Slovníček fráz

sk V meste   »   sq Nё qytet

25 [dvadsaťpäť]

V meste

V meste

25 [njёzetepesё]

Nё qytet

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina albánčina Prehrať Viac
Chcel by som ísť na železničnú stanicu. Du--t- shk---t--s-a--oni-i--r-n--. Dua tё shkoj te stacioni i trenit. D-a t- s-k-j t- s-a-i-n- i t-e-i-. ---------------------------------- Dua tё shkoj te stacioni i trenit. 0
Chcel by som ísť na letisko. Du- t-----oj ---a-r-por-. Dua tё shkoj nё aeroport. D-a t- s-k-j n- a-r-p-r-. ------------------------- Dua tё shkoj nё aeroport. 0
Chcel by som ísť do centra. D-a tё s-k----ё-q--d-r. Dua tё shkoj nё qendёr. D-a t- s-k-j n- q-n-ё-. ----------------------- Dua tё shkoj nё qendёr. 0
Ako sa dostanem na železničnú stanicu? S--s-k-he- -e-sta--on- i-t--nit? Si shkohet te stacioni i trenit? S- s-k-h-t t- s-a-i-n- i t-e-i-? -------------------------------- Si shkohet te stacioni i trenit? 0
Ako sa dostanem na letisko? S----k---t-n---ero-o-t? Si shkohet nё aeroport? S- s-k-h-t n- a-r-p-r-? ----------------------- Si shkohet nё aeroport? 0
Ako sa dostanem do centra? S- s-ko--t--ё q-n-ёr? Si shkohet nё qendёr? S- s-k-h-t n- q-n-ё-? --------------------- Si shkohet nё qendёr? 0
Potrebujem taxík. K-m---vo-ё--ё--njё------. Kam nevojё pёr njё taksi. K-m n-v-j- p-r n-ё t-k-i- ------------------------- Kam nevojё pёr njё taksi. 0
Potrebujem mapu mesta. Ka---ev--ё---- nj---lan------i. Kam nevojё pёr njё plan qyteti. K-m n-v-j- p-r n-ё p-a- q-t-t-. ------------------------------- Kam nevojё pёr njё plan qyteti. 0
Potrebujem hotel. K-m -e--j----r --- h--e-. Kam nevojё pёr njё hotel. K-m n-v-j- p-r n-ё h-t-l- ------------------------- Kam nevojё pёr njё hotel. 0
Chcel by som si prenajať auto. D-a tё -----m- qi-a n-ё m-k-n-. Dua tё marr me qira njё makinё. D-a t- m-r- m- q-r- n-ё m-k-n-. ------------------------------- Dua tё marr me qira njё makinё. 0
Tu je moja kreditná karta. U----ro-kart-n -----t---redi-i-. Urdhёro kartёn time tё kreditit. U-d-ё-o k-r-ё- t-m- t- k-e-i-i-. -------------------------------- Urdhёro kartёn time tё kreditit. 0
Tu je môj vodičský preukaz. Urd--ro -ate-tё- t-me. Urdhёro patentёn time. U-d-ё-o p-t-n-ё- t-m-. ---------------------- Urdhёro patentёn time. 0
Čo všetko sa dá vidieť v meste? Ç--rё mun- -----zi-o--n---y---? Çfarё mund tё vizitoj nё qytet? Ç-a-ё m-n- t- v-z-t-j n- q-t-t- ------------------------------- Çfarё mund tё vizitoj nё qytet? 0
Choďte do starého mesta. Shk--i nё -ag-en----je-ё--t- ---eti-. Shkoni nё lagjen e vjetёr të qytetit. S-k-n- n- l-g-e- e v-e-ё- t- q-t-t-t- ------------------------------------- Shkoni nё lagjen e vjetёr të qytetit. 0
Urobte si okružnú jazdu po meste. B--i-------i-o--ёp-- qy-e-. Bёni njё xhiro nёpёr qytet. B-n- n-ё x-i-o n-p-r q-t-t- --------------------------- Bёni njё xhiro nёpёr qytet. 0
Choďte do prístavu. Shk-ni t- -----. Shkoni te porti. S-k-n- t- p-r-i- ---------------- Shkoni te porti. 0
Urobte si okružnú jazdu po prístave. Bё-i -----h-r---- po-t. Bёni njё xhiro nё port. B-n- n-ё x-i-o n- p-r-. ----------------------- Bёni njё xhiro nё port. 0
Aké pamätihodnosti sú tu ešte okrem toho? Çfa---i------ -ё viz-t-s---je--r? Çfarё ia vlen tё vizitosh tjetёr? Ç-a-ё i- v-e- t- v-z-t-s- t-e-ё-? --------------------------------- Çfarё ia vlen tё vizitosh tjetёr? 0

Slovanské jazyky

Slovanský jazyk je materinským jazykom pre 300 miliónov ľudí. Patrí k indoeurópskym jazykom. Existuje zhruba 20 slovanských jazykov. Najvýznamnejším z nich je ruština. Tú používa ako svoj materinský jazyk viac ako 150 miliónov ľudí. Po nej nasleduje poľština a ukrajinčina s viac než 50 miliónmi hovoriacich. Jazykoveda slovanské jazyky rozdeľuje na tieto skupiny: západoslovanské, východoslovanské a juhoslovanské jazyky. Medzi západoslovanské jazyky patrí poľština, čeština a slovenčina. Ruština, ukrajinčina a bieloruština sú východoslovanské jazyky. K juhoslovanským jazykom patrí srbčina, chorvátčina a bulharčina. Okrem toho existuje mnoho ďalších slovanských jazykov. Tými však hovorí relatívne málo ľudí. Slovanské jazyky majú spoločný prajazyk. Jednotlivé jazyky sa z neho vyvinuli relatívne neskoro. Sú teda mladšie než jazyky germánske a románske. Veľká časť slovnej zásoby slovanských jazykov je podobná. Je to tým, že sa od seba oddelili relatívne neskoro. Z vedeckého hľadiska sú slovanské jazyky konzervatívne. Znamená to, že obsahujú stále množstvo starých štruktúr. Iné indoeurópske jazyky tieto staré formy už stratili. Slovanské jazyky sú preto pre výskum veľmi zaujímavé. Z výskumu možno získať poznatky o predchádzajúcich jazykoch. Vedci dúfajú, že sa dostanú k počiatkom indoeurópskych jazykov. Charakteristickým znakom slovanských jazykov je málo samohlások. Okrem toho majú veľa znakov, ktoré sa v iných jazykoch nevyskytujú. S ich výslovnosťou majú preto často problémy predovšetkým Západoeurópania. Ale žiadny strach - všetko bude dobré! Poľsky: Wszystko będzie dobrze !