Slovníček fráz

sk V hoteli – sťažnosti   »   sv På hotellet – klagomål

28 [dvadsaťosem]

V hoteli – sťažnosti

V hoteli – sťažnosti

28 [tjugoåtta]

På hotellet – klagomål

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina švédčina Prehrať Viac
Sprcha nefunguje. Du-chen--u-g---- -nte. D______ f_______ i____ D-s-h-n f-n-e-a- i-t-. ---------------------- Duschen fungerar inte. 0
Netečie teplá voda. D-- -----r--nget varm-----n. D__ k_____ i____ v__________ D-t k-m-e- i-g-t v-r-v-t-e-. ---------------------------- Det kommer inget varmvatten. 0
Môžete to nechať opraviť? Ka- -- -åta--et r-p--er--? K__ n_ l___ d__ r_________ K-n n- l-t- d-t r-p-r-r-s- -------------------------- Kan ni låta det repareras? 0
V izbe nie je telefón. Det--inn- in-e- -el-fon--å-r-m--t. D__ f____ i____ t______ p_ r______ D-t f-n-s i-g-n t-l-f-n p- r-m-e-. ---------------------------------- Det finns ingen telefon på rummet. 0
V izbe nie je televízor. Det f--ns --g-- -- -å--u-met. D__ f____ i____ T_ p_ r______ D-t f-n-s i-g-n T- p- r-m-e-. ----------------------------- Det finns ingen TV på rummet. 0
Izba nemá balkón. Ru--e--ha- i-g-n-----o-g. R_____ h__ i____ b_______ R-m-e- h-r i-g-n b-l-o-g- ------------------------- Rummet har ingen balkong. 0
Izba je príliš hlučná. R---e- ä- -ör lyhört. R_____ ä_ f__ l______ R-m-e- ä- f-r l-h-r-. --------------------- Rummet är för lyhört. 0
Izba je primalá. R-mmet ---f-r--i--t. R_____ ä_ f__ l_____ R-m-e- ä- f-r l-t-t- -------------------- Rummet är för litet. 0
Izba je príliš tmavá. R---e---- för --r-t. R_____ ä_ f__ m_____ R-m-e- ä- f-r m-r-t- -------------------- Rummet är för mörkt. 0
Kúrenie nefunguje. Up--ä---ing---fu-g-r-- ----. U____________ f_______ i____ U-p-ä-m-i-g-n f-n-e-a- i-t-. ---------------------------- Uppvärmningen fungerar inte. 0
Klimatizácia nefunguje. L-f------ti-ne-ingen--u--e--r-inte. L___________________ f_______ i____ L-f-k-n-i-i-n-r-n-e- f-n-e-a- i-t-. ----------------------------------- Luftkonditioneringen fungerar inte. 0
Televízor je pokazený. TV--p-a-a-en ä- --n---. T___________ ä_ s______ T---p-a-a-e- ä- s-n-e-. ----------------------- TV-apparaten är sönder. 0
To sa mi nepáči. Jag tyck-r-in-e om d--. J__ t_____ i___ o_ d___ J-g t-c-e- i-t- o- d-t- ----------------------- Jag tycker inte om det. 0
To je pre mňa pridrahé. Det -r-fö- dyr-. D__ ä_ f__ d____ D-t ä- f-r d-r-. ---------------- Det är för dyrt. 0
Máte niečo lacnejšie? Ha- -i-nå------lligar-? H__ n_ n____ b_________ H-r n- n-g-t b-l-i-a-e- ----------------------- Har ni något billigare? 0
Je tu v blízkosti mládežnícka ubytovňa? Finn--det-n--ot va-dr--he--- n---e---? F____ d__ n____ v_________ i n________ F-n-s d-t n-g-t v-n-r-r-e- i n-r-e-e-? -------------------------------------- Finns det något vandrarhem i närheten? 0
Je tu v blízkosti penzión? F-nns---- nå-o---e--ion-- i-nä---te-? F____ d__ n____ p________ i n________ F-n-s d-t n-g-t p-n-i-n-t i n-r-e-e-? ------------------------------------- Finns det något pensionat i närheten? 0
Je tu v blízkosti reštaurácia? F-n-s --- någo- r--t---a-g-- nä---t--? F____ d__ n____ r_________ i n________ F-n-s d-t n-g-n r-s-a-r-n- i n-r-e-e-? -------------------------------------- Finns det någon restaurang i närheten? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + švédčina (1-100) MP3 švédčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Pozitívne jazyky, negatívne jazyky

Ľudia sú väčšinou buď optimisti alebo pesimisti. To isté sa dá povedať i o jazykoch! Vedci stále znovu a znovu skúmajú slovnú zásobu jazykov. Často dochádzajú k úžasným záverom. V angličtine je napríklad viac negatívnych než pozitívnych slov. Pre negatívne emócie existuje takmer dvojnásobný počet slov. V západných spoločnostiach slovná zásoba ovplyvňuje tých, ktorí daným jazykom hovoria. Ľudia si tam veľmi často sťažujú. A tiež veľa vecí kritizujú. Celkovo teda používajú skôr negatívne sfarbený jazyk. Negatívne slová sú však zaujímavé aj z iného dôvodu. Obsahujú totiž viac informácií než pozitívne výrazy. Príčinou môže byť náš vývoj. Pre všetky formy života bolo vždy dôležité rozpoznať nebezpečenstvo. Bolo nutné rýchlo reagovať na riziko. Navyše bolo nutné varovať iných ľudí. Preto bolo dôležité rýchlo odovzdať veľa informácií. Pomocou čo možno najmenšieho počtu slov odovzdať čo najviac informácií. Inak nemá negatívny jazyk žiadne skutočné výhody. To si vie každý ľahko predstaviť. Ľudia, ktorí hovoria stále len niečo negatívne, určite nie sú obľúbení. Okrem toho sa negatívny jazyk prejavuje aj na našich emóciách. Naproti tomu pozitívny jazyk môže mať pozitívne účinky. V práci sú úspešnejší ľudia, ktorí formulujú všetko pozitívne. Mali by sme teda svoj jazyk používať opatrnejšie. Len my rozhodujeme, ktoré slová použijeme. A svojím jazykom vytvárame tiež svoju realitu. Takže: hovorte pozitívne!