Slovníček fráz

sk Učiť sa cudzie jazyky   »   bg Изучаване на чужди езици

23 [dvadsaťtri]

Učiť sa cudzie jazyky

Učiť sa cudzie jazyky

23 [двайсет и три]

23 [dvayset i tri]

Изучаване на чужди езици

Izuchavane na chuzhdi yezitsi

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
Kde ste sa naučili po španielsky? К--е-с-е у-или--с-а--к-? К___ с__ у____ и________ К-д- с-е у-и-и и-п-н-к-? ------------------------ Къде сте учили испански? 0
Kyde -t--uc--l- ispans--? K___ s__ u_____ i________ K-d- s-e u-h-l- i-p-n-k-? ------------------------- Kyde ste uchili ispanski?
Hovoríte aj po portugalsky? М-же-- ли--а го-о-и-е-- порт-галс-и? М_____ л_ д_ г_______ и п___________ М-ж-т- л- д- г-в-р-т- и п-р-у-а-с-и- ------------------------------------ Можете ли да говорите и португалски? 0
Mo-h--- li da-govori-e ---o-tug--s--? M______ l_ d_ g_______ i p___________ M-z-e-e l- d- g-v-r-t- i p-r-u-a-s-i- ------------------------------------- Mozhete li da govorite i portugalski?
Áno, a hovorím aj trochu po taliansky. Д---г--оря -----к- и-ал-а--к-. Д__ г_____ и м____ и__________ Д-, г-в-р- и м-л-о и-а-и-н-к-. ------------------------------ Да, говоря и малко италиански. 0
D---govo--- i m-l-- --a------i. D__ g______ i m____ i__________ D-, g-v-r-a i m-l-o i-a-i-n-k-. ------------------------------- Da, govorya i malko italianski.
Myslím si, že hovoríte veľmi dobre. М--л-- -е -о---------ог- -обре. М_____ ч_ г_______ м____ д_____ М-с-я- ч- г-в-р-т- м-о-о д-б-е- ------------------------------- Мисля, че говорите много добре. 0
Mis-ya, -he go----t- m-og- dob-e. M______ c__ g_______ m____ d_____ M-s-y-, c-e g-v-r-t- m-o-o d-b-e- --------------------------------- Mislya, che govorite mnogo dobre.
Tie jazyky sú si dosť podobné. Ези------а --с-а бл----. Е______ с_ д____ б______ Е-и-и-е с- д-с-а б-и-к-. ------------------------ Езиците са доста близки. 0
Ezi--it--s- -os---blizki. E_______ s_ d____ b______ E-i-s-t- s- d-s-a b-i-k-. ------------------------- Ezitsite sa dosta blizki.
Rozumiem im dobre. А- ------а-г- р-зб-р-- --б-е. А_ м___ д_ г_ р_______ д_____ А- м-г- д- г- р-з-и-а- д-б-е- ----------------------------- Аз мога да ги разбирам добре. 0
Az---ga da -i raz--ra- d--r-. A_ m___ d_ g_ r_______ d_____ A- m-g- d- g- r-z-i-a- d-b-e- ----------------------------- Az moga da gi razbiram dobre.
Ale rozprávať a písať je ťažké. Н--говоре-ет--- п-с--е----а--р----. Н_ г_________ и п_______ с_ т______ Н- г-в-р-н-т- и п-с-н-т- с- т-у-н-. ----------------------------------- Но говоренето и писането са трудни. 0
No go---e---o ---is---to-----r-dn-. N_ g_________ i p_______ s_ t______ N- g-v-r-n-t- i p-s-n-t- s- t-u-n-. ----------------------------------- No govoreneto i pisaneto sa trudni.
Robím ešte veľa chýb. В-е-ощ------- мног- -р---и. В__ о__ п____ м____ г______ В-е о-е п-а-я м-о-о г-е-к-. --------------------------- Все още правя много грешки. 0
V-- os-ch- p---ya-m-o-o gr---k-. V__ o_____ p_____ m____ g_______ V-e o-h-h- p-a-y- m-o-o g-e-h-i- -------------------------------- Vse oshche pravya mnogo greshki.
Vždy ma opravte, prosím. М-----п-п--вя-т- ме -и----. М____ п_________ м_ в______ М-л-, п-п-а-я-т- м- в-н-г-. --------------------------- Моля, поправяйте ме винаги. 0
Mo--a---opra---y-- -e---nagi. M_____ p__________ m_ v______ M-l-a- p-p-a-y-y-e m- v-n-g-. ----------------------------- Molya, popravyayte me vinagi.
Vaša výslovnosť je celkom dobrá. П-о---оше--ето--и-е ---г--доб--. П_____________ В_ е м____ д_____ П-о-з-о-е-и-т- В- е м-о-о д-б-о- -------------------------------- Произношението Ви е много добро. 0
Pro-zn-s--n-et- -- y- -n--o-d--ro. P______________ V_ y_ m____ d_____ P-o-z-o-h-n-e-o V- y- m-o-o d-b-o- ---------------------------------- Proiznoshenieto Vi ye mnogo dobro.
Máte slabý prízvuk. Им-те-с----а--е-т. И____ с___ а______ И-а-е с-а- а-ц-н-. ------------------ Имате слаб акцент. 0
I--t- -l-b a-t-ent. I____ s___ a_______ I-a-e s-a- a-t-e-t- ------------------- Imate slab aktsent.
Človek ľahko zistí, odkiaľ ste. Ра---ра-се-о--ъде-с--. Р______ с_ о_____ с___ Р-з-и-а с- о-к-д- с-е- ---------------------- Разбира се откъде сте. 0
R---ir- ---o-kyde s--. R______ s_ o_____ s___ R-z-i-a s- o-k-d- s-e- ---------------------- Razbira se otkyde ste.
Aký je váš materinský jazyk? К-къв --м-й-ин-ят--- -з--? К____ е м________ В_ е____ К-к-в е м-й-и-и-т В- е-и-? -------------------------- Какъв е майчиният Ви език? 0
Kakyv y----y-hi--y-- V- yez-k? K____ y_ m__________ V_ y_____ K-k-v y- m-y-h-n-y-t V- y-z-k- ------------------------------ Kakyv ye maychiniyat Vi yezik?
Chodíte na nejaký jazykový kurz? П-се--в----л---з--ов----с? П_________ л_ е_____ к____ П-с-щ-в-т- л- е-и-о- к-р-? -------------------------- Посещавате ли езиков курс? 0
Po-eshc--v--- li --z--o--k-r-? P____________ l_ y______ k____ P-s-s-c-a-a-e l- y-z-k-v k-r-? ------------------------------ Poseshchavate li yezikov kurs?
Akú učebnicu používate? К-й --е--и---з-о-з-ат-? К__ у______ и__________ К-й у-е-н-к и-п-л-в-т-? ----------------------- Кой учебник използвате? 0
K-y---hebn----zp-lz-a--? K__ u_______ i__________ K-y u-h-b-i- i-p-l-v-t-? ------------------------ Koy uchebnik izpolzvate?
Momentálne neviem, ako sa to volá. В----ент- не --а- --- се-к----. В м______ н_ з___ к__ с_ к_____ В м-м-н-а н- з-а- к-к с- к-з-а- ------------------------------- В момента не зная как се казва. 0
V ---ent--n- --a-a ----s- ka-v-. V m______ n_ z____ k__ s_ k_____ V m-m-n-a n- z-a-a k-k s- k-z-a- -------------------------------- V momenta ne znaya kak se kazva.
Nemôžem si spomenúť na názov. Н- се-с-щам--а--аг--в-е--. Н_ с_ с____ з_ з__________ Н- с- с-щ-м з- з-г-а-и-т-. -------------------------- Не се сещам за заглавието. 0
Ne-se-ses-c--- -a--agla---to. N_ s_ s_______ z_ z__________ N- s- s-s-c-a- z- z-g-a-i-t-. ----------------------------- Ne se seshcham za zaglavieto.
Zabudol som to. За-р-----го. З_______ г__ З-б-а-и- г-. ------------ Забравих го. 0
Z-b-----h -o. Z________ g__ Z-b-a-i-h g-. ------------- Zabravikh go.

