Тов---и --в-ак-- -- Бе--и-?
Т___ л_ е в_____ з_ Б______
Т-в- л- е в-а-ъ- з- Б-р-и-?
---------------------------
Това ли е влакът за Берлин? 0 T----l- -e-vl-ky- -- ---l--?T___ l_ y_ v_____ z_ B______T-v- l- y- v-a-y- z- B-r-i-?----------------------------Tova li ye vlakyt za Berlin?
К-г- пр-с---а вл--ът в--е--ин?
К___ п_______ в_____ в Б______
К-г- п-и-т-г- в-а-ъ- в Б-р-и-?
------------------------------
Кога пристига влакът в Берлин? 0 Kog- -ri-ti-a----kyt v -e--i-?K___ p_______ v_____ v B______K-g- p-i-t-g- v-a-y- v B-r-i-?------------------------------Koga pristiga vlakyt v Berlin?
С-а-ния- в--о--- в--р---н- -ла--.
С_______ в____ е в к___ н_ в_____
С-а-н-я- в-г-н е в к-а- н- в-а-а-
---------------------------------
Спалният вагон е в края на влака. 0 S-----ya- -ag-n-y--- k---a-na---ak-.S________ v____ y_ v k____ n_ v_____S-a-n-y-t v-g-n y- v k-a-a n- v-a-a-------------------------------------Spalniyat vagon ye v kraya na vlaka.
А к--е е-вагон-ре----а---т? --- --ча--т-.
А к___ е в_________________ – В н________
А к-д- е в-г-н-р-с-о-а-т-т- – В н-ч-л-т-.
-----------------------------------------
А къде е вагон-ресторантът? – В началото. 0 A--y-e----va-o-----t--a-tyt- - V-n-c----to.A k___ y_ v_________________ – V n_________A k-d- y- v-g-n-r-s-o-a-t-t- – V n-c-a-o-o--------------------------------------------A kyde ye vagon-restorantyt? – V nachaloto.
М-ж--л-------- ----?
М___ л_ д_ с__ д____
М-ж- л- д- с-я д-л-?
--------------------
Може ли да спя долу? 0 Mo-he li -a ---a-d--u?M____ l_ d_ s___ d____M-z-e l- d- s-y- d-l-?----------------------Mozhe li da spya dolu?
М-ж- -- да с-- в ср-да-а?
М___ л_ д_ с__ в с_______
М-ж- л- д- с-я в с-е-а-а-
-------------------------
Може ли да спя в средата? 0 M--h- li--a-s--- v--red---?M____ l_ d_ s___ v s_______M-z-e l- d- s-y- v s-e-a-a----------------------------Mozhe li da spya v sredata?
Т-- м--е--и ----е---пи----о--- -д-н--- пие--?
Т__ м___ л_ д_ с_ к___ н___ з_ я____ и п_____
Т-к м-ж- л- д- с- к-п- н-щ- з- я-е-е и п-е-е-
---------------------------------------------
Тук може ли да се купи нещо за ядене и пиене? 0 T-k m-zhe-l--da s-----i -es-ch- z----dene-i-p-e-e?T__ m____ l_ d_ s_ k___ n______ z_ y_____ i p_____T-k m-z-e l- d- s- k-p- n-s-c-o z- y-d-n- i p-e-e---------------------------------------------------Tuk mozhe li da se kupi neshcho za yadene i piene?
Viac jazykov
Kliknite na vlajku
Môžem tu dostať niečo na jedenie a pitie?
Тук може ли да се купи нещо за ядене и пиене?
Tuk mozhe li da se kupi neshcho za yadene i piene?
Keď sa bábätká učia hovoriť, dívajú sa svojim rodičom na ústa.
Dospeli k tomu vývojoví psychológovia.
Zhruba od šiestich mesiacov začínajú deti čítať z pier.
Učia sa, ako pohybovať perami, aby vytvorili hlásku.
Keď je deťom jeden rok, už niektorým slovám rozumejú.
Od tohto veku sa ľuďom zase pozerajú do očí.
Získavajú tým veľa dôležitých informácií.
Z očí spoznajú, či sú ich rodičia veselí alebo smutní.
Týmto spôsobom sa učia poznávať pocity.
Zaujímavé je, keď na ne hovoríte cudzím jazykom.
Potom totiž opäť začnú čítať z pier.
Učia sa tak tvoriť cudzie hlásky.
Ak hovoríte s deťmi, mali by ste sa teda na ne vždy pozerať.
Okrem toho potrebujú deti k svojmu jazykovému vývoju dialóg.
Rodičia totiž veľmi často opakujú, čo deti povedia.
Deti teda dostávajú spätnú väzbu.
Pre malé deti je veľmi dôležitá.
Vedia, že im rozumiete.
A to ich motivuje.
Rady potom v učení pokračujú.
Nestačí teda deťom len prehrávať audiokazety.
To, že deti naozaj vedia čítať z pier, dokazujú štúdie.
Malým deťom boli napríklad prehrávané videá bez zvuku.
Išlo o videá v ich materinskom a cudzom jazyku.
Videá vo svojom materskom jazyku sledovali deti dlhšie.
Dávali pri nich aj väčší pozor.
Prvé slová detí sú však na celom svete rovnaké.
Mama a otec - vyslovia ich ľahko vo všetkých jazykoch!