Slovníček fráz

sk Domáce upratovanie   »   uz House cleaning

18 [osemnásť]

Domáce upratovanie

Domáce upratovanie

18 [on sakkiz]

House cleaning

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina uzbečtina Prehrať Viac
Dnes je sobota. Bu--- sh--b-. Bugun shanba. B-g-n s-a-b-. ------------- Bugun shanba. 0
Dnes máme čas. Bu--n--a----i-----. Bugun vaqtimiz bor. B-g-n v-q-i-i- b-r- ------------------- Bugun vaqtimiz bor. 0
Dnes upratujeme byt. Bu-u- b-z-kva---rani -o--laymi-. Bugun biz kvartirani tozalaymiz. B-g-n b-z k-a-t-r-n- t-z-l-y-i-. -------------------------------- Bugun biz kvartirani tozalaymiz. 0
Čistím kúpeľňu. M-- ha-m---i-to-ala-m-n. Men hammomni tozalayman. M-n h-m-o-n- t-z-l-y-a-. ------------------------ Men hammomni tozalayman. 0
Môj muž umýva auto. Er---ma-h--a-y-v-di. Erim mashina yuvadi. E-i- m-s-i-a y-v-d-. -------------------- Erim mashina yuvadi. 0
Deti čistia bicykle. B--al----elos---d-------ozalash--i. Bolalar velosipedlarni tozalashadi. B-l-l-r v-l-s-p-d-a-n- t-z-l-s-a-i- ----------------------------------- Bolalar velosipedlarni tozalashadi. 0
Stará mama polieva kvety. B---m--u----n--su---a-i. Buvim gullarni sugoradi. B-v-m g-l-a-n- s-g-r-d-. ------------------------ Buvim gullarni sugoradi. 0
Deti upratujú detskú izbu. Bo--------------x-n--i-i------a-ha-i. Bolalar bolalar xonasini tozalashadi. B-l-l-r b-l-l-r x-n-s-n- t-z-l-s-a-i- ------------------------------------- Bolalar bolalar xonasini tozalashadi. 0
Môj muž si upratuje svoj písací stôl. Erim -t--i-- -oz--aydi. Erim stolini tozalaydi. E-i- s-o-i-i t-z-l-y-i- ----------------------- Erim stolini tozalaydi. 0
Dávam prádlo do práčky. Me----r--rni -i--yu---- -----n--iga-q-y--m. Men kirlarni kir yuvish mashinasiga qoydim. M-n k-r-a-n- k-r y-v-s- m-s-i-a-i-a q-y-i-. ------------------------------------------- Men kirlarni kir yuvish mashinasiga qoydim. 0
Vešiam prádlo. M-n--ir--rni -lib ke-y---a-. Men kirlarni ilib ketyapman. M-n k-r-a-n- i-i- k-t-a-m-n- ---------------------------- Men kirlarni ilib ketyapman. 0
Žehlím prádlo. Men--i-----i d-------y--n. Men kirlarni dazmollayman. M-n k-r-a-n- d-z-o-l-y-a-. -------------------------- Men kirlarni dazmollayman. 0
Okná sú špinavé. D-r-za-----f-os. Derazalar iflos. D-r-z-l-r i-l-s- ---------------- Derazalar iflos. 0
Dlážka je špinavá. Zamin -flo-. Zamin iflos. Z-m-n i-l-s- ------------ Zamin iflos. 0
Riad je špinavý. Idi-------f---. Idishlar iflos. I-i-h-a- i-l-s- --------------- Idishlar iflos. 0
Kto umýva okná? D----a--r-i--im to-ala-d-? Derazalarni kim tozalaydi? D-r-z-l-r-i k-m t-z-l-y-i- -------------------------- Derazalarni kim tozalaydi? 0
Kto vysáva? Ki--ch---y--m--d-? Kim changyutmoqda? K-m c-a-g-u-m-q-a- ------------------ Kim changyutmoqda? 0
Kto umýva riad? Ki--id-sh-a--i-y---d-? Kim idishlarni yuvadi? K-m i-i-h-a-n- y-v-d-? ---------------------- Kim idishlarni yuvadi? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Učenie v rannom veku

Cudzie jazyky sú čoraz dôležitejšie. Platí to aj v profesionálnom živote. Počet ľudí, ktorí sa učia cudzie jazyky, sa preto zvyšuje. Aj mnoho rodičov si želá, aby sa ich deti učili jazyky. Najlepšie už v mladosti. Na celom svete existuje preto mnoho medzinárodných základných škôl. Aj materské škôlky s viacjazyčnou výučbou sú čoraz obľúbenejšie. Začať s učením v útlom veku má svoje výhody. A to vďaka vývoju nášho mozgu. Až do 4 rokov veku sa v mozgu tvoria štruktúry pre jazyky. Neurónové siete nám pomáhajú pri učení. Neskôr sa nové štruktúry vytvárajú ťažšie. Staršie deti a dospelí sa učia cudzie jazyky oveľa horšie. Preto by sme mali skorý vývoj nášho mozgu aktívne podporovať. Stručne povedané: čím skôr, tým lepšie. Sú však aj ľudia, ktorí skoré učenie kritizujú. Majú strach, že viacjazyčnosť malé deti preťažuje. Navyše existuje nebezpečenstvo, že sa žiadny jazyk nenaučia poriadne. Z vedeckého hľadiska sú však tieto obavy neopodstatnené. Väčšina lingvistov a neuropsychológov sú v tomto smere optimisti. Vo svojich štúdiách na túto tému došli k pozitívnym výsledkom. Deti sa zväčša cudzie jazyky učia rady. A: keď sa deti učia jazyk, v danom jazyku aj myslia. Prostredníctvom cudzích jazykov tak spoznávajú aj svoj materinský jazyk. Zo znalosti jazykov potom profitujú celý život. Dokonca je lepšie, ak začnú ťažkými jazykmi. Mozog detí sa učí rýchlo a intuitívne. Je im jedno, či si pamätajú hello, ciao alebo néih hou !