Slovníček fráz

sk V kuchyni   »   ti ኣብ ክሽነ

19 [devätnásť]

V kuchyni

V kuchyni

19 [ዓሰርተትሽዓተ]

19 [‘aseritetishi‘ate]

ኣብ ክሽነ

[abi kishine]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina tigriňa Prehrať Viac
Máš novú kuchyňu? ሓ-ሽ-ክሽነ ------? ሓ__ ክ__ ኣ__ ድ__ ሓ-ሽ ክ-ነ ኣ-ካ ድ-? --------------- ሓድሽ ክሽነ ኣለካ ድዩ? 0
ḥa------k-s--n---leka-d--u? ḥ______ k______ a____ d____ h-a-i-h- k-s-i-e a-e-a d-y-? ---------------------------- ḥadishi kishine aleka diyu?
Čo chceš dnes variť? እ-ታ---ይ-- -ግቢ--ት-ርሕ ደሊ--ሎሚ? እ___ ዓ___ ም__ ክ____ ደ__ ሎ__ እ-ታ- ዓ-ነ- ም-ቢ ክ-ሰ-ሕ ደ-ኻ ሎ-? --------------------------- እንታይ ዓይነት ምግቢ ክትሰርሕ ደሊኻ ሎሚ? 0
i--tay- ‘-yin-ti--i--b- -itise--ḥi delī-̱-----ī? i______ ‘_______ m_____ k_________ d_____ l____ i-i-a-i ‘-y-n-t- m-g-b- k-t-s-r-h-i d-l-h-a l-m-? ------------------------------------------------- initayi ‘ayineti migibī kitiseriḥi delīẖa lomī?
Varíš na elektrike alebo na plyne? ብ-ለትሪ- ወይ -ጋዝ -- -ግቢ--ሰርሕ? ብ_____ ወ_ ብ__ ዲ_ ም__ ት____ ብ-ለ-ሪ- ወ- ብ-ዝ ዲ- ም-ቢ ት-ር-? -------------------------- ብኤለትሪክ ወይ ብጋዝ ዲኻ ምግቢ ትሰርሕ? 0
bi-ēleti-ī-----yi--i-a-i---ẖ---ig--ī --ser---i? b___________ w___ b_____ d___ m_____ t________ b-’-l-t-r-k- w-y- b-g-z- d-h-a m-g-b- t-s-r-h-i- ------------------------------------------------ bi’ēletirīki weyi bigazi dīẖa migibī tiseriḥi?
Mám nakrájať cibuľu? ነቲ--ጉ---- -መ-- ? ነ_ ሽ___ ዶ ክ___ ? ነ- ሽ-ር- ዶ ክ-ት- ? ---------------- ነቲ ሽጉርቲ ዶ ክመትሮ ? 0
n-tī shi---itī -- kim----o-? n___ s________ d_ k_______ ? n-t- s-i-u-i-ī d- k-m-t-r- ? ---------------------------- netī shiguritī do kimetiro ?
Mám ošúpať zemiaky? ነቲ ድ-- ዶ ክቀ-ጦ? ነ_ ድ__ ዶ ክ____ ነ- ድ-ሽ ዶ ክ-ል-? -------------- ነቲ ድንሽ ዶ ክቀልጦ? 0
n-t----ni--i-d- ---’--it--? n___ d______ d_ k__________ n-t- d-n-s-i d- k-k-e-i-’-? --------------------------- netī dinishi do kik’elit’o?
Mám umyť šalát? ነቲ-ሳላ- ዶ--ሓ-ቦ? ነ_ ሳ__ ዶ ክ____ ነ- ሳ-ጣ ዶ ክ-ጽ-? -------------- ነቲ ሳላጣ ዶ ክሓጽቦ? 0
net- s-lat-- d--kiḥat-----? n___ s______ d_ k__________ n-t- s-l-t-a d- k-h-a-s-i-o- ---------------------------- netī salat’a do kiḥats’ibo?
Kde sú poháre? እቶም-----ታ- --- ኣ-ው? እ__ ብ_____ ኣ__ ኣ___ እ-ም ብ-ጭ-ታ- ኣ-ይ ኣ-ው- ------------------- እቶም ብርጭቆታት ኣበይ ኣለው? 0
it------ri-h-i--------------al-w-? i____ b______________ a____ a_____ i-o-i b-r-c-’-k-o-a-i a-e-i a-e-i- ---------------------------------- itomi birich’ik’otati abeyi alewi?
Kde je riad? እ- ኣ---ምግ--ኣበ- ኣ-? እ_ ኣ______ ኣ__ ኣ__ እ- ኣ-ሑ-ም-ቢ ኣ-ይ ኣ-? ------------------ እቲ ኣቕሑ-ምግቢ ኣበይ ኣሎ? 0
itī a-̱-------i--b- --e------? i__ a____________ a____ a___ i-ī a-̱-i-̣---i-i-ī a-e-i a-o- ------------------------------ itī aḵ’iḥu-migibī abeyi alo?
Kde je príbor? ፋ-ከታ፣ ---- -ዘ--ኣ---ኣሎ? ፋ____ ማ___ ወ__ ኣ__ ኣ__ ፋ-ከ-፣ ማ-ካ- ወ-ተ ኣ-ይ ኣ-? ---------------------- ፋርከታ፣ ማንካ፣ ወዘተ ኣበይ ኣሎ? 0
fa--ke--፣ m-n---- -----e--bey- --o? f________ m______ w_____ a____ a___ f-r-k-t-፣ m-n-k-፣ w-z-t- a-e-i a-o- ----------------------------------- fariketa፣ manika፣ wezete abeyi alo?
