Slovníček fráz

sk Nakupovanie   »   ku Danûstandin

54 [päťdesiatštyri]

Nakupovanie

Nakupovanie

54 [pêncî û çar]

Danûstandin

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kurdčina (kurmándží) Prehrať Viac
Chcel by som kúpiť darček. Ez--i--a-i- d-y-r-y--ê-bi--r--. E_ d_______ d_________ b_______ E- d-x-a-i- d-y-r-y-k- b-k-r-m- ------------------------------- Ez dixwazim diyariyekê bikirim. 0
Ale nič príliš drahé. Lê-e-- -e p-- --ha. L_____ n_ p__ b____ L-b-l- n- p-r b-h-. ------------------- Lêbelê ne pir biha. 0
Možno kabelku? D-be ---ça-te-e-- dest----? D___ k_ ç________ d____ b__ D-b- k- ç-n-e-e-î d-s-a b-? --------------------------- Dibe ku çanteyekî desta be? 0
Akú farbu by ste chceli? H-- k-------ng- di--a--n? H__ k____ r____ d________ H-n k-j-n r-n-î d-x-a-i-? ------------------------- Hûn kîjan rengî dixwazin? 0
Čiernu, hnedú, alebo bielu? R--- q-h-ey- --j- -p-? R___ q______ a___ s___ R-ş- q-h-e-î a-j- s-î- ---------------------- Reş, qehweyî anjî spî? 0
Veľkú alebo malú? Ye-- -iç---an---m-zi-? Y___ b____ a___ m_____ Y-k- b-ç-k a-j- m-z-n- ---------------------- Yekî biçûk anjî mezin? 0
Môžem sa pozrieť na túto? E- -ika-i---î b-b-nim? E_ d______ v_ b_______ E- d-k-r-m v- b-b-n-m- ---------------------- Ez dikarim vî bibînim? 0
Je z kože? Ev----ç--m-e? E_ j_ ç___ e_ E- j- ç-r- e- ------------- Ev ji çerm e? 0
Alebo je z umelej hmoty? A- ji ---s-îk--? A_ j_ p______ e_ A- j- p-a-t-k e- ---------------- An ji plastîk e? 0
Samozrejme z kože. Ç--- --h-l-e-. Ç___ e h______ Ç-r- e h-l-e-. -------------- Çerm e helbet. 0
To je obzvlášť dobrá kvalita. Ev -- -ay-e----e--e---ba--e. E_ b_ t______ w______ b__ e_ E- b- t-y-e-î w-s-e-e b-ş e- ---------------------------- Ev bi taybetî wespeke baş e. 0
Kabelka je skutočne cenovo výhodná. Û -ih-y---î--ent-y- d--t---b--------î-g--c---e. Û b_____ v_ ç______ d_____ b______ j_ g_____ e_ Û b-h-y- v- ç-n-e-ê d-s-a- b-r-a-î j- g-n-a- e- ----------------------------------------------- Û bihayê vî çenteyê destan birsatî jî guncav e. 0
To sa mi páči. Ev -i-x-e-----min --. E_ l_ x______ m__ ç__ E- l- x-e-i-a m-n ç-. --------------------- Ev li xweşiya min çû. 0
Vezmem ju. Ez v- di--ri-. E_ v_ d_______ E- v- d-k-r-m- -------------- Ez vî dikirim. 0
Môžem ju eventuálne vymeniť? K- -ew-e-b--e-ez-ê--i-ar-bim v-----u--rî-i----l-? K_ h____ b___ e_ ê b________ v_ b__________ g____ K- h-w-e b-k- e- ê b-k-r-b-m v- b-g-h-r-n-m g-l-? ------------------------------------------------- Ku hewce bike ez ê bikaribim vî biguherînim gelo? 0
Samozrejme. B-l-. B____ B-l-. ----- Belê. 0
Zabalíme ju ako darček. Em ê---k---i--rî--a-êt-b--in. E_ ê w___ d_____ p____ b_____ E- ê w-k- d-y-r- p-k-t b-k-n- ----------------------------- Em ê weke diyarî pakêt bikin. 0
Tamto je pokladňa. Q-se ----i- --li ---be-. Q___ l_ w__ e l_ h______ Q-s- l- w-r e l- h-m-e-. ------------------------ Qase li wir e li hember. 0

Kto komu rozumie?

Na svete je asi 7 miliárd ľudí. Všetci majú svoj jazyk. Žiaľbohu nie všetci máme jazyk rovnaký. Aby sme sa teda dorozumeli s inými národmi, musíme sa naučiť jazyky. To je často veľmi náročné. Ale sú jazyky, ktoré sú si veľmi podobné. Ľudia hovoriaci týmito jazykmi si navzájom rozumejú bez toho, aby ovládali tie druhé. Tento fenomén sa nazýva mutual intelligibility ( vzájomná zrozumiteľnosť ). U nej rozlišujeme dva varianty. Prvým variantom je ústna vzájomná zrozumiteľnosť. V tomto prípade si ľudia rozumejú, keď na seba navzájom hovoria. Nerozumejú si však v písanej forme druhého jazyka. To preto, že jazyky majú rôzne písané podoby. Príkladom takýchto jazykov je hindčina a urdčina. Písomná vzájomná zrozumiteľnosť je potom druhým variantom. V tomto prípade ľudia rozumejú písanej forme iného jazyka. Nerozumejú si však, ak na seba hovoria. Dôvodom je úplne odlišná výslovnosť. Príkladom je nemčina a holandčina. Väčšina príbuzných jazykov obsahuje obe varianty. To znamená, že sú vzájomne zrozumiteľné ústne aj písomne. Príkladom je ruština a ukrajinčina alebo thajčina a laoština. Existuje však tiež asymetrická forma vzájomnej zrozumiteľnosti. Tá nastane, keď majú ľudia navzájom rôznu úroveň porozumenia. Portugalci rozumejú Španielom lepšie, než Španieli Portugalcom. Rakúšania tiež rozumejú lepšie Nemcom, než je tomu naopak. V oboch prípadoch je prekážkou výslovnosť alebo dialekt. Ten, kto sa chce dobre porozprávať, musí sa naučiť niečo nové ...