Slovníček fráz

sk Nakupovanie   »   kk Shopping

54 [päťdesiatštyri]

Nakupovanie

Nakupovanie

54 [елу төрт]

54 [elw tört]

Shopping

[Sawda jasaw]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kazaština Prehrať Viac
Chcel by som kúpiť darček. Мен -ыйлы--с-т-п--л-й---де----ім. Мен сыйлық сатып алайын деп едім. М-н с-й-ы- с-т-п а-а-ы- д-п е-і-. --------------------------------- Мен сыйлық сатып алайын деп едім. 0
M-- s-yl-- ---ıp---a--n--e---d-m. Men sıylıq satıp alayın dep edim. M-n s-y-ı- s-t-p a-a-ı- d-p e-i-. --------------------------------- Men sıylıq satıp alayın dep edim.
Ale nič príliš drahé. Б-р-қ-өте қ----т --л--сын. Бірақ өте қымбат болмасын. Б-р-қ ө-е қ-м-а- б-л-а-ы-. -------------------------- Бірақ өте қымбат болмасын. 0
Bi-aq -te qımbat --lmas-n. Biraq öte qımbat bolmasın. B-r-q ö-e q-m-a- b-l-a-ı-. -------------------------- Biraq öte qımbat bolmasın.
Možno kabelku? Мү------сөм-е-с--ып--л----з? Мүмкін, сөмке сатып аларсыз? М-м-і-, с-м-е с-т-п а-а-с-з- ---------------------------- Мүмкін, сөмке сатып аларсыз? 0
M-mki-, -öm-e -atı- al---ı-? Mümkin, sömke satıp alarsız? M-m-i-, s-m-e s-t-p a-a-s-z- ---------------------------- Mümkin, sömke satıp alarsız?
Akú farbu by ste chceli? Қандай ---ін қа-айс-з? Қандай түсін қалайсыз? Қ-н-а- т-с-н қ-л-й-ы-? ---------------------- Қандай түсін қалайсыз? 0
Qanda----sin qal---ı-? Qanday tüsin qalaysız? Q-n-a- t-s-n q-l-y-ı-? ---------------------- Qanday tüsin qalaysız?
Čiernu, hnedú, alebo bielu? Қар-- --ңыр ---- -қ п-? Қара, қоңыр әлде ақ па? Қ-р-, қ-ң-р ә-д- а- п-? ----------------------- Қара, қоңыр әлде ақ па? 0
Q-ra,--o-ır--l-e -- -a? Qara, qoñır älde aq pa? Q-r-, q-ñ-r ä-d- a- p-? ----------------------- Qara, qoñır älde aq pa?
Veľkú alebo malú? Үл---і--бе---д- -іш-е-т-й-- б-? Үлкенін бе әлде кішкентайын ба? Ү-к-н-н б- ә-д- к-ш-е-т-й-н б-? ------------------------------- Үлкенін бе әлде кішкентайын ба? 0
Ül-e--n--- -l-- kiş-e----ın --? Ülkenin be älde kişkentayın ba? Ü-k-n-n b- ä-d- k-ş-e-t-y-n b-? ------------------------------- Ülkenin be älde kişkentayın ba?
Môžem sa pozrieť na túto? М-на-ы-көрс-- -----ма? Мынаны көрсем бола ма? М-н-н- к-р-е- б-л- м-? ---------------------- Мынаны көрсем бола ма? 0
Mı------ör--m---l- m-? Mınanı körsem bola ma? M-n-n- k-r-e- b-l- m-? ---------------------- Mınanı körsem bola ma?
Je z kože? Б--ғ-ры-м-? Былғары ма? Б-л-а-ы м-? ----------- Былғары ма? 0
Bılğa-ı-m-? Bılğarı ma? B-l-a-ı m-? ----------- Bılğarı ma?
Alebo je z umelej hmoty? Әлде-жасан-ы-----ри-л-ма? Әлде жасанды материал ма? Ә-д- ж-с-н-ы м-т-р-а- м-? ------------------------- Әлде жасанды материал ма? 0
Älde---san-ı --terïa--ma? Älde jasandı materïal ma? Ä-d- j-s-n-ı m-t-r-a- m-? ------------------------- Älde jasandı materïal ma?
Samozrejme z kože. Әри-е б-лғары. Әрине былғары. Ә-и-е б-л-а-ы- -------------- Әрине былғары. 0
Ä--ne-bı----ı. Ärïne bılğarı. Ä-ï-e b-l-a-ı- -------------- Ärïne bılğarı.
To je obzvlášť dobrá kvalita. Са-ас- --ек-- жақсы. Сапасы ерекше жақсы. С-п-с- е-е-ш- ж-қ-ы- -------------------- Сапасы ерекше жақсы. 0
S--ası -r-kş--j--s-. Sapası erekşe jaqsı. S-p-s- e-e-ş- j-q-ı- -------------------- Sapası erekşe jaqsı.
Kabelka je skutočne cenovo výhodná. Cө--е------ға-ы- ра-, ө--------і. Cөмкенің бағасы, рас, өте тиімді. C-м-е-і- б-ғ-с-, р-с- ө-е т-і-д-. --------------------------------- Cөмкенің бағасы, рас, өте тиімді. 0
Cömke--ñ-ba-a----ra-, ö---tïim--. Cömkeniñ bağası, ras, öte tïimdi. C-m-e-i- b-ğ-s-, r-s- ö-e t-i-d-. --------------------------------- Cömkeniñ bağası, ras, öte tïimdi.
To sa mi páči. М--ан -н----. Маған ұнайды. М-ғ-н ұ-а-д-. ------------- Маған ұнайды. 0
M-ğa- ---y--. Mağan unaydı. M-ğ-n u-a-d-. ------------- Mağan unaydı.
Vezmem ju. Ме- --- ала---. Мен оны аламын. М-н о-ы а-а-ы-. --------------- Мен оны аламын. 0
Me--onı -l-mın. Men onı alamın. M-n o-ı a-a-ı-. --------------- Men onı alamın.
Môžem ju eventuálne vymeniť? Қ-л---м, ау------ ал-- б-? Қаласам, ауыстыра алам ба? Қ-л-с-м- а-ы-т-р- а-а- б-? -------------------------- Қаласам, ауыстыра алам ба? 0
Q-las-m,---ıs--r- -l-m --? Qalasam, awıstıra alam ba? Q-l-s-m- a-ı-t-r- a-a- b-? -------------------------- Qalasam, awıstıra alam ba?
Samozrejme. Әр--е. Әрине. Ә-и-е- ------ Әрине. 0
Är---. Ärïne. Ä-ï-e- ------ Ärïne.
Zabalíme ju ako darček. Бі- --- -ы-----ет-------м-з. Біз оны сыйлық етіп ораймыз. Б-з о-ы с-й-ы- е-і- о-а-м-з- ---------------------------- Біз оны сыйлық етіп ораймыз. 0
B-z---- sı-l---e-i---ra---z. Biz onı sıylıq etip oraymız. B-z o-ı s-y-ı- e-i- o-a-m-z- ---------------------------- Biz onı sıylıq etip oraymız.
Tamto je pokladňa. К-сс--ан----қ--. Касса ана жақта. К-с-а а-а ж-қ-а- ---------------- Касса ана жақта. 0
K-ssa -na-j-q--. Kassa ana jaqta. K-s-a a-a j-q-a- ---------------- Kassa ana jaqta.