Máš otvárač na konzervy? መ--------ኣ-- ድዩ? መ___ ታ__ ኣ__ ድ__ መ-ፈ- ታ-ካ ኣ-ካ ድ-? ---------------- መኽፈቲ ታኒካ ኣለካ ድዩ? 0
me--ife---ta---a--le-a-di--? m_______ t_____ a____ d____ m-h-i-e-ī t-n-k- a-e-a d-y-? ---------------------------- meẖifetī tanīka aleka diyu?
Máš otvárač na fľaše? መኽ-- --ሙዝ--ለ--ዲዩ? መ___ ጥ___ ኣ__ ዲ__ መ-ፈ- ጥ-ሙ- ኣ-ካ ዲ-? ----------------- መኽፈቲ ጥርሙዝ ኣለካ ዲዩ? 0
meh----t------i-uz------a d-y-? m_______ t________ a____ d____ m-h-i-e-ī t-i-i-u-i a-e-a d-y-? ------------------------------- meẖifetī t’irimuzi aleka dīyu?
Máš vývrtku? መ-ፈ- ነ-- --- ድ-? መ___ ነ__ ኣ__ ድ__ መ-ፈ- ነ-ት ኣ-ካ ድ-? ---------------- መኽፈቲ ነቢት ኣለካ ድዩ? 0
m-----e-ī------- -l-k---iyu? m_______ n_____ a____ d____ m-h-i-e-ī n-b-t- a-e-a d-y-? ---------------------------- meẖifetī nebīti aleka diyu?
Varíš polievku v tomto hrnci? መ-ቕ-ኣ-ዚ --ቲ--ኻ--ብስ-? መ__ ኣ__ ድ__ ዲ_ ተ____ መ-ቕ ኣ-ዚ ድ-ቲ ዲ- ተ-ስ-? -------------------- መረቕ ኣብዚ ድስቲ ዲኻ ተብስል? 0
m---ḵ-i --i-ī disitī-dī--a --b--il-? m______ a____ d_____ d___ t________ m-r-k-’- a-i-ī d-s-t- d-h-a t-b-s-l-? ------------------------------------- mereḵ’i abizī disitī dīẖa tebisili?
Vyprážaš rybu na tejto panvici? እቲ-ዓ--ኣብ- ባ-ላ-- ዲኻ ተ-ስሎ? እ_ ዓ_ ኣ__ ባ____ ዲ_ ተ____ እ- ዓ- ኣ-ዚ ባ-ላ-ዚ ዲ- ተ-ስ-? ------------------------ እቲ ዓሳ ኣብዚ ባዴላ‘ዚ ዲኻ ተብስሎ? 0
it--‘a-- ab----ba-ēl-‘------̱a -e-i---o? i__ ‘___ a____ b________ d___ t________ i-ī ‘-s- a-i-ī b-d-l-‘-ī d-h-a t-b-s-l-? ---------------------------------------- itī ‘asa abizī badēla‘zī dīẖa tebisilo?
Griluješ zeleninu na tomto grile? እቲ--ሕምልቲ-ኣ---ምጥ-ሲ -- ---ሶ? እ_ ኣ____ ኣ__ ም___ ዲ_ ተ____ እ- ኣ-ም-ቲ ኣ-ዚ ም-በ- ዲ- ተ-ብ-? -------------------------- እቲ ኣሕምልቲ ኣብዚ ምጥበሲ ዲኻ ተጠብሶ? 0
i-ī--h--mil--- ab-zī -i---bes- -īẖ---e--e---o? i__ a________ a____ m________ d___ t_________ i-ī a-̣-m-l-t- a-i-ī m-t-i-e-ī d-h-a t-t-e-i-o- ----------------------------------------------- itī aḥimilitī abizī mit’ibesī dīẖa tet’ebiso?
Prestieram stôl. ኣ-----ጣ----ዳ- --። ኣ_ ን_ ጣ__ የ__ እ__ ኣ- ን- ጣ-ላ የ-ሎ እ-። ----------------- ኣነ ንቲ ጣውላ የዳሎ እየ። 0
a-e--it- t-a-ila--e-a-- iy-። a__ n___ t______ y_____ i___ a-e n-t- t-a-i-a y-d-l- i-e- ---------------------------- ane nitī t’awila yedalo iye።
Tu sú nože, vidličky a lyžičky. ኣ-- --ን ፋር-ታን-ማ-ካን ኣ-ው። ኣ__ ካ__ ፋ____ ማ___ ኣ___ ኣ-ዚ ካ-ን ፋ-ኬ-ን ማ-ካ- ኣ-ው- ----------------------- ኣብዚ ካራን ፋርኬታን ማንካን ኣለው። 0
ab--- --ran- --r-k--an- m-ni-------e-i። a____ k_____ f_________ m_______ a_____ a-i-ī k-r-n- f-r-k-t-n- m-n-k-n- a-e-i- --------------------------------------- abizī karani farikētani manikani alewi።
Tu sú poháre, taniere a servítky. ኣ-ዚ --ጭ--ት- ሸ-ኒታትን-መ-ረዝ----ው። ኣ__ ብ______ ሸ_____ መ____ ኣ___ ኣ-ዚ ብ-ጭ-ታ-ን ሸ-ኒ-ት- መ-ረ-ን ኣ-ው- ----------------------------- ኣብዚ ብርጭቆታትን ሸሓኒታትን መድረዝን ኣለው። 0
a-iz--bir-c---k-ot-ti-i-sheḥan--at-ni------ez--- a----። a____ b________________ s____________ m_________ a_____ a-i-ī b-r-c-’-k-o-a-i-i s-e-̣-n-t-t-n- m-d-r-z-n- a-e-i- -------------------------------------------------------- abizī birich’ik’otatini sheḥanītatini medirezini alewi።

