Slovníček fráz

sk Nakupovanie   »   be Рабіць пакупкі

54 [päťdesiatštyri]

Nakupovanie

Nakupovanie

54 [пяцьдзесят чатыры]

54 [pyats’dzesyat chatyry]

Рабіць пакупкі

Rabіts’ pakupkі

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bieloruština Prehrať Viac
Chcel by som kúpiť darček. Я--адаю--у--ц- пада--н-к. Я ж____ к_____ п_________ Я ж-д-ю к-п-ц- п-д-р-н-к- ------------------------- Я жадаю купіць падарунак. 0
Y----a------upіts’----a----k. Y_ z______ k______ p_________ Y- z-a-a-u k-p-t-’ p-d-r-n-k- ----------------------------- Ya zhadayu kupіts’ padarunak.
Ale nič príliš drahé. Але-не на--- да----. А__ н_ н____ д______ А-е н- н-д-а д-р-г-. -------------------- Але не надта дарагі. 0
Ale -e --d-a-----gі. A__ n_ n____ d______ A-e n- n-d-a d-r-g-. -------------------- Ale ne nadta daragі.
Možno kabelku? М--а-бы-ь---м--к-? М___ б___ с_______ М-ж- б-ц- с-м-ч-у- ------------------ Можа быць сумачку? 0
M---a byts---u-ach-u? M____ b____ s________ M-z-a b-t-’ s-m-c-k-? --------------------- Mozha byts’ sumachku?
Akú farbu by ste chceli? Яко-- к---------ж-д---е? Я____ к_____ В_ ж_______ Я-о-а к-л-р- В- ж-д-е-е- ------------------------ Якога колеру Вы жадаеце? 0
Yakog- ko-eru--y z-a-aetse? Y_____ k_____ V_ z_________ Y-k-g- k-l-r- V- z-a-a-t-e- --------------------------- Yakoga koleru Vy zhadaetse?
Čiernu, hnedú, alebo bielu? Ч-р-а-а- к-ры-не-а-а а-- --лага? Ч_______ к__________ а__ б______ Ч-р-а-а- к-р-ч-е-а-а а-о б-л-г-? -------------------------------- Чорнага, карычневага або белага? 0
Cho---g-,-karyc--eva-a -b- -e--g-? C________ k___________ a__ b______ C-o-n-g-, k-r-c-n-v-g- a-o b-l-g-? ---------------------------------- Chornaga, karychnevaga abo belaga?
Veľkú alebo malú? Вя--к-ю-----мале-ьку-? В______ а__ м_________ В-л-к-ю а-о м-л-н-к-ю- ---------------------- Вялікую або маленькую? 0
Vyal--u-- a-o-mal---k---? V________ a__ m__________ V-a-і-u-u a-o m-l-n-k-y-? ------------------------- Vyalіkuyu abo malen’kuyu?
Môžem sa pozrieť na túto? М-жн- -а--ядз-----этую? М____ п_________ г_____ М-ж-а п-г-я-з-ц- г-т-ю- ----------------------- Можна паглядзець гэтую? 0
Mo---a--agl--d---s’ get-yu? M_____ p___________ g______ M-z-n- p-g-y-d-e-s- g-t-y-? --------------------------- Mozhna paglyadzets’ getuyu?
Je z kože? Яна--- -----? Я__ с_ с_____ Я-а с- с-у-ы- ------------- Яна са скуры? 0
Y-na -- sku-y? Y___ s_ s_____ Y-n- s- s-u-y- -------------- Yana sa skury?
Alebo je z umelej hmoty? А-о-я-а-з-сінтэ--кі? А__ я__ з с_________ А-о я-а з с-н-э-ы-і- -------------------- Або яна з сінтэтыкі? 0
Abo --na-z-s----ty--? A__ y___ z s_________ A-o y-n- z s-n-e-y-і- --------------------- Abo yana z sіntetykі?
Samozrejme z kože. Безумо---, -а --ур-. Б_________ с_ с_____ Б-з-м-ў-а- с- с-у-ы- -------------------- Безумоўна, са скуры. 0
Bezumoun-,-s---k-ry. B_________ s_ s_____ B-z-m-u-a- s- s-u-y- -------------------- Bezumouna, sa skury.
To je obzvlášť dobrá kvalita. Г------а--ів- --б-ая--кас--. Г___ а_______ д_____ я______ Г-т- а-а-л-в- д-б-а- я-а-ц-. ---------------------------- Гэта асабліва добрая якасць. 0
Get- -----іva-dob---a yak--t-’. G___ a_______ d______ y________ G-t- a-a-l-v- d-b-a-a y-k-s-s-. ------------------------------- Geta asablіva dobraya yakasts’.
Kabelka je skutočne cenovo výhodná. С--ач-а -апраў----ус-- не------я. С______ с_______ з____ н_________ С-м-ч-а с-п-а-д- з-с-м н-д-р-г-я- --------------------------------- Сумачка сапраўды зусім недарагая. 0
Suma-h-----p--udy -usі---eda-a--ya. S_______ s_______ z____ n__________ S-m-c-k- s-p-a-d- z-s-m n-d-r-g-y-. ----------------------------------- Sumachka sapraudy zusіm nedaragaya.
To sa mi páči. Ян---н---адаб---ц-. Я__ м__ п__________ Я-а м-е п-д-б-е-ц-. ------------------- Яна мне падабаецца. 0
Ya----ne--ad--aet-t-a. Y___ m__ p____________ Y-n- m-e p-d-b-e-s-s-. ---------------------- Yana mne padabaetstsa.
Vezmem ju. Я-ва-ьму я-. Я в_____ я__ Я в-з-м- я-. ------------ Я вазьму яе. 0
Y- -az--u ya-e. Y_ v_____ y____ Y- v-z-m- y-y-. --------------- Ya vaz’mu yaye.
Môžem ju eventuálne vymeniť? Калі ш-----------у - яе-а-мя-яць? К___ ш___ ц_ з____ я я_ а________ К-л- ш-о- ц- з-а-у я я- а-м-н-ц-? --------------------------------- Калі што, ці змагу я яе абмяняць? 0
Ka-і -h----tsі zm--u--a--aye --my---a--’? K___ s____ t__ z____ y_ y___ a___________ K-l- s-t-, t-і z-a-u y- y-y- a-m-a-y-t-’- ----------------------------------------- Kalі shto, tsі zmagu ya yaye abmyanyats’?
Samozrejme. С--- -абой з-----ела. С___ с____ з_________ С-м- с-б-й з-а-у-е-а- --------------------- Само сабой зразумела. 0
S-m- --b-y-zr-z-me-a. S___ s____ z_________ S-m- s-b-y z-a-u-e-a- --------------------- Samo saboy zrazumela.
Zabalíme ju ako darček. Мы ў----е--я---к----а-у---. М_ ў______ я_ я_ п_________ М- ў-а-у-м я- я- п-д-р-н-к- --------------------------- Мы ўпакуем яе як падарунак. 0
My--pa-u-m-y----yak pad--un--. M_ u______ y___ y__ p_________ M- u-a-u-m y-y- y-k p-d-r-n-k- ------------------------------ My upakuem yaye yak padarunak.
Tamto je pokladňa. Т---з-а--д-іц-----са. Т__ з__________ к____ Т-м з-а-о-з-ц-а к-с-. --------------------- Там знаходзіцца каса. 0
Tam -n--ho-zіtstsa --sa. T__ z_____________ k____ T-m z-a-h-d-і-s-s- k-s-. ------------------------ Tam znakhodzіtstsa kasa.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + bieloruština (1-100) MP3 bieloruština (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Kto komu rozumie?

