Väčšina jazykov, ktorými sa na svete hovorí, sú tónové.
U tónových jazykov je rozhodujúca výška tónov.
Tá určuje, aký význam má slovo alebo slabiky.
Tón je so slovom pevne spojený.
Väčšina jazykov, ktorými sa hovorí v Ázii, sú tónové.
Patrí k nim napríklad čínština, thajčina a vietnamčina.
Aj v Afrike je veľa tónových jazykov.
Mnohé domorodé jazyky Ameriky tiež patria k tónovým jazykom.
Indoeurópske jazyky obsahujú väčšinou len tonálne prvky.
Týka sa to napríklad švédčiny i srbčiny.
Počet tónových výšok sa v jednotlivých jazykoch líši.
V čínštine existujú štyri rôzne tóny.
Slabika
ma
môže mať aj štyri významy.
Znamená matka, konope, kôň a nadávať.
Zaujímavé je, že tónové jazyky majú vplyv aj na náš sluch.
Ukázali to štúdie týkajúce sa absolútneho sluchu.
Absolútny sluch je schopnosť presne určiť výšku tónu.
V Európe a Severnej Amerike sa absolútny sluch vyskytuje len zriedka.
Má ho menej ako 1 človek z 10 000.
U rodených Číňanov je tomu inak.
Tu má túto zvláštnu schopnosť 9-krát viac ľudí.
Ako malé deti sme mali absolútny sluch všetci.
Potrebujeme ho totiž, aby sme sa naučili správne hovoriť.
Bohužiaľ však ho väčšina ľudí zase stratí.
Výška tónov je samozrejme dôležitá aj v hudbe.
To platí najmä pre kultúry, ktoré hovoria tónovými jazykmi.
Tie musia melódiu veľmi presne dodržiavať.
Inak môže byť z krásnej milostnej piesne nezmyselný spev!