Slovníček fráz

sk Na železničnej stanici   »   no På togstasjonen

33 [tridsaťtri]

Na železničnej stanici

Na železničnej stanici

33 [trettitre]

På togstasjonen

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nórčina Prehrať Viac
Kedy ide ďalší vlak do Berlína? Når -å------- -og til---rl-n? N__ g__ n____ t__ t__ B______ N-r g-r n-s-e t-g t-l B-r-i-? ----------------------------- Når går neste tog til Berlin? 0
Kedy ide ďalší vlak do Paríža? Nå- går n--t---o- t-- P-r--? N__ g__ n____ t__ t__ P_____ N-r g-r n-s-e t-g t-l P-r-s- ---------------------------- Når går neste tog til Paris? 0
Kedy ide ďalší vlak do Londýna? N-r --r-nes-- tog-t-- Lo-don? N__ g__ n____ t__ t__ L______ N-r g-r n-s-e t-g t-l L-n-o-? ----------------------------- Når går neste tog til London? 0
O koľkej ide vlak do Varšavy? Når -j-----t-get-t-- W---za--? N__ k_____ t____ t__ W________ N-r k-ø-e- t-g-t t-l W-r-z-w-? ------------------------------ Når kjører toget til Warszawa? 0
O koľkej ide vlak do Štokholmu? Når -j---r t-g---t-l St------m? N__ k_____ t____ t__ S_________ N-r k-ø-e- t-g-t t-l S-o-k-o-m- ------------------------------- Når kjører toget til Stockholm? 0
O koľkej ide vlak do Budapešti? N-r kj-rer ---e--til-B-d--e--? N__ k_____ t____ t__ B________ N-r k-ø-e- t-g-t t-l B-d-p-s-? ------------------------------ Når kjører toget til Budapest? 0
Chcel /-a by som lístok do Madridu. E----ll----t-- -a----. E_ b______ t__ M______ E- b-l-e-t t-l M-d-i-. ---------------------- En billett til Madrid. 0
Chcel /-a by som lístok do Prahy. E--b-lle-t--il P-aha. E_ b______ t__ P_____ E- b-l-e-t t-l P-a-a- --------------------- En billett til Praha. 0
Chcel /-a by som lístok do Bernu. En--ill-t--t-l B-r-. E_ b______ t__ B____ E- b-l-e-t t-l B-r-. -------------------- En billett til Bern. 0
Kedy príde ten vlak do Viedne? N-r -n-omme- --ge- - Wi--? N__ a_______ t____ i W____ N-r a-k-m-e- t-g-t i W-e-? -------------------------- Når ankommer toget i Wien? 0
Kedy príde ten vlak do Moskvy? Nå--an-o-me- to----- Mos---? N__ a_______ t____ i M______ N-r a-k-m-e- t-g-t i M-s-v-? ---------------------------- Når ankommer toget i Moskva? 0
Kedy príde ten vlak do Amsterdamu? Nå--a-k-mm---toge- i-A--t--da-? N__ a_______ t____ i A_________ N-r a-k-m-e- t-g-t i A-s-e-d-m- ------------------------------- Når ankommer toget i Amsterdam? 0
Musím prestupovať? M- jeg-b---- tog? M_ j__ b____ t___ M- j-g b-t-e t-g- ----------------- Må jeg bytte tog? 0
Z ktorej koľaje odchádza ten vlak? H-i--et-s--r -år t---- -ra? H______ s___ g__ t____ f___ H-i-k-t s-o- g-r t-g-t f-a- --------------------------- Hvilket spor går toget fra? 0
Je vo vlaku lôžkový vozeň? Fi---- -e--so--ku---på -o--t? F_____ d__ s_______ p_ t_____ F-n-e- d-t s-v-k-p- p- t-g-t- ----------------------------- Finnes det sovekupé på toget? 0
Chcel /-a by som len jednosmerný lístok do Bruselu. Jeg v-l----pe-t-r---- B-üss--. J__ v__ k____ t__ t__ B_______ J-g v-l k-ø-e t-r t-l B-ü-s-l- ------------------------------ Jeg vil kjøpe tur til Brüssel. 0
Chcel /-a by som spiatočný cestovný lístok do Kodane. J-- --l k-ø-e re----t-l--ø--nha-n. J__ v__ k____ r____ t__ K_________ J-g v-l k-ø-e r-t-r t-l K-b-n-a-n- ---------------------------------- Jeg vil kjøpe retur til København. 0
Koľko stojí miesto v lôžkovom vozni? H-a ko---r--- -l-ss i -ov-k----n? H__ k_____ e_ p____ i s__________ H-a k-s-e- e- p-a-s i s-v-k-p-e-? --------------------------------- Hva koster en plass i sovekupéen? 0

Zmena jazyka

Svet, v ktorom žijeme, sa každý deň mení. Stagnovať teda nemôže ani náš jazyk. Vyvíja sa s nami, je dynamický. Táto zmena sa môže týkať všetkých oblastí jazyka. To znamená, že sa môže vzťahovať k rôznym aspektom. Fonologická zmena sa týka zvukového systému jazyka. Pri sémantickej zmene sa mení význam slov. Lexikálna zmena mení slovnú zásobu. Gramatická zmena mení gramatické štruktúry. Dôvody jazykových zmien sú rôzne. Často sú to ekonomické dôvody. Hovoriaci alebo pisateľ chce ušetriť čas a námahu. Svoj jazyk teda zjednoduší. Jazykovú zmenu môžu takisto ovplyvniť inovácie. K tomu napríklad dochádza pri vynálezoch nových vecí. Tie potrebujú meno, vznikajú teda nové slová. Väčšinou nie je jazyková zmena plánovaná. Jedná sa o prirodzený proces a dochádza k nej automaticky. Hovoriaci však môžu svoj jazyk meniť aj vedome. Robia tak vtedy, ak chcú dosiahnuť určitý účinok. Jazykovú zmenu podporuje tiež vplyv cudzích jazykov. Je to zrejmé najmä v čase globalizácie. Hlavne angličtina ovplyvňuje iné jazyky. Takmer v každom jazyku dnes nájdeme anglické slová. Nazývame ich anglicizmy. Zmena jazykov je podrobovaná kritike alebo obavám už od antiky. Ide pritom o pozitívny jav. Dokazuje to, že náš jazyk je rovnako živý ako my!