Na svete je asi 7 miliárd ľudí. Všetci majú svoj jazyk. Žiaľbohu nie všetci máme jazyk rovnaký. Aby sme sa teda dorozumeli s inými národmi, musíme sa naučiť jazyky. To je často veľmi náročné. Ale sú jazyky, ktoré sú si veľmi podobné. Ľudia hovoriaci týmito jazykmi si navzájom rozumejú bez toho, aby ovládali tie druhé. Tento fenomén sa nazýva mutual intelligibility ( vzájomná zrozumiteľnosť ). U nej rozlišujeme dva varianty. Prvým variantom je ústna vzájomná zrozumiteľnosť. V tomto prípade si ľudia rozumejú, keď na seba navzájom hovoria. Nerozumejú si však v písanej forme druhého jazyka. To preto, že jazyky majú rôzne písané podoby. Príkladom takýchto jazykov je hindčina a urdčina. Písomná vzájomná zrozumiteľnosť je potom druhým variantom. V tomto prípade ľudia rozumejú písanej forme iného jazyka. Nerozumejú si však, ak na seba hovoria. Dôvodom je úplne odlišná výslovnosť. Príkladom je nemčina a holandčina. Väčšina príbuzných jazykov obsahuje obe varianty. To znamená, že sú vzájomne zrozumiteľné ústne aj písomne. Príkladom je ruština a ukrajinčina alebo thajčina a laoština. Existuje však tiež asymetrická forma vzájomnej zrozumiteľnosti. Tá nastane, keď majú ľudia navzájom rôznu úroveň porozumenia. Portugalci rozumejú Španielom lepšie, než Španieli Portugalcom. Rakúšania tiež rozumejú lepšie Nemcom, než je tomu naopak. V oboch prípadoch je prekážkou výslovnosť alebo dialekt. Ten, kto sa chce dobre porozprávať, musí sa naučiť niečo nové ...