Ցու--հ--դ--ը-ե-ե--աբ-ի-օրը բա--է:
Ցուցահանդեսը երեքշաբթի օրը բաց է:
Ց-ւ-ա-ա-դ-ս- ե-ե-շ-բ-ի օ-ը բ-ց է-
---------------------------------
Ցուցահանդեսը երեքշաբթի օրը բաց է: 0 T-’uts-ah-----y--er-k-s-abt’----- ba-s’-eTs’uts’ahandesy yerek’shabt’i ory bats’ eT-’-t-’-h-n-e-y y-r-k-s-a-t-i o-y b-t-’ e-----------------------------------------Ts’uts’ahandesy yerek’shabt’i ory bats’ e
Թ-ն-ա-ան---ին-շ-բ-ի---ը-բ-- -:
Թանգարանը հինգշաբթի օրը բաց է:
Թ-ն-ա-ա-ը հ-ն-շ-բ-ի օ-ը բ-ց է-
------------------------------
Թանգարանը հինգշաբթի օրը բաց է: 0 T’--ga--n- --n-s-a---- o-----t-’-eT’angarany hingshabt’i ory bats’ eT-a-g-r-n- h-n-s-a-t-i o-y b-t-’ e----------------------------------T’angarany hingshabt’i ory bats’ e
Պատ--------ը -ւր----օր--բա---:
Պատկերասրահը ուրբաթ օրը բաց է:
Պ-տ-ե-ա-ր-հ- ո-ր-ա- օ-ը բ-ց է-
------------------------------
Պատկերասրահը ուրբաթ օրը բաց է: 0 P-t--ras-ah--ur---’---- -ats--ePatkerasrahy urbat’ ory bats’ eP-t-e-a-r-h- u-b-t- o-y b-t-’ e-------------------------------Patkerasrahy urbat’ ory bats’ e
Թույլ-տ--ու-մ - --ւ------ե-:
Թույլատրվու՞մ է լուսանկարել:
Թ-ւ-լ-տ-վ-ւ-մ է լ-ւ-ա-կ-ր-լ-
----------------------------
Թույլատրվու՞մ է լուսանկարել: 0 T’-y---rvu-- e l--a-----lT’uylatrvu՞m e lusankarelT-u-l-t-v-՞- e l-s-n-a-e--------------------------T’uylatrvu՞m e lusankarel
Մուտ-ը-վ--րո-ի--է:
Մուտքը վճարովի՞ է:
Մ-ւ-ք- վ-ա-ո-ի- է-
------------------
Մուտքը վճարովի՞ է: 0 Mut-’- -cha---i- eMutk’y vcharovi՞ eM-t-’- v-h-r-v-՞ e------------------Mutk’y vcharovi՞ e
Որ-ա-ն է--ոմ-ի-ար----:
Որքա՞ն է տոմսի արժեքը:
Ո-ք-՞- է տ-մ-ի ա-ժ-ք-:
----------------------
Որքա՞ն է տոմսի արժեքը: 0 Vo-k---n e-t---i a-z----yVork’a՞n e tomsi arzhek’yV-r-’-՞- e t-m-i a-z-e-’--------------------------Vork’a՞n e tomsi arzhek’y
Ս----նչ -առո-յ--է:
Սա ի՞նչ կառույց է:
Ս- ի-ն- կ-ռ-ւ-ց է-
------------------
Սա ի՞նչ կառույց է: 0 S- i-nch’ -a--uy--- eSa i՞nch’ karruyts’ eS- i-n-h- k-r-u-t-’ e---------------------Sa i՞nch’ karruyts’ e
Ք--ի---ար---ն-է --ս-շենք-:
Քանի՞ տարեկան է այս շենքը:
Ք-ն-՞ տ-ր-կ-ն է ա-ս շ-ն-ը-
--------------------------
Քանի՞ տարեկան է այս շենքը: 0 K’a-i- tarekan---ays -he-k’yK’ani՞ tarekan e ays shenk’yK-a-i- t-r-k-n e a-s s-e-k-y----------------------------K’ani՞ tarekan e ays shenk’y
Ո-- --կա-----լ -յ------ը:
Ո՞վ է կառուցել այս շենքը:
Ո-վ է կ-ռ-ւ-ե- ա-ս շ-ն-ը-
-------------------------
Ո՞վ է կառուցել այս շենքը: 0 VO------ar------e----s -he-k-yVO՞v e karruts’yel ays shenk’yV-՞- e k-r-u-s-y-l a-s s-e-k-y------------------------------VO՞v e karruts’yel ays shenk’y
Na svete existuje viac ako 6 000 jazykov.
Všetky však majú rovnakú funkciu.
Pomáhajú nám vymeniť si informácie.
To prebieha v každom jazyku inak.
Lebo každý jazyk sa riadi svojimi vlastnými pravidlami.
Rýchlosť, ktorou sa hovorí, sa tiež líši.
Preukázali to jazykovedci v početných štúdiách.
Za týmto účelom boli krátke texty preložené do viacerých jazykov.
Rodení hovoriaci potom tieto texty nahlas prečítali.
Výsledky boli jednoznačné.
Japončina a španielčina sú najrýchlejšími jazykmi.
V týchto jazykoch sa vysloví takmer 8 slabík za sekundu.
Číňania hovoria oveľa pomalšie.
Vyslovia v priemere iba 5 slabík za minútu.
Rýchlosť závisí od zložitosti slabík.
Ak sú slabiky zložité, trvá rozprávanie dlhšie.
Napríklad v nemčine má slabika priemerne tri hlásky.
Preto je nemčina relatívne pomalá.
Hovoriť rýchlo však neznamená, že si toho ľudia viac oznámia.
Práve naopak!
Slabiky, ktoré sú vyslovované rýchlo, obsahujú len málo informácií.
Hoci teda Japonci hovoria rýchlo, odovzdávajú si málo informácií.
Naproti tomu „pomalí“ Číňania vyjadria málo slovami veľa vecí.
Anglické slabiky obsahujú tiež veľa informácií.
Zaujímavé je, že všetky skúmané jazyky sú takmer rovnako efektívne!
To znamená, že kto hovorí pomalšie, povie viac.
A kto hovorí rýchlejšie, potrebuje viac slov.
V konečnom dôsledku teda všetci dosiahnu cieľ v rovnakom čase ...