Učenie a typy učenia

Ten, kto nerobí pri učení skoro žiadne pokroky, sa pravdepodobne neučí správne. Znamená to, že sa neučí tak, ako to zodpovedá jeho typu. Všeobecne rozlišujeme štyri typy učenia. Tieto typy učenia sú rozdelené podľa zmyslových orgánov. Existuje auditívny, vizuálny, komunikatívny a motorický typ učenia. Auditívny typ sa najlepšie naučí to, čo počuje. Pamätá si napríklad dobre melódie. Pri učení si predčíta a slovíčka sa učí nahlas. Tento typ často hovorí sám so sebou. Pomôcť pri učení mu môžu CD alebo prednášky na danú tému. Vizuálny typ sa najlepšie naučí to, čo vidí. Je pre neho dôležité čítanie informácií. Pri učení si robí veľa poznámok. Rád sa tiež učí z obrázkov, tabuliek, kartičiek. Tento typ veľa číta, často sníva a má farebné sny. Najlepšie sa mu učí v krásnom prostredí. Komunikatívny typ dáva prednosť rozhovorom a diskusiám. Potrebuje interakciu, teda dialóg s niekým. Pri vyučovaní kladie veľa otázok a učí sa rád v skupine. Motorický typ sa učí pri pohybe. Preferuje metódu učenia „robením“, chce si všetko vyskúšať. Pri učení je rád telesne aktívny alebo žuje žuvačku. Odmieta teórie, chce experimentovať. Dôležité je, že takmer všetci ľudia sú zmiešané typy. Neexistuje teda nikto, kto by predstavoval len jeden typ. Najlepšie sa nám preto učí, ak zapojíme všetky zmyslové orgány. Náš mozog je tak viacnásobne aktivovaný a dobre ukladá nové informácie. Počúvajte, čítajte a diskutujte o slovíčkach! A potom športujte!