Сп-л-н-й в--о- в -о-це -----а.
С_______ в____ в к____ п______
С-а-ь-ы- в-г-н в к-н-е п-е-д-.
------------------------------
Спальный вагон в конце поезда. 0 S-al--yy---gon-- -on-se poy---a.S_______ v____ v k_____ p_______S-a-ʹ-y- v-g-n v k-n-s- p-y-z-a---------------------------------Spalʹnyy vagon v kontse poyezda.
А г-е-в-г---рест--а-----В -о---е -----а.
А г__ в______________ – В г_____ п______
А г-е в-г-н-р-с-о-а-? – В г-л-в- п-е-д-.
----------------------------------------
А где вагон-ресторан? – В голове поезда. 0 A-gd--v-g-n--est-r--- - V --love-p------.A g__ v______________ – V g_____ p_______A g-e v-g-n-r-s-o-a-? – V g-l-v- p-y-z-a------------------------------------------A gde vagon-restoran? – V golove poyezda.
Мо----- -у-у спат- н- -и--ей--о-к-?
М____ я б___ с____ н_ н_____ п_____
М-ж-о я б-д- с-а-ь н- н-ж-е- п-л-е-
-----------------------------------
Можно я буду спать на нижней полке? 0 M---n--y----du ---tʹ n--n-z-n-y ---k-?M_____ y_ b___ s____ n_ n______ p_____M-z-n- y- b-d- s-a-ʹ n- n-z-n-y p-l-e---------------------------------------Mozhno ya budu spatʹ na nizhney polke?
Мо----я-буд- -п--- -а-с-едн------к-?
М____ я б___ с____ н_ с______ п_____
М-ж-о я б-д- с-а-ь н- с-е-н-й п-л-е-
------------------------------------
Можно я буду спать на средней полке? 0 M-zh---ya-bu-u--patʹ----sr--ney polk-?M_____ y_ b___ s____ n_ s______ p_____M-z-n- y- b-d- s-a-ʹ n- s-e-n-y p-l-e---------------------------------------Mozhno ya budu spatʹ na sredney polke?
Мо-но-- --д- --ат- -- ве-х-е--п--ке?
М____ я б___ с____ н_ в______ п_____
М-ж-о я б-д- с-а-ь н- в-р-н-й п-л-е-
------------------------------------
Можно я буду спать на верхней полке? 0 M-z-no--- -ud---patʹ-na v------- pol-e?M_____ y_ b___ s____ n_ v_______ p_____M-z-n- y- b-d- s-a-ʹ n- v-r-h-e- p-l-e----------------------------------------Mozhno ya budu spatʹ na verkhney polke?
Зд-с--м--но -т--н--у-ь --есть-и --п---?
З____ м____ ч_________ п_____ и п______
З-е-ь м-ж-о ч-о-н-б-д- п-е-т- и п-п-т-?
---------------------------------------
Здесь можно что-нибудь поесть и попить? 0 Z-e-- m--hn-----o---bu---p-y---- i -opi--?Z____ m_____ c__________ p______ i p______Z-e-ʹ m-z-n- c-t---i-u-ʹ p-y-s-ʹ i p-p-t-?------------------------------------------Zdesʹ mozhno chto-nibudʹ poyestʹ i popitʹ?
Keď sa bábätká učia hovoriť, dívajú sa svojim rodičom na ústa.
Dospeli k tomu vývojoví psychológovia.
Zhruba od šiestich mesiacov začínajú deti čítať z pier.
Učia sa, ako pohybovať perami, aby vytvorili hlásku.
Keď je deťom jeden rok, už niektorým slovám rozumejú.
Od tohto veku sa ľuďom zase pozerajú do očí.
Získavajú tým veľa dôležitých informácií.
Z očí spoznajú, či sú ich rodičia veselí alebo smutní.
Týmto spôsobom sa učia poznávať pocity.
Zaujímavé je, keď na ne hovoríte cudzím jazykom.
Potom totiž opäť začnú čítať z pier.
Učia sa tak tvoriť cudzie hlásky.
Ak hovoríte s deťmi, mali by ste sa teda na ne vždy pozerať.
Okrem toho potrebujú deti k svojmu jazykovému vývoju dialóg.
Rodičia totiž veľmi často opakujú, čo deti povedia.
Deti teda dostávajú spätnú väzbu.
Pre malé deti je veľmi dôležitá.
Vedia, že im rozumiete.
A to ich motivuje.
Rady potom v učení pokračujú.
Nestačí teda deťom len prehrávať audiokazety.
To, že deti naozaj vedia čítať z pier, dokazujú štúdie.
Malým deťom boli napríklad prehrávané videá bez zvuku.
Išlo o videá v ich materinskom a cudzom jazyku.
Videá vo svojom materskom jazyku sledovali deti dlhšie.
Dávali pri nich aj väčší pozor.
Prvé slová detí sú však na celom svete rovnaké.
Mama a otec - vyslovia ich ľahko vo všetkých jazykoch!