväčša cudzie jazyky učia rady.
A: keď sa deti učia jazyk, v danom jazyku aj myslia.
Prostredníctvom cudzích jazykov tak spoznávajú aj svoj materinský jazyk.
Zo znalosti jazykov potom profitujú celý život.
Dokonca je lepšie, ak začnú ťažkými jazykmi.
Mozog detí sa učí rýchlo a intuitívne.
Je im jedno, či si pamätajú
hello, ciao
alebo
néih hou
!