Slovníček fráz

sk V taxíku   »   hy տաքսիում

38 [tridsaťosem]

V taxíku

V taxíku

38 [երեսունութ]

38 [yeresunut’]

տաքսիում

tak’sium

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina arménčina Prehrať Viac
Zavolajte prosím taxík. Տ---- կկա---- ք: Տ____ կ______ ք_ Տ-ք-ի կ-ա-չ-՞ ք- ---------------- Տաքսի կկանչե՞ ք: 0
T-k’-- k-anc-’y---k’ T_____ k_________ k_ T-k-s- k-a-c-’-e- k- -------------------- Tak’si kkanch’ye՞ k’
Koľko to stojí na železničnú stanicu? Ի՞--չ-ա-ժե-մ-նչև--այարա-: Ի_ ն_ ա___ մ____ կ_______ Ի- ն- ա-ժ- մ-ն-և կ-յ-ր-ն- ------------------------- Ի՞ նչ արժե մինչև կայարան: 0
I՞ nch- ---h- m-nc--y-v -ayaran I_ n___ a____ m________ k______ I- n-h- a-z-e m-n-h-y-v k-y-r-n ------------------------------- I՞ nch’ arzhe minch’yev kayaran
Koľko to stojí na letisko? Ի- ն- --ժե-մին---օդանավա-ա-ա-: Ի_ ն_ ա___ մ____ օ____________ Ի- ն- ա-ժ- մ-ն-և օ-ա-ա-ա-ա-ա-: ------------------------------ Ի՞ նչ արժե մինչև օդանավակայան: 0
I--nc---a-zhe--in-h’-e--o--n----ay-n I_ n___ a____ m________ o___________ I- n-h- a-z-e m-n-h-y-v o-a-a-a-a-a- ------------------------------------ I՞ nch’ arzhe minch’yev odanavakayan
Rovno, prosím. Խն--ո---ե---ւղի- գն-ց--: Խ______ ե_ ո____ գ______ Խ-դ-ո-մ ե- ո-ղ-ղ գ-ա-ե-: ------------------------ Խնդրում եմ ուղիղ գնացեք: 0
Kh-drum y-m ug---h --at-’---’ K______ y__ u_____ g_________ K-n-r-m y-m u-h-g- g-a-s-y-k- ----------------------------- Khndrum yem ughigh gnats’yek’
Prosím, tu doprava. Ա-ս--ղից-----ո-- -- դե-- --: Ա_______ խ______ ե_ դ___ ա__ Ա-ս-ե-ի- խ-դ-ո-մ ե- դ-պ- ա-: ---------------------------- Այստեղից խնդրում եմ դեպի աջ: 0
Ay-t-ghits’-khn------em-de-i-aj A__________ k______ y__ d___ a_ A-s-e-h-t-’ k-n-r-m y-m d-p- a- ------------------------------- Aysteghits’ khndrum yem depi aj
Prosím, tam na rohu doľava. Այն-ան-յ-ւնում խն--ում-եմ---պի----: Ա__ ա_________ խ______ ե_ դ___ ձ___ Ա-ն ա-կ-ո-ն-ւ- խ-դ-ո-մ ե- դ-պ- ձ-խ- ----------------------------------- Այն անկյունում խնդրում եմ դեպի ձախ: 0
A------yunu--k--d--- ye- --pi ---kh A__ a_______ k______ y__ d___ d____ A-n a-k-u-u- k-n-r-m y-m d-p- d-a-h ----------------------------------- Ayn ankyunum khndrum yem depi dzakh
Ponáhľam sa. Ե- -տա-ում---: Ե_ շ______ ե__ Ե- շ-ա-ո-մ ե-: -------------- Ես շտապում եմ: 0
Y----ht--um-yem Y__ s______ y__ Y-s s-t-p-m y-m --------------- Yes shtapum yem
Mám čas. Ես-ժ---նակ ո--եմ: Ե_ ժ______ ո_____ Ե- ժ-մ-ն-կ ո-ն-մ- ----------------- Ես ժամանակ ունեմ: 0
Ye--zha--nak-u-em Y__ z_______ u___ Y-s z-a-a-a- u-e- ----------------- Yes zhamanak unem
Jazdite prosím pomalšie. Խն--ում ե- ----աղ ք---: Խ______ ե_ դ_____ ք____ Խ-դ-ո-մ ե- դ-ն-ա- ք-ե-: ----------------------- Խնդրում եմ դանդաղ քշեք: 0
K-nd-u- -e- -a-dag- -’sh--’ K______ y__ d______ k______ K-n-r-m y-m d-n-a-h k-s-e-’ --------------------------- Khndrum yem dandagh k’shek’
Zastavte prosím. Կանգն-ք ա-ս-եղ--խն----մ ե-: Կ______ ա______ խ______ ե__ Կ-ն-ն-ք ա-ս-ե-, խ-դ-ո-մ ե-: --------------------------- Կանգնեք այստեղ, խնդրում եմ: 0
Kangnek- -y--e--, khn-----yem K_______ a_______ k______ y__ K-n-n-k- a-s-e-h- k-n-r-m y-m ----------------------------- Kangnek’ aystegh, khndrum yem
Počkajte prosím chvíľu. Խ-դրու- ----ի---ն---- ---ս-ք: Խ______ ե_ մ_ ա______ ս______ Խ-դ-ո-մ ե- մ- ա-ն-ա-թ ս-ա-ե-: ----------------------------- Խնդրում եմ մի ակնթարթ սպասեք: 0
Khn--um --m m- a--t’---’-spas--’ K______ y__ m_ a________ s______ K-n-r-m y-m m- a-n-’-r-’ s-a-e-’ -------------------------------- Khndrum yem mi aknt’art’ spasek’
Hneď som späť. Ես---ւ--վ-կվ-րա--ռն-մ: Ե_ շ_____ կ___________ Ե- շ-ւ-ո- կ-ե-ա-ա-ն-մ- ---------------------- Ես շուտով կվերադառնամ: 0
Yes -hu-ov k--ra---r-am Y__ s_____ k___________ Y-s s-u-o- k-e-a-a-r-a- ----------------------- Yes shutov kveradarrnam
Dajte mi prosím účet. Խ-դրո-մ-ե- կտրո- տվ--: Խ______ ե_ կ____ տ____ Խ-դ-ո-մ ե- կ-ր-ն տ-ե-: ---------------------- Խնդրում եմ կտրոն տվեք: 0
Kh-dr---y-m ----n-t--k’ K______ y__ k____ t____ K-n-r-m y-m k-r-n t-e-’ ----------------------- Khndrum yem ktron tvek’
Nemám drobné. Ե- -ան- փո--------: Ե_ մ___ փ__ չ______ Ե- մ-ն- փ-ղ չ-ւ-ե-: ------------------- Ես մանր փող չունեմ: 0
Yes -anr-p-vo-- ------m Y__ m___ p_____ c______ Y-s m-n- p-v-g- c-’-n-m ----------------------- Yes manr p’vogh ch’unem
To je dobré. Zvyšok je pre Vás. Այս--ս ճ-շտ ---մնացա----ե- ---ա---: Ա_____ ճ___ է_ մ______ Ձ__ հ____ է_ Ա-ս-ե- ճ-շ- է- մ-ա-ա-ը Ձ-զ հ-մ-ր է- ----------------------------------- Այսպես ճիշտ է, մնացածը Ձեզ համար է: 0
Ays--- ch-s-t-e--m-at-’-t---Dze- ----r e A_____ c_____ e_ m_________ D___ h____ e A-s-e- c-i-h- e- m-a-s-a-s- D-e- h-m-r e ---------------------------------------- Ayspes chisht e, mnats’atsy Dzez hamar e
Zavezte ma na túto adresu. Տարեք ինձ այ- հ-----վ: Տ____ ի__ ա__ հ_______ Տ-ր-ք ի-ձ ա-ս հ-ս-ե-վ- ---------------------- Տարեք ինձ այս հասցեով: 0
Ta-ek’---dz -ys-hast--y--v T_____ i___ a__ h_________ T-r-k- i-d- a-s h-s-s-y-o- -------------------------- Tarek’ indz ays hasts’yeov
Zavezte ma k hotelu. Տ-րե- ի---ի- հյուրանո-: Տ____ ի__ ի_ հ_________ Տ-ր-ք ի-ձ ի- հ-ո-ր-ն-ց- ----------------------- Տարեք ինձ իմ հյուրանոց: 0
T-r--- in-- -m -y--a---s’ T_____ i___ i_ h_________ T-r-k- i-d- i- h-u-a-o-s- ------------------------- Tarek’ indz im hyuranots’
Zavezte ma na pláž. Տարե--ինձ-ծով--: Տ____ ի__ ծ_____ Տ-ր-ք ի-ձ ծ-վ-փ- ---------------- Տարեք ինձ ծովափ: 0
T--e-’-i-d--ts-vap’ T_____ i___ t______ T-r-k- i-d- t-o-a-’ ------------------- Tarek’ indz tsovap’