Kto komu rozumie?

Na svete je asi 7 miliárd ľudí. Všetci majú svoj jazyk. Žiaľbohu nie všetci máme jazyk rovnaký. Aby sme sa teda dorozumeli s inými národmi, musíme sa naučiť jazyky. To je často veľmi náročné. Ale sú jazyky, ktoré sú si veľmi podobné. Ľudia hovoriaci týmito jazykmi si navzájom rozumejú bez toho, aby ovládali tie druhé. Tento fenomén sa nazýva mutual intelligibility ( vzájomná zrozumiteľnosť ). U nej rozlišujeme dva varianty. Prvým variantom je ústna vzájomná zrozumiteľnosť. V tomto prípade si ľudia rozumejú, keď na seba navzájom hovoria. Nerozumejú si však v písanej forme druhého jazyka. To preto, že jazyky majú rôzne písané podoby. Príkladom takýchto jazykov je hindčina a urdčina. Písomná vzájomná zrozumiteľnosť je potom druhým variantom. V tomto prípade ľudia rozumejú písanej forme iného jazyka. Nerozumejú si však, ak na seba hovoria. Dôvodom je úplne odlišná výslovnosť. Príkladom je nemčina a holandčina. Väčšina príbuzných jazykov obsahuje obe varianty. To znamená, že sú vzájomne zrozumiteľné ústne aj písomne. Príkladom je ruština a ukrajinčina alebo thajčina a laoština. Existuje však tiež asymetrická forma vzájomnej zrozumiteľnosti. Tá nastane, keď majú ľudia navzájom rôznu úroveň porozumenia. Portugalci rozumejú Španielom lepšie, než Španieli Portugalcom. Rakúšania tiež rozumejú lepšie Nemcom, než je tomu naopak. V oboch prípadoch je prekážkou výslovnosť alebo dialekt. Ten, kto sa chce dobre porozprávať, musí sa naučiť niečo nové ...