Slovníček fráz

sk Domáce upratovanie   »   nn Husvask

18 [osemnásť]

Domáce upratovanie

Domáce upratovanie

18 [atten]

Husvask

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nynorsk Prehrať Viac
Dnes je sobota. I-d-g -- -e- -a-rdag. I d__ e_ d__ l_______ I d-g e- d-t l-u-d-g- --------------------- I dag er det laurdag. 0
Dnes máme čas. I -ag -a---i--id. I d__ h__ v_ t___ I d-g h-r v- t-d- ----------------- I dag har vi tid. 0
Dnes upratujeme byt. I---g-vas-a- -i h-s--. I d__ v_____ v_ h_____ I d-g v-s-a- v- h-s-t- ---------------------- I dag vaskar vi huset. 0
Čistím kúpeľňu. Eg -ask-- b----. E_ v_____ b_____ E- v-s-a- b-d-t- ---------------- Eg vaskar badet. 0
Môj muž umýva auto. M--nen-min va-kar-b-l--. M_____ m__ v_____ b_____ M-n-e- m-n v-s-a- b-l-n- ------------------------ Mannen min vaskar bilen. 0
Deti čistia bicykle. Ung----v--k-r s-----e. U_____ v_____ s_______ U-g-n- v-s-a- s-k-a-e- ---------------------- Ungane vaskar syklane. 0
Stará mama polieva kvety. Bes--m-r v--n-- ---m-ne. B_______ v_____ b_______ B-s-e-o- v-t-a- b-o-a-e- ------------------------ Bestemor vatnar blomane. 0
Deti upratujú detskú izbu. U-gan- rydd-r-p--r--me--si--. U_____ r_____ p_ r_____ s____ U-g-n- r-d-a- p- r-m-e- s-t-. ----------------------------- Ungane ryddar på rommet sitt. 0
Môj muž si upratuje svoj písací stôl. Ma-nen m-- r--da- -k-ivebord-t --tt. M_____ m__ r_____ s___________ s____ M-n-e- m-n r-d-a- s-r-v-b-r-e- s-t-. ------------------------------------ Mannen min ryddar skrivebordet sitt. 0
Dávam prádlo do práčky. E- -u-t-r -le-va-ke---n--i va-ke-a-ki-a. E_ p_____ k_________ i__ i v____________ E- p-t-a- k-e-v-s-e- i-n i v-s-e-a-k-n-. ---------------------------------------- Eg puttar klesvasken inn i vaskemaskina. 0
Vešiam prádlo. E- h-ng-r-o-p-kle--. E_ h_____ o__ k_____ E- h-n-e- o-p k-e-e- -------------------- Eg henger opp klede. 0
Žehlím prádlo. Eg --r-k ---. E_ s____ t___ E- s-r-k t-y- ------------- Eg stryk tøy. 0
Okná sú špinavé. G-----e- -ki-n-. G____ e_ s______ G-a-a e- s-i-n-. ---------------- Glasa er skitne. 0
Dlážka je špinavá. G---e- ---sk-te. G_____ e_ s_____ G-l-e- e- s-i-e- ---------------- Golvet er skite. 0
Riad je špinavý. O-va-ke- er-s----n. O_______ e_ s______ O-v-s-e- e- s-i-e-. ------------------- Opvasken er skiten. 0
Kto umýva okná? K----va--a- ---sa? K___ v_____ g_____ K-e- v-s-a- g-a-a- ------------------ Kven vaskar glasa? 0
Kto vysáva? Kven-s---sy-? K___ s_______ K-e- s-ø-s-g- ------------- Kven støvsyg? 0
Kto umýva riad? Kv-n --k--ppva--en? K___ t__ o_________ K-e- t-k o-p-a-k-n- ------------------- Kven tek oppvasken? 0

Učenie v rannom veku

Cudzie jazyky sú čoraz dôležitejšie. Platí to aj v profesionálnom živote. Počet ľudí, ktorí sa učia cudzie jazyky, sa preto zvyšuje. Aj mnoho rodičov si želá, aby sa ich deti učili jazyky. Najlepšie už v mladosti. Na celom svete existuje preto mnoho medzinárodných základných škôl. Aj materské škôlky s viacjazyčnou výučbou sú čoraz obľúbenejšie. Začať s učením v útlom veku má svoje výhody. A to vďaka vývoju nášho mozgu. Až do 4 rokov veku sa v mozgu tvoria štruktúry pre jazyky. Neurónové siete nám pomáhajú pri učení. Neskôr sa nové štruktúry vytvárajú ťažšie. Staršie deti a dospelí sa učia cudzie jazyky oveľa horšie. Preto by sme mali skorý vývoj nášho mozgu aktívne podporovať. Stručne povedané: čím skôr, tým lepšie. Sú však aj ľudia, ktorí skoré učenie kritizujú. Majú strach, že viacjazyčnosť malé deti preťažuje. Navyše existuje nebezpečenstvo, že sa žiadny jazyk nenaučia poriadne. Z vedeckého hľadiska sú však tieto obavy neopodstatnené. Väčšina lingvistov a neuropsychológov sú v tomto smere optimisti. Vo svojich štúdiách na túto tému došli k pozitívnym výsledkom. Deti sa zväčša cudzie jazyky učia rady. A: keď sa deti učia jazyk, v danom jazyku aj myslia. Prostredníctvom cudzích jazykov tak spoznávajú aj svoj materinský jazyk. Zo znalosti jazykov potom profitujú celý život. Dokonca je lepšie, ak začnú ťažkými jazykmi. Mozog detí sa učí rýchlo a intuitívne. Je im jedno, či si pamätajú hello, ciao alebo néih hou !