Slovníček fráz

sk Domáce upratovanie   »   vi Dọn dẹp nhà

18 [osemnásť]

Domáce upratovanie

Domáce upratovanie

18 [Mười tám]

Dọn dẹp nhà

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina vietnamčina Prehrať Viac
Dnes je sobota. Hôm -a- -----ứ b-y. H__ n__ l_ t__ b___ H-m n-y l- t-ứ b-y- ------------------- Hôm nay là thứ bảy. 0
Dnes máme čas. Hôm-n---chún- t-i-rảnh r-i. H__ n__ c____ t__ r___ r___ H-m n-y c-ú-g t-i r-n- r-i- --------------------------- Hôm nay chúng tôi rảnh rỗi. 0
Dnes upratujeme byt. H---nay-c-úng -ôi--au--ọ----à. H__ n__ c____ t__ l__ d__ n___ H-m n-y c-ú-g t-i l-u d-n n-à- ------------------------------ Hôm nay chúng tôi lau dọn nhà. 0
Čistím kúpeľňu. T-- la- p---- t--. T__ l__ p____ t___ T-i l-u p-ò-g t-m- ------------------ Tôi lau phòng tắm. 0
Môj muž umýva auto. Ch-ng-tô--r---x- h--. C____ t__ r__ x_ h___ C-ồ-g t-i r-a x- h-i- --------------------- Chồng tôi rửa xe hơi. 0
Deti čistia bicykle. Trẻ-c----au xe -ạ-. T__ c__ l__ x_ đ___ T-ẻ c-n l-u x- đ-p- ------------------- Trẻ con lau xe đạp. 0
Stará mama polieva kvety. Bà t--i ho-. B_ t___ h___ B- t-ớ- h-a- ------------ Bà tưới hoa. 0
Deti upratujú detskú izbu. Nh-ng --- b- d-n --------g tr--e-. N____ đ__ b_ d__ d__ p____ t__ e__ N-ữ-g đ-a b- d-n d-p p-ò-g t-ẻ e-. ---------------------------------- Những đứa bé dọn dẹp phòng trẻ em. 0
Môj muž si upratuje svoj písací stôl. C--n----- -ôi dọ- -ẹ--b---l---vi-c --- -nh-ấ-. C____ c__ t__ d__ d__ b__ l__ v___ c__ a__ ấ__ C-ồ-g c-a t-i d-n d-p b-n l-m v-ệ- c-a a-h ấ-. ---------------------------------------------- Chồng của tôi dọn dẹp bàn làm việc của anh ấy. 0
Dávam prádlo do práčky. Tôi --- --ầ--áo --- -á---i-t. T__ c__ q___ á_ v__ m__ g____ T-i c-o q-ầ- á- v-o m-y g-ặ-. ----------------------------- Tôi cho quần áo vào máy giặt. 0
Vešiam prádlo. Tô--phơ---u-n -o. T__ p___ q___ á__ T-i p-ơ- q-ầ- á-. ----------------- Tôi phơi quần áo. 0
Žehlím prádlo. T-i-l- ---i q--- áo. T__ l_ / ủ_ q___ á__ T-i l- / ủ- q-ầ- á-. -------------------- Tôi là / ủi quần áo. 0
Okná sú špinavé. Cử- sổ-b--. C__ s_ b___ C-a s- b-n- ----------- Cửa sổ bẩn. 0
Dlážka je špinavá. Nền--h- ---. N__ n__ b___ N-n n-à b-n- ------------ Nền nhà bẩn. 0
Riad je špinavý. Bá----- ---. B__ đ__ b___ B-t đ-a b-n- ------------ Bát đĩa bẩn. 0
Kto umýva okná? Ai-l-u -ử----? A_ l__ c__ s__ A- l-u c-a s-? -------------- Ai lau cửa sổ? 0
Kto vysáva? A- hú---ụi? A_ h__ b___ A- h-t b-i- ----------- Ai hút bụi? 0
Kto umýva riad? Ai ----bát đ-a? A_ r__ b__ đ___ A- r-a b-t đ-a- --------------- Ai rửa bát đĩa? 0

Učenie v rannom veku

Cudzie jazyky sú čoraz dôležitejšie. Platí to aj v profesionálnom živote. Počet ľudí, ktorí sa učia cudzie jazyky, sa preto zvyšuje. Aj mnoho rodičov si želá, aby sa ich deti učili jazyky. Najlepšie už v mladosti. Na celom svete existuje preto mnoho medzinárodných základných škôl. Aj materské škôlky s viacjazyčnou výučbou sú čoraz obľúbenejšie. Začať s učením v útlom veku má svoje výhody. A to vďaka vývoju nášho mozgu. Až do 4 rokov veku sa v mozgu tvoria štruktúry pre jazyky. Neurónové siete nám pomáhajú pri učení. Neskôr sa nové štruktúry vytvárajú ťažšie. Staršie deti a dospelí sa učia cudzie jazyky oveľa horšie. Preto by sme mali skorý vývoj nášho mozgu aktívne podporovať. Stručne povedané: čím skôr, tým lepšie. Sú však aj ľudia, ktorí skoré učenie kritizujú. Majú strach, že viacjazyčnosť malé deti preťažuje. Navyše existuje nebezpečenstvo, že sa žiadny jazyk nenaučia poriadne. Z vedeckého hľadiska sú však tieto obavy neopodstatnené. Väčšina lingvistov a neuropsychológov sú v tomto smere optimisti. Vo svojich štúdiách na túto tému došli k pozitívnym výsledkom. Deti sa zväčša cudzie jazyky učia rady. A: keď sa deti učia jazyk, v danom jazyku aj myslia. Prostredníctvom cudzích jazykov tak spoznávajú aj svoj materinský jazyk. Zo znalosti jazykov potom profitujú celý život. Dokonca je lepšie, ak začnú ťažkými jazykmi. Mozog detí sa učí rýchlo a intuitívne. Je im jedno, či si pamätajú hello, ciao alebo néih hou !