Slovníček fráz

sk Vo vlaku   »   lv Vilcienā

34 [tridsaťštyri]

Vo vlaku

Vo vlaku

34 [trīsdesmit četri]

Vilcienā

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina lotyština Prehrať Viac
Je to vlak do Berlína? Va----s-ir--i-c---s ----er--n-? V__ š__ i_ v_______ u_ B_______ V-i š-s i- v-l-i-n- u- B-r-ī-i- ------------------------------- Vai šis ir vilciens uz Berlīni? 0
Kedy odchádza vlak? C-k-- --iet-----ie--? C____ a____ v________ C-k-s a-i-t v-l-i-n-? --------------------- Cikos atiet vilciens? 0
Kedy príde vlak do Berlína? C--o--vil-i--s p--nāk ---l-nē? C____ v_______ p_____ B_______ C-k-s v-l-i-n- p-e-ā- B-r-ī-ē- ------------------------------ Cikos vilciens pienāk Berlīnē? 0
Prepáčte, môžem prejsť? A-vai----e-- --i------rēt----i-t g--ā-? A___________ v__ e_ v_____ p____ g_____ A-v-i-o-i-t- v-i e- v-r-t- p-i-t g-r-m- --------------------------------------- Atvainojiet, vai es varētu paiet garām? 0
Myslím si, že to je moje miesto. Es--o--j---tā--r-mana---et-. E_ d______ t_ i_ m___ v_____ E- d-m-j-, t- i- m-n- v-e-a- ---------------------------- Es domāju, tā ir mana vieta. 0
Myslím, že sedíte na mojom mieste. E- do-ā--- -ū- s-ža------ -iet-. E_ d______ J__ s____ m___ v_____ E- d-m-j-, J-s s-ž-t m-n- v-e-ā- -------------------------------- Es domāju, Jūs sēžat manā vietā. 0
Kde je lôžkový vozeň? K-r-ir-gu-a---gons? K__ i_ g___________ K-r i- g-ļ-m-a-o-s- ------------------- Kur ir guļamvagons? 0
Lôžkový vozeň je na konci vlaku. Gu--mvag--s -- -ilc--n- sastā---bei-ās. G__________ i_ v_______ s______ b______ G-ļ-m-a-o-s i- v-l-i-n- s-s-ā-a b-i-ā-. --------------------------------------- Guļamvagons ir vilciena sastāva beigās. 0
A kde je jedálenský vozeň? – Na začiatku. Un-k-r----re-to--n------?-–-Vilci-n----s-ā-a-s---mā. U_ k__ i_ r______________ – V_______ s______ s______ U- k-r i- r-s-o-ā-v-g-n-? – V-l-i-n- s-s-ā-a s-k-m-. ---------------------------------------------------- Un kur ir restorānvagons? – Vilciena sastāva sākumā. 0
Môžem spať dole? Vai -s -a-u---l-t --j-? V__ e_ v___ g____ l____ V-i e- v-r- g-l-t l-j-? ----------------------- Vai es varu gulēt lejā? 0
Môžem spať v strede? V---es -a-u-g-lē- vid-? V__ e_ v___ g____ v____ V-i e- v-r- g-l-t v-d-? ----------------------- Vai es varu gulēt vidū? 0
Môžem spať hore? V----s-va-u-g-lē---u--ā? V__ e_ v___ g____ a_____ V-i e- v-r- g-l-t a-g-ā- ------------------------ Vai es varu gulēt augšā? 0
Kedy budeme na hranici? Ka----s ---i---ie--o-ež-s? K__ m__ b____ p__ r_______ K-d m-s b-s-m p-e r-b-ž-s- -------------------------- Kad mēs būsim pie robežas? 0
Ako dlho trvá cesta do Berlína? C-- il-s ir b---ciens lī---B-r-ī--i? C__ i___ i_ b________ l___ B________ C-k i-g- i- b-a-c-e-s l-d- B-r-ī-e-? ------------------------------------ Cik ilgs ir brauciens līdz Berlīnei? 0
Má vlak meškanie? V-i vilcie----a--j--? V__ v_______ k_______ V-i v-l-i-n- k-v-j-s- --------------------- Vai vilciens kavējas? 0
Máte niečo na čítanie? Va- -ums-----au---as ko----asī-? V__ J___ i_ k___ k__ k_ p_______ V-i J-m- i- k-u- k-s k- p-l-s-t- -------------------------------- Vai Jums ir kaut kas ko palasīt? 0
Môžem tu dostať niečo na jedenie a pitie? V----- var----ūt--aut--o--d--u--n-d-er--u? V__ t_ v__ d____ k___ k_ ē____ u_ d_______ V-i t- v-r d-b-t k-u- k- ē-a-u u- d-e-a-u- ------------------------------------------ Vai te var dabūt kaut ko ēdamu un dzeramu? 0
Zobudili by ste ma o 7.00? Vai Jū- --rē-u-m-n----modi-ā---.--? V__ J__ v_____ m___ p________ 7____ V-i J-s v-r-t- m-n- p-m-d-n-t 7-0-? ----------------------------------- Vai Jūs varētu mani pamodināt 7.00? 0

Bábätká vedia čítať z pier!

Keď sa bábätká učia hovoriť, dívajú sa svojim rodičom na ústa. Dospeli k tomu vývojoví psychológovia. Zhruba od šiestich mesiacov začínajú deti čítať z pier. Učia sa, ako pohybovať perami, aby vytvorili hlásku. Keď je deťom jeden rok, už niektorým slovám rozumejú. Od tohto veku sa ľuďom zase pozerajú do očí. Získavajú tým veľa dôležitých informácií. Z očí spoznajú, či sú ich rodičia veselí alebo smutní. Týmto spôsobom sa učia poznávať pocity. Zaujímavé je, keď na ne hovoríte cudzím jazykom. Potom totiž opäť začnú čítať z pier. Učia sa tak tvoriť cudzie hlásky. Ak hovoríte s deťmi, mali by ste sa teda na ne vždy pozerať. Okrem toho potrebujú deti k svojmu jazykovému vývoju dialóg. Rodičia totiž veľmi často opakujú, čo deti povedia. Deti teda dostávajú spätnú väzbu. Pre malé deti je veľmi dôležitá. Vedia, že im rozumiete. A to ich motivuje. Rady potom v učení pokračujú. Nestačí teda deťom len prehrávať audiokazety. To, že deti naozaj vedia čítať z pier, dokazujú štúdie. Malým deťom boli napríklad prehrávané videá bez zvuku. Išlo o videá v ich materinskom a cudzom jazyku. Videá vo svojom materskom jazyku sledovali deti dlhšie. Dávali pri nich aj väčší pozor. Prvé slová detí sú však na celom svete rovnaké. Mama a otec - vyslovia ich ľahko vo všetkých jazykoch!