Slovníček fráz

sk Na železničnej stanici   »   nn På togstatsjonen

33 [tridsaťtri]

Na železničnej stanici

Na železničnej stanici

33 [trettitre]

På togstatsjonen

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nynorsk Prehrať Viac
Kedy ide ďalší vlak do Berlína? N-r g-- -e-----og-til B--l--? N__ g__ n____ t__ t__ B______ N-r g-r n-s-e t-g t-l B-r-i-? ----------------------------- Når går neste tog til Berlin? 0
Kedy ide ďalší vlak do Paríža? N-r--å--ne--- -og -il--a-is? N__ g__ n____ t__ t__ P_____ N-r g-r n-s-e t-g t-l P-r-s- ---------------------------- Når går neste tog til Paris? 0
Kedy ide ďalší vlak do Londýna? N-- g-r -e-te -o- --- -o-d-n? N__ g__ n____ t__ t__ L______ N-r g-r n-s-e t-g t-l L-n-o-? ----------------------------- Når går neste tog til London? 0
O koľkej ide vlak do Varšavy? N-r g-r-t--et-t-- -ar--wa? N__ g__ t____ t__ W_______ N-r g-r t-g-t t-l W-r-a-a- -------------------------- Når går toget til Warsawa? 0
O koľkej ide vlak do Štokholmu? N-r -----o--- --l--tock--lm? N__ g__ t____ t__ S_________ N-r g-r t-g-t t-l S-o-k-o-m- ---------------------------- Når går toget til Stockholm? 0
O koľkej ide vlak do Budapešti? N-r g-- t--e--t-l--ud-p--t? N__ g__ t____ t__ B________ N-r g-r t-g-t t-l B-d-p-s-? --------------------------- Når går toget til Budapest? 0
Chcel /-a by som lístok do Madridu. Ei- b--l-tt-t-l M-dr-d,--a--. E__ b______ t__ M______ t____ E-n b-l-e-t t-l M-d-i-, t-k-. ----------------------------- Ein billett til Madrid, takk. 0
Chcel /-a by som lístok do Prahy. Ein-bi--e-t t----r---, tak-. E__ b______ t__ P_____ t____ E-n b-l-e-t t-l P-a-a- t-k-. ---------------------------- Ein billett til Praha, takk. 0
Chcel /-a by som lístok do Bernu. Ei----llett-------r-, ---k. E__ b______ t__ B____ t____ E-n b-l-e-t t-l B-r-, t-k-. --------------------------- Ein billett til Bern, takk. 0
Kedy príde ten vlak do Viedne? N-- -je- tog---t-l--i--? N__ k___ t____ t__ W____ N-r k-e- t-g-t t-l W-e-? ------------------------ Når kjem toget til Wien? 0
Kedy príde ten vlak do Moskvy? N-r k-e- t---- t-l -o--v-? N__ k___ t____ t__ M______ N-r k-e- t-g-t t-l M-s-v-? -------------------------- Når kjem toget til Moskva? 0
Kedy príde ten vlak do Amsterdamu? Når -jem-to-et til -------a-? N__ k___ t____ t__ A_________ N-r k-e- t-g-t t-l A-s-e-d-m- ----------------------------- Når kjem toget til Amsterdam? 0
Musím prestupovať? Må--g -y----og? M_ e_ b___ t___ M- e- b-t- t-g- --------------- Må eg byte tog? 0
Z ktorej koľaje odchádza ten vlak? K-a-s-or g---t---t--rå? K__ s___ g__ t____ f___ K-a s-o- g-r t-g-t f-å- ----------------------- Kva spor går toget frå? 0
Je vo vlaku lôžkový vozeň? Er det-----vo-n--å-to---? E_ d__ s_______ p_ t_____ E- d-t s-v-v-g- p- t-g-t- ------------------------- Er det sovevogn på toget? 0
Chcel /-a by som len jednosmerný lístok do Bruselu. Eg vi--ha-ei----n------llett ti--Br-ss-l. E_ v__ h_ e__ e_____________ t__ B_______ E- v-l h- e-n e-n-e-s-i-l-t- t-l B-ü-s-l- ----------------------------------------- Eg vil ha ein einvegsbillett til Brüssel. 0
Chcel /-a by som spiatočný cestovný lístok do Kodane. E- vil--j-pe--e-urb--l-tt-t-l -øb-n-av-. E_ v__ k____ r___________ t__ K_________ E- v-l k-ø-e r-t-r-i-l-t- t-l K-b-n-a-n- ---------------------------------------- Eg vil kjøpe returbillett til København. 0
Koľko stojí miesto v lôžkovom vozni? K-a -os-a--e-n --as- i --vevo-na? K__ k_____ e__ p____ i s_________ K-a k-s-a- e-n p-a-s i s-v-v-g-a- --------------------------------- Kva kostar ein plass i sovevogna? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + nynorsk (1-100) MP3 nynorsk (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Zmena jazyka

Svet, v ktorom žijeme, sa každý deň mení. Stagnovať teda nemôže ani náš jazyk. Vyvíja sa s nami, je dynamický. Táto zmena sa môže týkať všetkých oblastí jazyka. To znamená, že sa môže vzťahovať k rôznym aspektom. Fonologická zmena sa týka zvukového systému jazyka. Pri sémantickej zmene sa mení význam slov. Lexikálna zmena mení slovnú zásobu. Gramatická zmena mení gramatické štruktúry. Dôvody jazykových zmien sú rôzne. Často sú to ekonomické dôvody. Hovoriaci alebo pisateľ chce ušetriť čas a námahu. Svoj jazyk teda zjednoduší. Jazykovú zmenu môžu takisto ovplyvniť inovácie. K tomu napríklad dochádza pri vynálezoch nových vecí. Tie potrebujú meno, vznikajú teda nové slová. Väčšinou nie je jazyková zmena plánovaná. Jedná sa o prirodzený proces a dochádza k nej automaticky. Hovoriaci však môžu svoj jazyk meniť aj vedome. Robia tak vtedy, ak chcú dosiahnuť určitý účinok. Jazykovú zmenu podporuje tiež vplyv cudzích jazykov. Je to zrejmé najmä v čase globalizácie. Hlavne angličtina ovplyvňuje iné jazyky. Takmer v každom jazyku dnes nájdeme anglické slová. Nazývame ich anglicizmy. Zmena jazykov je podrobovaná kritike alebo obavám už od antiky. Ide pritom o pozitívny jav. Dokazuje to, že náš jazyk je rovnako živý ako my!