Slovníček fráz

sk V hoteli – príchod   »   bg В хотела – Пристигане

27 [dvadsaťsedem]

V hoteli – príchod

V hoteli – príchod

27 [двайсет и седем]

27 [dvayset i sedem]

В хотела – Пристигане

[V khotela – Pristigane]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
Máte voľnú izbu? Им--е--и-сво-одна-стая? Имате ли свободна стая? И-а-е л- с-о-о-н- с-а-? ----------------------- Имате ли свободна стая? 0
I------- ----od-- -t---? Imate li svobodna staya? I-a-e l- s-o-o-n- s-a-a- ------------------------ Imate li svobodna staya?
Rezervoval som si jednu izbu. А-----а--х---а-. Аз запазих стая. А- з-п-з-х с-а-. ---------------- Аз запазих стая. 0
A----p---k--st--a. Az zapazikh staya. A- z-p-z-k- s-a-a- ------------------ Az zapazikh staya.
Moje meno je Müller. Име-- ми-- --л--. Името ми е Мюлер. И-е-о м- е М-л-р- ----------------- Името ми е Мюлер. 0
I-et- mi--e--yu-e-. Imeto mi ye Myuler. I-e-o m- y- M-u-e-. ------------------- Imeto mi ye Myuler.
Potrebujem jednoposteľovú izbu. Т--бва -и-ед-н-ч-- ст-я. Трябва ми единична стая. Т-я-в- м- е-и-и-н- с-а-. ------------------------ Трябва ми единична стая. 0
Tr---va-m- ye--n-c--a ----a. Tryabva mi yedinichna staya. T-y-b-a m- y-d-n-c-n- s-a-a- ---------------------------- Tryabva mi yedinichna staya.
Potrebujem dvojposteľovú izbu. Т-ябва -и--в--н--стая. Трябва ми двойна стая. Т-я-в- м- д-о-н- с-а-. ---------------------- Трябва ми двойна стая. 0
Trya-v- -- -vo-n- -----. Tryabva mi dvoyna staya. T-y-b-a m- d-o-n- s-a-a- ------------------------ Tryabva mi dvoyna staya.
Koľko stojí izba na noc? К-л-о -т-у-а ст-ят--з- е--а-н-щ? Колко струва стаята за една нощ? К-л-о с-р-в- с-а-т- з- е-н- н-щ- -------------------------------- Колко струва стаята за една нощ? 0
K-l-o st---- s---a----- y-dna ------? Kolko struva stayata za yedna noshch? K-l-o s-r-v- s-a-a-a z- y-d-a n-s-c-? ------------------------------------- Kolko struva stayata za yedna noshch?
Chcel by som izbu s kúpeľňou. Би--жела- - же-ала с-ая-с-б-н-. Бих желал / желала стая с баня. Б-х ж-л-л / ж-л-л- с-а- с б-н-. ------------------------------- Бих желал / желала стая с баня. 0
B-kh--he----- --ela-a----ya-- --n--. Bikh zhelal / zhelala staya s banya. B-k- z-e-a- / z-e-a-a s-a-a s b-n-a- ------------------------------------ Bikh zhelal / zhelala staya s banya.
Chcel by som izbu so sprchou. Б-х--е--л / жел--а----я-- ---. Бих желал / желала стая с душ. Б-х ж-л-л / ж-л-л- с-а- с д-ш- ------------------------------ Бих желал / желала стая с душ. 0
B-kh--h-lal-/ -h----a---a-a --d-s-. Bikh zhelal / zhelala staya s dush. B-k- z-e-a- / z-e-a-a s-a-a s d-s-. ----------------------------------- Bikh zhelal / zhelala staya s dush.
Môžem vidieť tú izbu? М--- л- да--и-- -таята? Може ли да видя стаята? М-ж- л- д- в-д- с-а-т-? ----------------------- Може ли да видя стаята? 0
M-z---l--d- vi-y- staya--? Mozhe li da vidya stayata? M-z-e l- d- v-d-a s-a-a-a- -------------------------- Mozhe li da vidya stayata?
Máte tu garáž? Им--ли т-- --ра-? Има ли тук гараж? И-а л- т-к г-р-ж- ----------------- Има ли тук гараж? 0
I-a li-tu---ar-zh? Ima li tuk garazh? I-a l- t-k g-r-z-? ------------------ Ima li tuk garazh?
Máte tu trezor? И-- л--т-- ---ф? Има ли тук сейф? И-а л- т-к с-й-? ---------------- Има ли тук сейф? 0
Im--li --k-s---? Ima li tuk seyf? I-a l- t-k s-y-? ---------------- Ima li tuk seyf?
Máte tu fax? И-а-ли-т-к-факс? Има ли тук факс? И-а л- т-к ф-к-? ---------------- Има ли тук факс? 0
I-a -i--uk-fak-? Ima li tuk faks? I-a l- t-k f-k-? ---------------- Ima li tuk faks?
Dobre, beriem tú izbu. Доб--, ще --е-а ---я--. Добре, ще взема стаята. Д-б-е- щ- в-е-а с-а-т-. ----------------------- Добре, ще взема стаята. 0
D-b-e--shche ---m---t-ya-a. Dobre, shche vzema stayata. D-b-e- s-c-e v-e-a s-a-a-a- --------------------------- Dobre, shche vzema stayata.
Tu sú kľúče. Е---к-ю---е--. Ето ключовете. Е-о к-ю-о-е-е- -------------- Ето ключовете. 0
E-o-klyu-h-ve-e. Eto klyuchovete. E-o k-y-c-o-e-e- ---------------- Eto klyuchovete.
Tu je moja batožina. Т-ва-е-баг-жа----. Това е багажат ми. Т-в- е б-г-ж-т м-. ------------------ Това е багажат ми. 0
Tov-----bag----t --. Tova ye bagazhat mi. T-v- y- b-g-z-a- m-. -------------------- Tova ye bagazhat mi.
Kedy sú raňajky? В колко -аса - за--с-ат-? В колко часа е закуската? В к-л-о ч-с- е з-к-с-а-а- ------------------------- В колко часа е закуската? 0
V-k-lko-chasa -e-za-----ta? V kolko chasa ye zakuskata? V k-l-o c-a-a y- z-k-s-a-a- --------------------------- V kolko chasa ye zakuskata?
Kedy je obed? В к-л-о ч-с- е-обяд--? В колко часа е обядът? В к-л-о ч-с- е о-я-ъ-? ---------------------- В колко часа е обядът? 0
V --l----ha-a-ye ---ad-t? V kolko chasa ye obyadyt? V k-l-o c-a-a y- o-y-d-t- ------------------------- V kolko chasa ye obyadyt?
Kedy je večera? В--олк--ч-са------ерята? В колко часа е вечерята? В к-л-о ч-с- е в-ч-р-т-? ------------------------ В колко часа е вечерята? 0
V---l-- c---- ye-vec-ery-t-? V kolko chasa ye vecheryata? V k-l-o c-a-a y- v-c-e-y-t-? ---------------------------- V kolko chasa ye vecheryata?

