Slovníček fráz

sk Nakupovanie   »   hu Bevásárlás

54 [päťdesiatštyri]

Nakupovanie

Nakupovanie

54 [ötvennégy]

Bevásárlás

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina maďarčina Prehrať Viac
Chcel by som kúpiť darček. S-e--tn-k------ -g--a-ánd--o-. S________ v____ e__ a_________ S-e-e-n-k v-n-i e-y a-á-d-k-t- ------------------------------ Szeretnék venni egy ajándékot. 0
Ale nič príliš drahé. De---m-túl-d-á--t. D_ n__ t__ d______ D- n-m t-l d-á-á-. ------------------ De nem túl drágát. 0
Možno kabelku? Talá- -g----z-----át? T____ e__ k__________ T-l-n e-y k-z-t-s-á-? --------------------- Talán egy kézitáskát? 0
Akú farbu by ste chceli? Mi--en -z-nt------tn-? M_____ s____ s________ M-l-e- s-í-t s-e-e-n-? ---------------------- Milyen színt szeretne? 0
Čiernu, hnedú, alebo bielu? Fe---ét,----ná- va---f-h-re-? F_______ b_____ v___ f_______ F-k-t-t- b-r-á- v-g- f-h-r-t- ----------------------------- Feketét, barnát vagy fehéret? 0
Veľkú alebo malú? E-y-nag--t, v--y--g--kicsit? E__ n______ v___ e__ k______ E-y n-g-o-, v-g- e-y k-c-i-? ---------------------------- Egy nagyot, vagy egy kicsit? 0
Môžem sa pozrieť na túto? Me--szab-- --t n---em? M__ s_____ e__ n______ M-g s-a-a- e-t n-z-e-? ---------------------- Meg szabad ezt néznem? 0
Je z kože? Bő-bő----n? B_____ v___ B-r-ő- v-n- ----------- Bőrből van? 0
Alebo je z umelej hmoty? V-g- mű--rb-l---n? V___ m_______ v___ V-g- m-b-r-ő- v-n- ------------------ Vagy műbőrből van? 0
Samozrejme z kože. B--bő--ter-ész--es-n. B_____ t_____________ B-r-ő- t-r-é-z-t-s-n- --------------------- Bőrből természetesen. 0
To je obzvlášť dobrá kvalita. E---gy---lö-ö-en--ó --nő--gű á-u. E_ e__ k________ j_ m_______ á___ E- e-y k-l-n-s-n j- m-n-s-g- á-u- --------------------------------- Ez egy különösen jó minőségű áru. 0
Kabelka je skutočne cenovo výhodná. És - k-zitásk----a----ó-a- nagyo---e-ve-ö. É_ a k________ á__ v______ n_____ k_______ É- a k-z-t-s-a á-a v-l-b-n n-g-o- k-d-e-ö- ------------------------------------------ És a kézitáska ára valóban nagyon kedvezö. 0
To sa mi páči. E- --t--ik ----m. E_ t______ n_____ E- t-t-z-k n-k-m- ----------------- Ez tetszik nekem. 0
Vezmem ju. Ezt -e-ze-. E__ v______ E-t v-s-e-. ----------- Ezt veszem. 0
Môžem ju eventuálne vymeniť? Ese-le- vissza--e---he--m --t? E______ v________________ e___ E-e-l-g v-s-z-c-e-é-h-t-m e-t- ------------------------------ Esetleg visszacserélhetem ezt? 0
Samozrejme. M--á--l-értet-dő. M______ é________ M-g-t-l é-t-t-d-. ----------------- Magától értetődő. 0
Zabalíme ju ako darček. Be-so---o-juk --n----y-a--ndé-. B____________ m___ e__ a_______ B-c-o-a-o-j-k m-n- e-y a-á-d-k- ------------------------------- Becsomagoljuk mint egy ajándék. 0
Tamto je pokladňa. A t--o-----n--an ---é--tá-. A t_________ v__ a p_______ A t-l-l-a-o- v-n a p-n-t-r- --------------------------- A túloldalon van a pénztár. 0

Kto komu rozumie?

Na svete je asi 7 miliárd ľudí. Všetci majú svoj jazyk. Žiaľbohu nie všetci máme jazyk rovnaký. Aby sme sa teda dorozumeli s inými národmi, musíme sa naučiť jazyky. To je často veľmi náročné. Ale sú jazyky, ktoré sú si veľmi podobné. Ľudia hovoriaci týmito jazykmi si navzájom rozumejú bez toho, aby ovládali tie druhé. Tento fenomén sa nazýva mutual intelligibility ( vzájomná zrozumiteľnosť ). U nej rozlišujeme dva varianty. Prvým variantom je ústna vzájomná zrozumiteľnosť. V tomto prípade si ľudia rozumejú, keď na seba navzájom hovoria. Nerozumejú si však v písanej forme druhého jazyka. To preto, že jazyky majú rôzne písané podoby. Príkladom takýchto jazykov je hindčina a urdčina. Písomná vzájomná zrozumiteľnosť je potom druhým variantom. V tomto prípade ľudia rozumejú písanej forme iného jazyka. Nerozumejú si však, ak na seba hovoria. Dôvodom je úplne odlišná výslovnosť. Príkladom je nemčina a holandčina. Väčšina príbuzných jazykov obsahuje obe varianty. To znamená, že sú vzájomne zrozumiteľné ústne aj písomne. Príkladom je ruština a ukrajinčina alebo thajčina a laoština. Existuje však tiež asymetrická forma vzájomnej zrozumiteľnosti. Tá nastane, keď majú ľudia navzájom rôznu úroveň porozumenia. Portugalci rozumejú Španielom lepšie, než Španieli Portugalcom. Rakúšania tiež rozumejú lepšie Nemcom, než je tomu naopak. V oboch prípadoch je prekážkou výslovnosť alebo dialekt. Ten, kto sa chce dobre porozprávať, musí sa naučiť niečo nové ...