Որ--՞--- -ո---- -են-ա--ա-այ-նը:
Ո_____ է մ_____ բ______________
Ո-տ-՞- է մ-տ-կ- բ-ն-ա-ց-կ-յ-ն-:
-------------------------------
Որտե՞ղ է մոտակա բենզալցակայանը: 0 Vo-t---h - mo-aka-be-z-l-s’aka---yV_______ e m_____ b_______________V-r-e-g- e m-t-k- b-n-a-t-’-k-y-n-----------------------------------Vorte՞gh e motaka benzalts’akayany
Ին--հ--կավ---- մ- քա-ի լիտր դ-զ-լ:
Ի__ հ_______ է մ_ ք___ լ___ դ_____
Ի-ձ հ-ր-ա-ո- է մ- ք-ն- լ-տ- դ-զ-լ-
----------------------------------
Ինձ հարկավոր է մի քանի լիտր դիզել: 0 I-dz har-avor---mi ------lit--d-zelI___ h_______ e m_ k____ l___ d____I-d- h-r-a-o- e m- k-a-i l-t- d-z-l-----------------------------------Indz harkavor e mi k’ani litr dizel
Ի-- տարահ-ն----ծա-ա-ո-թյ----է-պետ-:
Ի__ տ_________ ծ___________ է պ____
Ի-ձ տ-ր-հ-ն-ա- ծ-ռ-յ-ւ-յ-ւ- է պ-տ-:
-----------------------------------
Ինձ տարահանման ծառայություն է պետք: 0 Indz tar-h--man-t-a---yut’y-n ---et-’I___ t_________ t____________ e p____I-d- t-r-h-n-a- t-a-r-y-t-y-n e p-t-’-------------------------------------Indz tarahanman tsarrayut’yun e petk’
Պա--հա- - -ե-- -ւ-ե-ե-:
Պ______ է տ___ ո_______
Պ-տ-հ-ր է տ-ղ- ո-ն-ց-լ-
-----------------------
Պատահար է տեղի ունեցել: 0 P--ah-r e t---i --ets’--lP______ e t____ u________P-t-h-r e t-g-i u-e-s-y-l-------------------------Patahar e teghi unets’yel
Ո--ե՞- --մ-տ--ա հ---խ--ը:
Ո_____ է մ_____ հ________
Ո-տ-՞- է մ-տ-կ- հ-ռ-խ-ս-:
-------------------------
Որտե՞ղ է մոտակա հեռախոսը: 0 Vo-------e--o-a---he--a----yV_______ e m_____ h_________V-r-e-g- e m-t-k- h-r-a-h-s-----------------------------Vorte՞gh e motaka herrakhosy
Մ-զ-օգն--թյ-ւ-----ա-կավո-:
Մ__ օ_________ է հ________
Մ-զ օ-ն-ւ-յ-ւ- է հ-ր-ա-ո-:
--------------------------
Մեզ օգնություն է հարկավոր: 0 M-z o-n--’--n - -a-k--orM__ o________ e h_______M-z o-n-t-y-n e h-r-a-o-------------------------Mez ognut’yun e harkavor
Deti toho vedia o jazykoch veľa ešte skôr, než sa naučia hovoriť.
To preukázali mnohé experimenty.
Vývoj detí bol skúmaný v špeciálnych detských laboratóriách.
Analyzovalo sa pri ňom ako sa deti učia hovoriť.
Malé deti sú zjavne inteligentnejšie, ako sme si doteraz mysleli.
Mnohé jazykové schopnosti majú už v 6 mesiacoch.
Poznajú napríklad svoju materčinu.
Francúzske a nemecké bábätká reagujú inak na určité tóny.
Rôzne vyslovený dôraz vyvolá rôzne správanie.
Malé deti majú tiež cit pre prízvuk svojho jazyka.
Veľmi malé deti sú tiež schopné si zapamätať viac slovíčok.
Rodičia sú však pre jazykový vývoj detí veľmi dôležití.
Deti totiž potrebujú ihneď po narodení interakciu.
Chcú so svojou mamičkou a oteckom komunikovať.
Túto interakciu ale musia sprevádzať pozitívne emócie.
Rodičia nesmú byť v strese, keď so svojím dieťaťom hovoria.
Je tiež zlé, ak na neho hovoríme veľmi málo.
Stres alebo mlčanie môžu mať pre dieťa negatívne následky.
Ich jazykový vývoj môže byť nevhodne ovplyvnený.
Učenie pre dieťa začína ale už u mamičky v brušku!
Ešte pred narodením reagujú na rozprávanie.
Vedia presne rozpoznať akustické signály.
Po narodení tieto signály rozoznávajú znova.
Už nenarodené deti sa učia rytmus jazyka.
Hlas svojej matky počuje dieťa už v brušku.
Hovoriť teda môžeme už i na nenarodené dieťa.
Preháňať by sa to ale nemalo ...
Po pôrode má dieťa na precvičovanie predsa len dosť času!