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Prestávky sú pre úspech pri učení dôležité

Kto chce byť pri učení úspešný, mal by častejšie robiť prestávku! K tomuto záveru dospeli nové vedecké štúdie. Vedci v nich skúmali jednotlivé fázy učenia. Simulovali rôzne situácie učenia. Najlepšie prijímame informácie v malých dávkach. Znamená to, že by sme sa toho nemali učiť moc naraz. Medzi jednotlivými jednotkami učenia by sme si mali vždy urobiť prestávku. Náš úspech pri učení závisí totiž aj na biochemických procesoch. Tieto procesy prebiehajú v mozgu. Určujú náš optimálny rytmus učenia. Keď prijímame niečo nové, vylučuje náš mozog určité látky. Tieto látky ovplyvňujú aktivitu našich mozgových buniek. Veľmi dôležitú úlohu pritom hrajú predovšetkým dva rôzne enzýmy. K ich uvoľňovaniu dochádza pri učení nových vecí. Nie sú však vylučované naraz. Ich pôsobenie sa rozvíja v časovom odstupe. Najlepšie sa učíme, keď sú prítomné oba enzýmy naraz. A úspech je výrazne väčší, keď robíme častejšie prestávky. Je teda dobré meniť dĺžku jednotlivých fáz učenia. Ani dĺžka prestávky by nemala byť rovnaká. Ideálne je urobiť si najprv dve prestávky každých desať minút. Potom nasleduje jedna päťminútová prestávka. A potom ešte jedna prestávka v dĺžke 30 minút. O prestávkach si náš mozog nové poznatky dobre uloží. Počas prestávok by ste mali miesto, kde sa učíte, opustiť. Okrem toho je dobré, ak sa cez prestávku hýbete. Urobte si teda počas prestávky krátku vychádzku! A nemusíte mať zlé svedomie - veď sa zároveň učíte!