Germánske jazyky

Germánske jazyky patria k indoeurópskej jazykovej rodine. Táto jazyková skupina je charakteristická fonologickými znakmi. Od iných jazykov sa teda líši rozdielmi vo fonológii. Existuje zhruba 15 germánskych jazykov. Sú materským jazykom pre 500 miliónov ľudí na svete. Presný počet jednotlivých jazykov možno určiť len ťažko. Často nie je jasné, či ide o samostatný jazyk alebo o dialekt. Najvýznamnejším germánskym jazykom je angličtina. Na celom svete je materinským jazykom pre 350 miliónov ľudí. Po nej nasleduje nemčina a holandčina. Germánske jazyky sa delia do rôznych skupín. Sú to severogermánske, západogermánske a východogermánske jazyky. Severogermánske jazyky sú jazyky škandinávske. Angličtina, nemčina a holandčina patria do západogermánskych jazykov. Všetky východogermánske jazyky vymreli. Patrila k nim napríklad gótština. Kolonizáciou došlo k rozšíreniu germánskych jazykov do celého sveta. Preto sa holandsky dorozumiete aj v Karibiku či v Južnej Afrike. Všetky germánske jazyky majú spoločné korene. To, či existoval jednotný prajazyk, nie je isté. Okrem toho existuje len veľmi málo starých germánskych textov. Na rozdiel od románskych jazykov neexistujú takmer žiadne zdroje. Výskum germánskych jazykov je preto ťažší. Aj o kultúre Germánov toho vieme relatívne málo. Germánske národy neboli jednotné. Neexistovala ani spoločná identita. Veda tak musí čerpať z cudzích zdrojov. Nebyť Grékov a Rimanov vedeli by sme o Germánoch len veľmi málo!