Jazykoví géniovia

Väčšina ľudí je rada, ak ovláda aspoň jeden cudzí jazyk. Sú však aj ľudia, ktorí ovládajú viac ako 70 jazykov. Vedia všetkými týmito jazykmi plynule hovoriť a správne písať. Dá sa tiež povedať, že to sú hyperpolygloti. Fenomén viacjazyčnosti je známy už celé storočia. O ľuďoch s týmto nadaním existuje veľa záznamov. Odkiaľ toto nadanie pochádza, však ešte nebolo presne zistené. Veda na to má rôzne teórie. Mnohé z nich tvrdia, že mozog polyglotov má inú štruktúru. Tento rozdiel sa prejavuje predovšetkým v Brocovom centre. V tejto oblasti mozgu vzniká reč. U polyglotov majú bunky v tejto oblasti inú štruktúru. Je možné, že preto lepšie spracúvajú informácie. K potvrdeniu tejto teórie však chýbajú ďalšie štúdie. Rozhodujúca je možno tiež zvláštna motivácia. Deti sa učia cudzie jazyky veľmi rýchlo od iných detí. Je to dané tým, že sa chcú zapojiť do hrania. Chcú sa stať súčasťou skupiny a komunikovať s ostatnými deťmi. Ich úspech závisí od ich vôle integrovať sa. Ďalšia teória tvrdí, že učením rastie mozgová hmota. Čím viac sa teda učíme, tým je to ľahšie. Je tiež ľahšie naučiť sa podobné jazyky. Kto hovorí dánsky, naučí sa rýchlo po švédsky alebo nórsky. Ešte stále nepoznáme odpovede na všetky otázky. Isté ale je, že inteligencia pritom nehrá žiadnu úlohu. Mnohí ľudia hovoria mnohými jazykmi napriek nižšej inteligencii. Aj najväčší jazykoví géniovia však potrebujú disciplínu. A to nás trochu upokojuje, že?